Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Otisk?... Vyfajči! II.

23.05.2015 (13:30) • AnnMaggie • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 910×

Prudko som otvorila oči do tmy.

Bol to len sen. Veľmi zlý sen. Zlá spomienka.

Tuho som privrela oči, aby som zabránila slzám vyjsť von. Pokrútila som hlavou a posadila sa na posteľ. Bolo pol štvrtej ráno. Fasa.

 Paul:

Pol štvrtej ráno a ja som stále hore. Neviem zaspať. Som tak zničený, že aj spánok sa mi vysmieva. Toto už musí skončiť. Prečo tie pijavice stále prechádzajú okolo našeho územia? A prečo sa premieňajú na vlkov absolútne neschopní idioti? Behom dvoch týždňov sa premenili traja. A preto sme, my starší, museli hliadkovať trikrát viac. A prečo sa premieňajú práve teraz, keď sa celá pozornosť kmeňa sústredí len na prípravu veľkolepého obradu? Pche! To bude ceremónia.

Nahnevane som tresol do vankúša, aby sa na ňom vytvorila priehlbina, do ktorej som si zaboril tvár s vierou toho, že z hlavy vypudím uštipačné a zlé myšlienky.

Za desať hodín je svadba. Sam a Emily, dokonalý pár, si naveky vekov povedia áno, a Sam bude ešte väčší vodca než doteraz. Lebo nielenže bude držať ochranu nad rezerváciou, ale teraz bude aj úžasne verný, zodpovedný a milujúci manžel, a o pár mesiacov možno aj otec. Pche!

Otočil som sa tvárou k stene.

Jaredova svadba je tiež na spadnutie, ale z toho nebude taká orácia ako teraz. Predstavil som si svadbu Jacoba s Lochneskou Príšerou ešte predtým než sa od nás navždy odlúčil a usídlil sa v Ázijských horách. To bola iná šou. Najmä vďaka mne. S pocitom uspokojenia som začal pomaly zaspávať, keď mi začal vibrovať mobil.

,,Si robíte srandu." Načiahol som sa po nohavice. Správa. Od Angely. Letmo som si ju prezrel a odhodil mobil na kreslo. Tá baba je neskutočná.

 Katharina:

Začalo svitať. Otvorila som okno v izbe a sadla na uzučký parapet. Vôňa vlhkej zeminy a ihličnanov napĺňala moju myseľ zlými spomienkami. Vybrala som si cigaretu a s hlbokým výdychom som odohnala od seba vôňu spomienok. V pozadí myšlienok sa mi ozýval vtáčí spev. Milujem rána, keď je ešte všetko také tiché a čisté.

Tri hodiny pred svadbou

Slnko pomaly, ale isto naberalo na intenzite. Na nebi sa sem-tam prevalil biely oblak a zafúkal mierny vánok. Na lúke, neďaleko piesočnej pláže, sa týčil obrovský biely stan, ktorý bol priviazaný o tyče z bielej ocele. Vnútro stanu bolo plné bielych drevených stoličiek, rozdelených do dvoch radov. Priestor uličky zapĺňal krémový koberec a po bokoch stálo tucet váz omotaných krémovými mašľami, naplnených bielymi ibištekmi. Na konci uličky stál starodávny mramorový oltár. Po bokoch mal vyryté quiletské znaky a slová vyjadrujúce prísahu, vernosť a smrť.

Za stanom bolo rozostavaných niekoľko desiatok stolov a stoličiek. Okolo nich boli rozostavané fakle, ktoré pokračovali na cestičke smerom k pláži.

 Emily:

Stála som pred fotoobrazom mojej mamy, ktorý visel nad malým krbom v obývačke. Hľadela som do tých neskutočne modrých očí a prosila som duchov kmeňa, aby mi ju aspoň na dnes priviedli späť z ríše mŕtvych. Tak veľmi som si želala, aby pri mne stála, aby mi ona česala vlasy a nie Sue. Aby mi ona hovorila aká som krásna a nie Sue. Sue som si neskutočne vážila, ale... Mama je mama.

Niekto mi položil ruku na chrbát. Bol to Billy. Bol čerstvo oholený, vlasy mal zviazané do chvosta a tých pár prešedivelých prameňov, v spojení s hlbokými vráskami na jeho čele, z neho robilo neskutočne šarmantného muža. Mierne sa na mňa usmial a ukázal na gauč, aby som si sadla.

,,Dnes je výnimočný deň. A nielen pre náš kmeň, ale aj pre ten tvoj. Viem, že som sa správal neprimerane, keď si sa rozhodla pozvať niekoľko ľudí z Neah Bay, ale verím, že si pochopila. Ide hlavne o bezpečnosť našich ľudí, najmä potom, čo..." nadýchol sa, ,,...najmä potom, čo sa stalo s tvojou matkou." A pozrel na mňa tými múdrymi očami, akoby sa bál mojej reakcie. Ja som len ustrnula a dych sa mi zasekol, ale to bola len chvíľa.

Bolo to asi pred dvomi mesiacmi, keď sme mali táborák spolu so staršínmi a rozprávali sme sa o tom, kto by mal/nemal prísť na obrad. Nemohli sme vynechať nikoho z La Push, z Forks sme spolu so Samom chceli pozvať náčelníka Swana a zopár mojich priateliek, z Európy mi mala prísť rodina, najmä moja sestra.

,,Ty máš sestru, Em?" ozvalo sa z druhej strany.

,,Áno," zasmiala som sa, ,,čo si ju už nepamätáte? Hlavne Embry a Quil by si ju mali pamätať. Keď bola malinká, neustále za nimi behala."

,,Nepamätám si," dvojhlasne odpovedali.

,,Jediné, čo sa mi marí bol taký krpec. Mrňavý, s veľkou hlavou, pehami a veľkými očami. Ale to bol tvoj brat Cameron," dumal Embry.

,,Nie. To bola moja sestra."

,,Príde aj tvoj otec?" tichým hlasom sa spýtala Sue.

Okolo ohňa mierne ustala vrava. Nevedela som, čo odpovedať. Na jednej strane to bol môj otec, na strane druhej sa tak choval iba do mojich desiatich rokov a plus k tomu tu bola moja sestra.

,,Neviem. Ale chcem pozvať zopár staršínov z kmeňa."

,,To nepripadá do úvahy," ozval sa Billy, ,,po tom všetkom nemôžeš očakávať, že ich pustíme cez hranice."

,,Aj keď tam nežijem už zopár rokov, patria do môjho života."
,,To nedovolím," rázne odvetil.
,,Billy," oslovila ho mierne Sue, ,,nemôžeš len tak vynechať hlavy kmeňa Neah Bay. Dobre vieš, že by to narobilo len zlú krv."

,,Ja kašlem na ich zlú krv. Ide tu o bezpečnosť nás všetkých. Ide tu o kmeň, o kmeňovú hrdosť..."

,,Preboha Billy, nezačínaj s tým opäť," pretočil očami Quil starší.

,,Ty si veľmi rýchlo zabudol, že keď sme ich najviac potrebovali, tak sa skrývali za havranie perá. A teraz ich tu máme uvítať a hostiť?!"

,,Je to min..."

,,Nie až tak dávna."

,,Zabúdaš na taký malý detail, starký," zabručal Jared, ,,je to svadba Emily a Sama. Nie tvoja. Tvoje svadobné zvony už dávno dozvonili."

,,Čo si to dovoľuješ?" rozkričal sa Billy, celý červený v tvári.

,,Emily? Emily, vnímaš ma?"

,,Prepáč, Billy, zamyslela som sa," neprítomne som sa usmiala.

,,Máš obavy zo stretnutia tvojho otca a sestry?"

,,A kto by nemal?" Nadvihla som kútik úst.

,,No, ak má takú prudkú povahu ako si hovorila, tak ťa chápem."

,,Nie, Emily, to odo mňa nežiadaj," rozkrikovala sa Katy.

,,Srdiečko, pozri sa. Je to pre mňa veľmi dôležité."

,,Ani bohovi." Založila si ruky na prsiach.

,,Ja viem, že ho nemáš rada..."

,,Pfrr, slabý výraz."
,,...ale nemôžeš sa prekonať? Kvôli mne?" Videla som ako jej mäkne pohľad.

,,Emily. Vieš, si pre mňa neskutočne dôležitá a výnimočná, ale toto NE-PRI-CHÁ-DZA-DO-Ú-VA-HY!"

,,Si strašne tvrdohlavá."

,,Nie som."

,,Na svadbu aspoň prídeš?" hodila som smutný pohľad na Sama, ale ten mi nebol veľmi nápomocný. Mám pocit, že sa sestry aj trocha bál.

,,Budem tam aj ON?"

,,Pozvem ho."

Ohrnula peru: ,,Možno."

Toto sa udialo zhruba pred trištvrte rokom, keď sme spolu so Samom vycestovali na štyri dni do Európy za mojou rodinou. Už sme boli skalopevne rozhodnutí, že tento rok naveky spečatíme svoje životy do jedného a chceli sme, aby na naše zásnuby pricestovala moja sestra. Ale ako sa ukázalo, radšej by umrela, akoby sa mala stretnúť s otcom. Neznášala ho.

,,Katharina," oslovil ju Sam, ,,chápem, že tvojho otca nechceš vidieť ani na obrázku a akceptujem tvoje rozhodnutie neprísť na zásnuby."

Hodila som po ňom vydesený pohľad: Čo to vystrájaš?!

,,Ale bol by som najšťastnejší chlap na svete, kebyže rozžiariš tvár mojej Emily tým, že sa ukážeš na svadbe." Objal ma okolo pliec.

Z putovania v myšlienkach ma vyrušil Leahin hlas: ,,Emily už je čas."

Nádych, výdych.

Autor: AnnMaggie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Otisk?... Vyfajči! II.: