Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Otec a syn - prológ

02.09.2010 (18:45) • Bella666 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1422×

„Edward, Edward stoj!“ kričal podivne krásny muž, ktorý sa hnal neuveriteľnou rýchlosťou cez les.

„Nie! Nechaj ma Carlisle, chcem svoj vlastný život,“ odpovedal mu ten druhý. A jeho beh nabral na intenzite. Muž za ním zastal, lebo vedel, že už nemá šancu dobehnúť ho. A tak sa tvor menom Carlisle túlal teraz sám nočnou ulicou. Už sa neponáhľal, išiel pomalým ľudským krokom. Nechcel ísť domov, načo. Nikto ho tam nečakal, tvor ktorého stvoril odišiel. A tak sa rozhodol ísť do Volterry. Aro ho prijal, nikdy nezabudol na ich priateľstvo. Nežilo sa mu zle, ale chýbal mu domov. Raz za tmavej pustej noci kráčala Jane späť z lovu. Ale nešla sama, viedla nejakú ženu. Vošla do siene kde sedel Aro.

„Pozri, čo som ti doviedla. No nebude to chutná neskorá večera?“ spýtala sa s posmeškom.

Aro sa na tu dievčinu zadíval, dlho si ju premeriaval.

„Ako sa voláš?“ Jane to zaskočilo, svojich obetí sa nikdy nepýtal na mená.

„Ja... ja som Isabella Maria Swan,“ povedalo dievča nesmelo. Aro ju so záujmom pozoroval. Potom povedal, nech jej pripravia izbu, že bude s nimi žiť. Jane skoro oči vypadli, ale nechcela nič povedať. Carlisle sa na ňu milo usmieval. Odviedli ju do izby.

„Carlisle, poverujem ťa, aby si našu Isabellu oboznámil s našim životom,“ vypadlo z Ara. Carlislovi sa oči rozžiarili. Išiel po dlhej chodbe až k izbe dievčaťa. Zaklopal a na pokyn vstúpte, otvoril dvere. Dievča sedelo v kresle a jej hnedé vlasy sa jej vlnili až pod pás. Mala vyľakaný výraz. Carlisle pristúpil bližšie, ale ona sa zatlačila hlbšie do kresla.

„Ahoj, ja som Carlisle Cullen, neboj sa, ja ti neublížim.“

„Kto ste? A čo vlastne odo mňa chcete?“ prehovorila zdvorilo, ale naliehavo.

„Sme...“ začal Carlisle, ale Isabella mu skočila do reči.

„Vy nie ste ľudia, však? Ale keď nie ste ľudia, čo potom ste?“ chytila hysterický podtón.

„Prosím vás, upokojte sa, no ste tak nejako v upírskom sídle.“

„Čo prosím? Kde som to? Ako... niečo takéto aj žije?“ Chytala bielu farbu.

„Je vám zle?“ spýtal sa Carlisle vyplašeným hlasom.

„Nie, nie, len som nevedela, že vôbec niekto takýto existuje. Musím sa z toho trošku spamätať.“

„Ou, no teraz ak dovolíte, by som rád odišiel, slečna Isabella.“

„Bella,“ ozvalo sa.

„Hm... Prosím?“ spýtal sa Carlisle znovu.

„No len Bella, žiadna Isabella, poprosím.“

„Ako si želáte, Bella.“

Po týchto slovách odišiel. Carlisle každý deň chodil ku Belle. Stali sa z nich výborní priatelia. Aro plánoval Isabellu premeniť a vziať si ju za manželku. Ale nebol jediný, ktorému sa páčila, aj nášmu Carlislovi sa to dievča páčilo. Boli spolu každý deň. Každú hodinu, každú minútu aj sekundu. Sedel pri jej posteli ešte aj keď spala. Raz musel ísť Aro na nejakú misiu osobne, celá jeho garda odišla. Len Carlisla nechali doma, aby strážil Bellu. Práve vtedy sa tí dvaja prechádzali po záhrade. Bella mu rozprávala o svojom živote, a on ju so záujmom počúval. Carlisle jej zas rozprával o svojom „vegetariánskom“ živote. Jej sa páčil Carlisle, a aj jeho spôsob života, nebol ako tí ostatní, ktorí zabíjali ľudí. Hnusilo sa jej to. Ale tohto upíra si obľúbila. Prišli k malej spustnutej lavičke. Isabella si sadla. Carlisle si prisadol.

„Bella, Bella, nehýb sa.“

„Čo? Prečo, čo sa deje?“ zľakla sa.

„Nič, len máš na šatách pavúka.“

„Čo? Nie, áaa, daj mi ho dolu, rýchlo!“ začala kričať. Začala sa metať, vyskočila z lavičky a pobehovala v takom malom okruhu až sa zakopla a padala, Carlisle ju zachytil a boli celkom blízko, medzi nimi to iskrilo.

„Kde je ten pavúk?“

„Neviem, asi sa zľakol z toho ako si kričala.“

Začali sa smiať. Belle úsmev zamrzol, po chvíli aj Carlislovi. Priblížili sa k sebe a začali sa bozkávať. Bozkávali sa asi päť minút. Potom sa Carlisle zastavil.

„Bella, toto nemôžeme naozaj.“

„Prečo? Ja viem, že sa mám vydať za Ara, ale ja chcem teba, ja... milujem ťa,“ dostala zo seba napokon. Carlisle sa zarazil, ale on tiež nemohol potláčať svoje city.

„Bella, pozri, ja ta tiež milujem, ale nemôžeme byť spolu, vieš čo by nám potom urobili?“

„Tak utečme, poďme preč odtiaľto. Iba my dvaja.“

„Oni by nás našli kdekoľvek by sme sa schovali.“

„Tak fajn, ja už pôjdem.“

„Nie, počkaj, môžeme sa stretávať. Tajne. Nikto o tom nebude vedieť, proste len my dvaja a naše malé tajomstvo,“ prehovoril Carlisle.

Potom sa rozlúčili. Za pár dní sa vrátil Aro. Medzitým sa naši dvaja stretávali v záhrade každý deň. Neskôr sa stretávali v izbe. Svadba mala byť za pol roka. Jeden čas Aro zase musel odísť. Vtedy sa Bella s Carlislom zase stretli v záhrade. Carlisle tam bol prvý na lavičku dal deku. A na nejaký stolík, ktorý neviem kde sa zobral, ale bol tam, prestrel Belle večeru. Bella kráčala po chodníku. Keď ju Carlisle zazrel, schoval sa. Bella prišla a videla prestreté. Mesiac svietil a nebo bolo obsypané hviezdami. Na stolíku horeli sviečky a bolo tam jedlo. Chodila okolo a hľadala Carlisla. On vyšiel spoza kríkov a objal ju. Potom sa Bella navečerala. Carlisle zvieral malú krabičku, podal ju Belle, bol tam prívesok v tvare srdca. Zapol jej ho na krk. A ona sa schúlila ku Carlislovi. Začali sa bozkávať a on ju položil na lavičku. V tú noc sa mu oddala.

Prešli tri týždne a Aro sa vrátil. Hneď ako prišiel domov, Jane si ho zavolala nabok. Povedala mu všetko, čo v tú noc videla. Aro sa náramne rozhneval, dal si zavolať Carlisla aj Bellu.

„Tak, ako ste sa mali po dobu mojej neprítomnosti?“ spýtal sa sladkým hlasom Aro. A to sa ani jednému nepáčilo.

„No, mali sme sa dobre, Bellu som učil všetkým našim praktikám,“ podotkol Carlisle.

„To som počul!“ začal ziapať Aro zúrivým hlasom.

„Aro, upokoj sa,“ zasiahla Jane.

„Ako... ako sa môžem upokojiť, keď môj priateľ sa vyspal s mojou nastávajúcou.“

Táto odpoveď sekla s obidvoma. Pozreli sa na seba s vyľakaným pohľadom.

„Aro to... vlastne, ako to vieš?“ zmenil tému Carlisle.

„Na tej výprave som poslal Jane späť, nech mi niečo prinesie. A keď som potom videl v jej mysli čo sa stalo tak...“ nedopovedal.

„Dobre, nepopieram to, je to pravda, milujem Isabellu.“

Toto Aro už nevydržal, zakázal Carlislovi vstup do Volterry až kým to on sám neodvolá. S tým ho vyviedli.

______________________________________________________________________

Poprosím o nejaký ten komentárik. A počítam aj s kritikou. A chcela by som vedieť či mám pokračovať, alebo s tým seknúť.

1.kapitola

Autor: Bella666 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Otec a syn - prológ :