Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Osudová láska 4. Kapitola

20.03.2009 (22:44) • Bella4ever • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1533×

Pohľad Alice:
Dnes je Sobota a ja ako obvykle chcem ísť nakupovať. Všetci sedeli v obývačke tak som sa všetkých spýtala ,,Takže, všetci viete, že dnes je moja milovaná Sobota.. Kto chce ísť dnes so mnou nakupovať??" povedala som nadšene. Edward a Emmett na seba len pozreli a zas sa vrátili k pozeraniu zápasu. Vrhla som na nich vražedný pohľad, ale oni sa len zasmiali. Medzitým z obývačky vyšli Esme s Carlislom a išli niekam hore. Zostali mi už len dve možnosti; Jasper a Rosalie. S Rosalie som si bola istá, že pôjde ale Jasper sa ešte stále rozhodoval. A potom som vo svojej vízii videla ako sa mi ospravedlňuje, že sa mu nechce ísť. ,,Okej Jasper chápem to.. Tak teda Rosalie vyrážame." usmiala sa na mňa a spolu sme išli do auta. Ako obvykle sme išli jej červeným BMW takže na nás všetci pozerali o to viac.


Keď sme prešli asi osem butikov chcela som si ešte kúpiť nejaké nové topánky. ,,Rose potrebujem ísť este do nejakého obchodu s topánkami ideš??" spýtala som sa aj keď som už odpoveď poznala. ,,Nie ty choď, ale ja pôjdem do nejakého iného obchodu, chcem si niečo pozrieť." hneď ako to dopovedala už odchádzala úplne opačným smerom ako som išla ja. Išla som do mojej obľúbenej obuvi, kde som si kúpila nádherné topánky. Jedny zelené, potom červené a nakoniec úplne neodolateľné čierne ihličkové topánky. Väčšinou si takéto topánky kupujem pre Jaspera pretože on miluje, keď mám vysoké topánky. Potom som mala víziu ako sa mi chce Rosalie niekde schovať. Zoznámi sa s niekým v tom obchode pri McDonalde. Toto mi stačilo a rozbehla som sa ľudskou chôdzou do toho butiku. Cela nahnevaná som mala pocit, že vybuchnem od zlosti. Ako si Rose môže myslieť, že sa mi môže schovať?! Dobehla som do toho obchodu a predstierala som, že som zadýchaná. Keď som ju konečne zbadala rozbehla som sa k nej a zúrivo som na ňu civela. 
,,Rosalie dopekla, kde si bola? Všade som ta hľadala. Preboha veď nakupujeme, nemôžeš mi len tak utiecť počas mojich milovaných nákupov. To si ako predstavuješ??"rýchlo som to povedala a úplne som zabudla na to, že tam je aj niekto iný a nielen my dve. Stále som pozerala nahnevane na Rosalie. Periférne som videla, že to dievča na nás pozerá s obdivom a záujmom. Potom na mňa Rosalie trochu otrávene pozrela a jemne ukázala prstom na to dievča. Otočila som sa na ňu. Hneď ako som sa na ňu pozrela mala som víziu.... Edward... Sedí na lavičke a toto dievča mu sedí na kolenách.. On jej dáva pusu do vlasov a sú veľmi zamilovaní...Nemohla som tomu uveriť. Zostala som ako primrznutá.. Nemohla som tomu uveriť. Že by naozaj našiel Edward lásku?? 
,,Hejjj Alicee!!! Preber sa!! Zem vola Alice!!" doberala si ma Rosalie aj keď veľmi dobre vedela, čo sa deje. Potriasla mnou ale ja už som som bola v realite. Potom som sa začala usmievať. Chcela som byt milá. Veď toto bude moja nová najlepšia priateľka. Začala som sa ešte viac smiať. Prezerala som si ju, ale snažila som sa byť nenápadná. Nemôžem predsa všetko hneď pokaziť. Bola naozaj celkom pekná. No teda na ľudské pomery. Bola menšia než Rosalie a bola naozaj veľmi biela. Povedala by som, že je upír ale nebola...to mi bolo jasné. Pristúpila som bližšie k nej a zamávala som jej. ,,Ahoj ja som Alice.. Teší ma... "stále som sa snažila usmievať, aj keď som nemusela moc prestierať radosť. Bola som dokonale šťastná...Môj bráško Edward konečne nájde lásku, konečne už nebude taký ufrflaný a podráždený. ,, Ja som Bella teší ma Alice"usmiala sa na mňa a ja som konečne zistila ako sa volá. Hm...Bella je celkom pekné meno aj keď dosť nezvyčajné.
,,Bella prepáč, že ti to hovorím ale tie rifle čo máš na sebe sa ti moc hodia. Sú vážne dobré" povedala som uznanlivo. A vyčarila som na tvári velikánsky úsmev.
,,Ver mi, Alice vie čo hovorí.. Ona je maniak do nakupovania" zasmiala sa Rosalie. ,,Aj ja strašne rada nakupujem ale nikdy sa neviem rozhodnúť čo mám kúpiť"odpovedala Bella. Ona je moja spriaznená duša.. Samozrejme okrem Rosalie. ,,Neveríím možno som konečne našla spriaznenú dušu.. Bella čo by si povedala na to keby sme ta pozvali na Kávu??" opýtala som sa jej s nadšením v hlase. Naozaj som ju chcela spoznať a byť s ňou kamarátka. ,,Samozrejme pôjdem veľmi rada"... ,,Skveleee " vyhlásila som a začala som ťahať Bellu a Rosalie do najbližšej kaviarne. Prišli sme do kaviarne a tam sme si všetky tri objednali kávu. Ja s Rosalie sme si ju dali len ako kamufláž pretože my upíri ľudské jedlo a pitie nenávidíme, ale kvôli Belle sme si tú kávu objednali. Rozprávala som jej o našej rodine a väčšinu som venovala svojmu bratovi Edwardovi. Opisovala som kde bývam, kam chodíme do školy a všelijaké nepodstatne veci, ktoré som sa od nej chcela dozvedieť. Bella bola neuveriteľne milá, ale keďže väčšinu času som rozprávala ja nemala priestor rozprávať. Dlho sme sa rozprávali a potom sa len pozrela na hodinky a mala na tvári smutný výraz. Vedela som, že je už neskoro ale nechcela som aby odišla.. ,, Alice, Rosalie ja už budem musieť ísť pretože by sa môj otec o mňa bál." povedala trochu sklesnuto. ,,Ale Bella ešte nemusíš ísť. Veď je víkend." protestovala som. ,,Naozaj budem musieť ísť ale veď sa určite ešte niekedy uvidíme" usmiala sa a ja som jej samozrejme jej úsmev oplatila. Rosalie sa len postavila a rozlúčila sa s ňou.
,,Bella som rada, že sme sa stretli a určite sa ešte uvidíme" povedala a usmiala sa tak nádherne, že Belle až vyrazila dych. ,,Ahoj Alice naozaj už budem musieť ísť" povedala a snažila sa použiť ospravedlňujúci ton. Chvíľu som sa mračila, ale potom som nahodila úsmev a odhalila tak svoje zuby. ,, Bella teším sa keď sa znovu stretneme. Tešilo ma a uži si úbytok prázdnin. Vidíme sa v škole." povedala som a objala ju. Až neskôr mi došlo, že to som nemala robiť pretože Bella si všimla moju veľmi studenú pokožku. Cuklo ju ale po chvíli sa usmiala.
Keď odchádzala zakývala nám.


,,Alice môžeš mi prosím ťa vysvetliť prečo sme ju museli pozývať na kávu?"
Spýtala sa ma nechápavo so zvláštnym výrazom v očiach. ,,Počúvaj Rosalie. Mala som víziu... V tej vízii sedel Edward na lavičke a na jeho kolenách sedela Bella. On ju bozkával na vlasy... Ach Rose konečne si Edward niekoho nájde. Ja tomu nemôžem uveriť." hovorila som jej tak rýchlo, že som mala pocit, že ani nestíha reagovať na to, čo hovorím. ,,Aha" povedala neveriacky Rose.. ,,Takže ty si myslíš, že toto dievča začne chodiť s naším bratom?!" len som prikývla.. ,,No dobre, dajme tomu, že tvoja vízia mala pravdu.. Čo teraz?? Ako to povieme Edwardovi?" trafila klinec po hlavičke... Presne toto som nevedela... Netušila som ako bude reagovať na to, čo mu chceme povedať. ,,Neviem.. Ja vlastne nič neviem" povedala som smutne. ,,Alice prestaň nad tým rozmýšľať.. Prídeme domov a dajako to vyriešime." presviedčala ma. ,,Ale ty si nevidela aký bol šťastný" prichádzali sme do garáže a nastúpili sme do auta. Celu cestu domov som nad tým rozmýšľala. Moje vízie predsa neklamú. Nemôžu. 

Keď sme zaparkovali auto v garáži hodila som po Rosalie kľúčiky a pomaly sme vchádzali do obývačky. Všetci tam boli a pozerali telku.

No krása teraz Edward urobí výstup pred všetkými. Buď ticho. Povedala som v myšlienkach. S Edwardom sa takto dalo baviť, lebo ich vedel čítať, no nezastavila som ho.

„Ničomu nechápem, čo to je?" Pozrel nechápavo. Nadýchla som sa, ako mu to teraz vysvetlím? No niečo povedať musím. Ešte neviem, Stretli sme ju v obchode a ja som mala víziu. Nemôžem za to. Snažila som sa vysvetliť.
„A to ste ju hneď museli pozvať na kávu, či čo? Alice prečo si to robila?" Bol zjavne nahnevaný. Chcela som vedieť čo je zač.
,,Z akého dôvodu?" povedal takmer agresívne.
,,Povie mi konečne nikto o čo tu ide?" spýtal sa nechápavo Carlisle, ktorý prave pristúpil k nám dvom.
,,Edward sa zamiluje... Neviem kedy ale viem, že sa to stane.." hneď ako som dopovedala Edward odišiel z obývačky a išiel do svojej izby. 

Emmet sa začal strašne smiať a ja som medzitým všetkým vysvetlila situáciu.
,,A ona býva tu? Ja som ju ešte nevidela" spýtala sa ma Esme.
,,Nie ona sa sem presťahovala len včera z Phoenixu."povedala za mňa Rose.
,,Zamilovaný Edward...Booze to je sranda" dusil sa smiechom Emmet, ktorý medzitým smiechom spadol zo sedačky.
,,Emmet prestaň" vyštekol naňho Edward, ktorý prišiel zo svojej izby.
,,Čo presne si dopekla videla?"ukázala som mu obidve vízie.. Jednu ako je on s ňou na lavičke... A druhú ako s ňou ja sedím v škole a sme dobre kamarátky.
,,To si akože vážne myslíš že ja sa do nej zamilujem?? Že ju privediem k nám??
Medzi upírov?? Alice tebe totálne preskočilo ?? To ju mam akože milovať??" spýtal sa ironicky.
,,Nechaj si ten sarkazmus" vyštekla som ,, Nemôžem za to čo vidím"

,,Alice sú to Ho-vadi-ny "zreteľne vyslovil každú slabiku. Teraz začal kričať on.
Ten sa už choval ako nepríčetný.
„Sám tomu neveríš." Vedel, že hovorí hlúposti on a nie ja, ale vôbec si to nechcel priznať.
„A čomu mám teda veriť? Že niekde v obchode stretneš niekoho kto sa práve prisťahoval z Phoenixu a že ja sa zamilujem a zoberiem ju sem na návštevu." Sarkasticky sa zasmial.
„A bude to moja najlepšia kamarátka, na to si zabudol." doplnila som.
„No Prepáč..." zatriasol neveriaco hlavou.

„Nechajme sa prekvapiť" povedala napokon Esme. Nechajme sa prekvapiť, zopakovala som si v duchu, aj keď ja prekvapená nebudem, ja svojím víziám verím. Vzala som Jaspera za ruku a odchádzali sme do našej izby. „Ale bola zlatučká a milá..."počula som ešte z obývačky Rosalie a cukla som sa.

„Ja Ti verím." Povedal Jasper a pobozkal ma na líce. Objala som ho, zdvihol ma do náručia a zavrel dvere na našej izbe.

Autor: Bella4ever, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Osudová láska 4. Kapitola: