Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Otec a syn - 1. kapitola

15.09.2010 (11:00) • Bella666 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1520×

Poprosím nejaký ten komentár, hoci aj smajlíka, ale beriem aj kritiku (s tou mimochodom počítam). A napíšte či mám vôbec pokračovať. Ďakujem.

Prológ

„Ahoj, krásavica,“ pozdravil som svoju milovanú.

„Ahoj,“ odzdravila ma. Následne sa na mňa pozrela tými zlatými očami, pričom jej jeden prameň vlasov spadol do tváre. Načiahol som sa k nej a zastrčil jej ho za ucho. Pritiahol som si ju bližšie a pobozkal ju. Bolo v tom toľko lásky, nehy, ale zároveň aj túžby. Potom sa odtiahla. Spomínala mi jedného muža, meno mi nechcela povedať. Vlastne ona nechce vedieť ani moje priezvisko. Ale čo už, hlavne že ma miluje a verí mi. Veľmi rád spomínam na chvíľu, keď som ju prvý krát uvidel. Vošla do nočného klubu a chlapi mohli na nej oči nechať. Potom zašli s nejakým dievčaťom do zadného boxu. O chvíľu sa už zvŕtali na parkete. Keď začala hrať pomalá pesnička, išli si sadnúť. Ale ja som vybehol z nášho boxu, chytil ju za ruku, a požiadal o tanec. Odvtedy prešli dva mesiace. Dva krásne mesiace prežité s mojou láskou.

„Nad čim premýšlaš?“ spýtal sa ma ten sladký hlások.

„Ako sme sa prvý krát stretli.“ Len sa pousmiala, a mrkla ma mňa.

„Ale kvôli tomu si ma sem nevolal, alebo áno?“

„Hm, vlastne si musím ísť niečo vybaviť mimo štátu.“

„Budeš dlho preč?“ opýtala sa a nahodila taký ten prosebný kukuč.

„Hm, dva týždne?“ pozrel som sa s otáznikmi v očiach.

„Tak dlho?“

„Hm.“ Nevedel som, čo jej na to povedať.

„Tak fajn, ja sa budem snažiť nejako zabaviť,“ povedala, ale stále dúfala, že zmením názor.

xxx

Prišla som domov, vybrala poštu, odomkla dvere. Prehrabala som listy a zbadala jeden z Volterry. „Toto nebude dobré,“ pomyslela som si. Otvorila som list, a začala čítať.

Ahoj, Bella.

Ako sa máš? Už si nás dlho neprišla pozrieť. No nič, prejdem k veci, potrbujem, aby si prišla do Volterry. Vieš, hovorí sa mi to ťažko, ale ja ťa teraz musím mať pri sebe. Sulpiciu zabili. Musíš prísť, vždy si bola druhým, najdôležitejším upírom v mojom živote. Prosím príď.

Aro Voltury.

Kto vie, čo sa stalo. Chudák Aro. Čo? Čo to trpeš? To skôr, chudák Sulpicia. Ja tam ale budem musieť ísť bez Edwarda, no čo, budem to musieť pretrpieť. V obálke bola aj letenka, chcela som ju položiť na stolík, keď som si všimla, že mam letieť už dnes a to o šesť hodín. No super. Vyšla som do izby pobaliť sa. Ako poznám Ara, tak skôr ako o týždeň ma späť nepustí. Do kufra som hodila čierne šaty a lodičky na opätku. K tomu som pribalila dvoje rifle, zopár tričiek, mikiny, nočnú košeľu (upír nikdy nevie) a aby som Jane vytočila, tak aj tepláky. Ešte nejaké tie hygienické potreby, spodné prádlo a hotovo. Pozrela som sa na hodiny, veď ja som sa balila dve a pol hodiny, no skvelé. To aby som už vyrazila. Hodila som na seba rifle, čiernu tuniku a čižmičky. V rýchlosti som ešte zhrabla mobil a pas. V ďalšej sekunde som nastupovala do svojho autka. Ferrari F458 Italia, môj miláčik. Vyštartovala som a krajina okolo mňa sa menila. O chvíľu som už sedela v lietadle do Talianska, prvá trieda, samozrejme. Vystúpila som a odbavila batožinu. To sa už ku mne rútila Jane spolu s Alecom. Alec sa, samozrejme ponúkol, že mi vezme kufor. Nasadli sme do auta a uháňali do Volterry. Hneď ako som vošla, sa na mňa hodil Aro.

„Bells,“ povedal to takým zarmúteným hlasom, taký som u neho nikdy nepočula.

„Je mi to ľúto,“ strelila som prvú vec, ktorá mi napadla. Aro mi celé štyri hodiny rozprával, čo sa vlastne stalo. Bolo to fakt hrozné. Ale zaslúžila si to. Ja viem, že som podlá, ale naozaj bola protivná. I keď v ničom som jej bola vďačná, zachránila ma od manželstva s Arom. Až ma pri tom striaslo. Po tom (pre mňa), nekonečnom rozprávaní, ma pustili na izbu. Tam som sa zvalila na posteľ, myšlienky mi odbiehali za Edwardom. Počula som kroky, keď sa dvere otvorili pristúpila Jane.

„No tak rozprávaj, ako sa máš?“

„Hm, Jane, nič nové. Ale ty sa pochváľ, počula som, že chodíš s Demetrim.“ Ostala na mňa nemo pozerať.

„Zdá sa, že tebe nič neunikne,“ povedala ešte stále mierne rozhodená.

„Predo mnou nič nezatajíte,“ hodila som najtrápnejšiu poznámku, aká ma len napadla. Obidve sme prepukli v smiech.

„No, ale ja som tiež niečo počula,“ prehovorila Jane po dlhšej dobe.

„Ale čo, a čo?“

„No, že aj ty máš niekoho, a k tomu upíra.“

„Hm, no, a to zas ty odkiaľ vieš?“

„Predo mnou nič nezatajíš,“ zopakovala moju poznámku. Ďalší nával smiechu.

„Hahaha.“

„Tak čo, ako sa volá?“

„Edward.“

„A druhé?“ vyhŕkla s iskričkami v očiach.

„Ja vlastne, ani neviem, a ani som to nechcela vedieť. Ja si teraz na tie priezviska fakt radšej nepotrpím. Ešte by to bol náhodou ďalší Cullen a to by som už neprežila.“ Ak to predtým bol veľký smiech, tak toto bol maxi smiech. Jane po dvoch hodinách švitorenia odišla.

Pristúpila som ku oknu a otvorila ho dokorán. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu, a zavrela oči, to som ale nemala robiť. Zjavila sa mi ta krásna, kvetmi obsypaná záhrada a v nej Carlisle. Rýchlo som ich otvorila. Teraz pred nimi boli len vyschnuté kríky a porozbíjané dlaždice. Prešli ďalšie dva dni, bolo šesť hodín ráno. Volterra bola zaplnená od hlavy až k päte. Všade bol rozruch. Akoby nie, veď za dve hodiny je obrad. Mala by som sa pripraviť. Vošla som do kúpeľne, a zhodila zo seba oblečenie. Nechala som kvapky vody stekať po mojom obnaženom tele. Asi po pol hodine som vyšla. Vysušila si vlasy. Na oči som naniesla tmavé tiene, linku a špirálu. Vlasy som si natočila do krásnych veľkých vĺn. Navliekla som sa do tých čiernych šiat a obula lodičky. Ešte by to chcelo nejaký šperk. Hrabala som sa medzi tým, čo som narýchlo hodila do tašky a do ruky mi padol prívesok v tvare srdca. Bol to ten od Carlislea. Hm, no čo, bude sa len tak povaľovať? Tak som si ho zapla. Ešte som kukla do zrkadla a ocenila svoju prácu. Na chodbe ma čakali Alec a Jane, ktorú držal za pás Demetri. Len som sa usmiala. Vošli sme do veľkej miestnosti v ktorej bolo najmenej tisíc upírov. Uprostred bolo niečo ako rakva, ale tak to vôbec nevyzeralo. Vedľa stál Aro so zmučeným výrazom. Podišla som k nemu, v dave sa rozprestrel šum. Prišla som až tam, a položila červenú ružu (ktorú mi Jane vtisla do ruky, s tým, že nemôžem ísť len tak), na tú „rakvu.“ Za mnou nasledovala Jane, Alec, Demetri, Felix a ďalší. Rozhliadla som sa po tom obrovskom dave, odvšadiaľ kukali červené oči, keď tu som si všimla zlaté oči. Žeby tu bol Edward? To bola prvá vec, ktorá ma napadla. Ale tie oči boli zmučené bolesťou, nedokázala som sa pozrieť na tvár, hypnotizovali ma len tie oči. Zrazu sa v nich objavila, nádej? Nechápala som to. Potom som uvidela viac tých zlatých očí. Pozrela som sa im do tváre, tých upírov som nikdy nevidela. Ale potom vyšiel ten prvý dopredu. A mne konečne doplo, kto to vlastne je. Bol to sám...

______________________________________________________________

Prosím o nejaký ten komentárik, a aj to, či mám pokračovať, alebo radšej nie.

Ďakujem.

Prológ / Zhrnutie / Ďalšia kapitolka

Autor: Bella666 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Otec a syn - 1. kapitola: