Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pani učitelce z lásky - 2. kapitola

07.03.2010 (11:45) • eMuska • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1621×

Edward:

 ,,Ak je hudba pokrmom lásky, hrajte teda...“ jej ľúbezný hlas sa rozliehal po triede a ja som len očarene civel. Niečo ma k nej vábilo a priťahovalo. Skúsil som prečítať jej myšlienky aby som sa o nej dozvedel viac, no vtom bum... ako rana z čistého neba ma zasiahlo niečo neuveriteľné!

Ticho!

Nepočul som ani ň, ani hlások, ani ničovské nič, proste len obyčajné ticho.

Keď som sa aspoň zhruba spamätal, začal som racionálne uvažovať. Ako je to možné? Môj dar ma ešte nikdy nezradil, nikdy nezlyhal! Budem sa k nej musieť dostať bližšie. Možno... možno je to len pre to, že ju nepoznám a nič o nej neviem. Budem sa musieť porozprávať s Carlisleom.

Úvahy týkajúce sa tej ženy, čo mi bola učiteľkou, ma tak pohltili, že ma do vedomia priviedol až zvonček.

,,Edward, si v poriadku?“ spýtala sa starostlivo a ja som využil možnosť nadviazať kontakt.

,,Slečna Swanová... všetko je v poriadku. Ďakujem.“ Bol som ako úplne vymletý. Nevedel som o čom sa s ňou môžem baviť. Veď je moja učiteľka literatúry!

Spamätaj sa!

Napomínal som sa v duchu. Toto trápne ticho prerušila až ona.

,,Edward, smiem sa ťa niečo spýtať?“ ozvala sa a trochu sa začervenala. Bola tak krásna, keď... okamžite prestaň! Zahriakol som sa a radšej sa sústredil na rozhovor.

,,S-samozrejma,“ dostal som zo seba.

,,Nechcem ťa uraziť ani nič také, len... koľko vás spolu žije?“ nechápal som jej otázku.

,,Ako... ako koľko?“ upresňoval som sa.

,,Koľký žijete po kope? Teda... prepáč, že sa na to tak pýtam, ale... no... nemohla som si nevšimnúť, že si tak trochu... hmmm... vegetarián a to prvý, ktorého som v živote stretla. A na chodbe som stretla ešte jednu upírku, ktorá bola vegetariánka, tak...“

,,Počkať. Ako... vy o nás viete?“ bol som úplne zaskočený. Nie je možné, aby o nás vedel nejaký človek! To je neprípustné a trestu hodné! No z nejakého dôvodu som nedokázal dopustiť, aby sa slečne Swanovej niečo stalo.

,,Všetko ti vysvetlím, len prosím vydrž, teraz musím ísť na hodinu a ty tiež. Niekedy ti to všetko porozprávam, lebo ma vážne fascinuje spôsob vášho života a chcela by som o ňom vedieť čo najviac. A prosím, pri takýchto neformálnych rozhovoroch mi prosím hovor Bella. Je divné, keď mi tiká niekto, kto je odo mňa omnoho starší,“ opäť sa začervenala a s pozdravom odišla a nechala ma tam vykoľajeného a zmäteného.

O čom to vlastne hovorila? Aha, jasné! Musím ísť okamžite za Carlisleom, toto je viac než divné! Jedno šťastie, že dnes nemá službu v nemocnici.

Bella:

Hmmm, toto som asi trochu prehnala. Ostal tam stáť ako soľný stĺp, ale ja som sa proste neovládla! Je to predsa upír a odopiera si ľudskú krv! Keby som nemala toľko vedomostí, ani neviem, že niekto taký existuje. Dokonca aj keď som vedela, že je niečo také možné, neverila som, že by to niekto využíval.

Ale aj tak som na neho chudáka asi nemala vybehnúť s tým, že poznám jeho tajomstvo.

No teraz sa už musím sústrediť na svoju prácu, nasleduje hodina výtvarnej výchovy.

Alice:

Úžasné... hodina výtvarnej výchovy s najhoršou učiteľkou na škole...a že ju baví jej práca... príde, zadá tému, celý obrázok ti poškrtá, pokreslí a teraz sa z toho vyznaj a sprav to ako chce ona... No nech ide niekam... Napríklad do dôchodku.

Zazvonilo.

Do triedy však nevošla tá stará ropucha ale sympatické mladé žieňa. Počkať, ako je možné, že som ju nevidela? Kazí sa mi radar či čo?

,,Ahojte, som Isabella Swanová a budem vás učiť výtvarnú výchovu. Takže začneme asi tým, že sa mi predstavíte, čo poviete?“ spýtala sa milo. Celá trieda len nesúhlasne zamručala.

,,Tak možno nie, prejdeme rovno k téme,“ usmiala sa. Prekvapila ma, pretože  vôbec nás nenútila.

,,Teda téma... vlastne keďže máme prvú hodinu môžete kresliť čo chcete akoukoľvek technikou,“ s tým si sadla za katedru.

Bella:

Tak, prvé faux pas dnešného dňa. Mohlo mi napadnúť, že to nie sú škôlkari, ale vyspelí tínedžeri, ktorí nebudú mať záujem o akúkoľvek výtvarnú výchovu či učiteľku, ktorá sa bude milo tváriť a pchať každému do r... sedacieho svalstva. Napriek tomu sa mi moja práca páči. Vybrala som si dobre. Je fascinujúce pozerať sa na tie decká a vysvetľovať im niečo, čo je jednoduché, no oni z toho majú guľáš... Viem, preháňam. Sú tu ešte naši upírsky kamaráti a tak sa dostávame k nim. Ku Cullenovcom. Vyzerajú byť milí. Teda poznám zatiaľ – aj to len zbežne – Edwarda ( aha, tak to máme dnes druhé faux pas – takto naňho vybehnúť s jeho upírstvom... o čo že som bola prvá? ), no aj tá... podľa klasifikačného hárku Alice Cullenová vyzerá milo... Taký škriatok v roztomilých šatičkách... Vstala som a podvedome si to mierila priamo k nej. Sedela v tretej lavici, tak som jej ponad plece nakukla do výkresu.

,,Je to krásne Alice,“ pochválila som ju. Použila zaujímavú techniku – odtláčala tempery vrchnákom z pera a tvorila zaujímavé obrazce, čo sa z diaľky podobali na dvoch ľudí na krásnej lúke plnej kvetov.

,,Ďakujem, takto nejako si predstavujem budúcnosť,“ záhadne sa usmiala a ja som začala uvažovať o tom, či to nie je jej dar. No, keď už som jedného upíra do šoku dostala – ak sa to teda dá – tak druhý ma nezabije.

,,Máš zaujímavý dar Alice, budúcnosť si takto predstaviť  nevie každý,“ zdôraznila som slovo predstaviť. S miernym úškľabkom, som sledovala ako sa jej tvár skrivila odtieňom zdesenia.

,,Neboj sa,“ šepla som aby to počula len ona. Radšej pôjdem ďalej...

Po hodine sa pri mne pristavila.

,,Pani profesorka, vy o nás niečo viete?“ vedela som na čo presne naráža.

,,Dá sa to tak povedať,“ zaškerila som sa a utekala do zborovne. Dnes mám našťastie len tri hodiny, čo je závratne malý počet oproti pánovi Bannerovi, ktorý tu učí biológiu. Milý chlap, myslím, že sme si padli do oka a budeme priatelia.

Teraz mám opäť angličtinu, som zvedavá koľkých upírov ešte stretnem a koľkých privediem do šoku – ak sa to samozrejme dá.

Je úplne jasné, že som sa nemýlila a teraz som ich na hodine mala dokonca dvoch... Jednu nádhernú blondýnu a medenovlasého chalana. Mojím jastrabím zrakom, ktorý bol rovný tým neživým mramorovo – ľadovým stvoreniam tu vo Forkse, som si všimla jeho jazvy. Určite nie je vegetarián dlho.

Volali sa Rosalie a Jasper. To som zistila po hromadnom predstavovaní. Takže ďalší do zbierky, usmiala som sa v duchu.

Hmm takáto zvyčajne nebývam... Vlastne som taká nebola ešte nikdy. Možno to robia tie dokonalé bytosti, možno je to tým, že som v spoločnosti prakticky prvý raz v živote.

,,Výborne, začneme hodinu. Dnes si dáme... čo poviete na sloh? Respektíve asi by bola lepšia otázka či tu máte sloh,“ zarazila som sa. Jedno šťastie, že boli pripravení.

,,Skúste mi napísať báseň, v ktorej bude zahrnutý váš životopis,“ zasa som im zavarila! Som zvedavá o čom mi napíšu.

,,Tak, súrodenci Haleovci, môžete začať,“ vyzvala som ich po nejakom čase.

,,Pani profesorka, mi ich ešte nemáme hotové,“ odpovedali zborovo.

,,Určite ste toho veľa prežili. Nejaké tie vojny...“ svoj pohľad som zavŕtala do Jaspera. Celou triedou sa ozvala vlna smiechu. Nikto nepochopil ten skrytý význam... strašidelný skrytý význam...

Snažila som sa to ďalej nerozpitvávať a ukončila hodinu. Ani teraz ma nesklamali a pristavili sa pri katedre.

,,Pani profesorka, čo ste mysleli tými vojnami?“ Spýtala sa Rosalie.

,,Myslím že vy, inteligentné stvorenia to budete vedieť,“ vyhŕkla som a nechala ich tam chudákov stáť.

Pomaly som sa vygúľala na parkovisko, kde sa to hmýrilo žiakmi. Nasadla som so auta, no ešte pred tým než som vyšla z budovy som zahliadla zlaté pohľady.

Toto bude ešte zaujímavé...

Alice:

So súrodencami sa uvidím až po tretej hodine, tak mi neostáva nič iné len počkať.

Hneď ako sme sa stretli na parkovisku som im začala všetko líčiť, no Edward ma zarazil, že im sa vraj stalo to isté.

Budeme musieť ísť za Carlisleom a určite tú našu novú učiteľku pozveme k nám domov na dlhý a istotne zaujímavý pohovor.

Autor: eMuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pani učitelce z lásky - 2. kapitola: