Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Osudová láska 2. Kapitola

18.03.2009 (20:00) • Bella4ever • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1636×

2. Kapitola- Stretnutie


Vystúpila som z lietadla a zachvátilo ma svetlo príletovej haly.  
Keď som konečne zbadala Charlieho rozbehla som sa k nemu a v tej chvíli som sa cítila naozaj šťastná. On mal našťastie ten istý výraz a veľmi dlho sme len tak stáli a objímali sa. ,,No Bells...musím uznať, že vyzeráš naozaj dobre" poznamenal ale ja som vedela, že mi len chcel zdvihnúť náladu ale naozaj to zabralo. Potom mi len zobral kufor a mierili sme k autu. Samozrejme pre mňa prišiel policajným autom pretože bol miestnym šerifom. Keď som bola malá nevadilo mi ísť policajným autom, ale čím som staršia tým sa mi to zdá trápnejšie preto som uzavrela dohodu sama so sebou, že si kúpim nejaké lacnejšie auto za peniaze, ktoré som si zarobila minulý mesiac na brigáde. Ako sme tak prechádzali rôznymi zákrutami začalo pršať. Vedela som, že tu bude pršať ale prečo dopekla hneď keď prídem?! Chvíľu som sa v duchu rozčuľovala ale potom som zrazu zbadala Charlieho domček. Bol naozaj veľmi maličký ale preňho a pre mňa bude určite dosť veľký. Bol presne taký, aký som si ho pamätala. Všetko bolo presne také isté ako pred piatimi rokmi. Vystúpila som z auta a medzitým Charlie vybral z kufra moju batožinu a odniesol mi ju do izby. 

Po ceste hore schodmi mi hovoril kde čo je, ale ja som to nepotrebovala. Všetko pamätala do detailov. Vošla do mojej novej izby, ktorá bola taká malá, že som mala pocit, že sa v neviem ani pohnúť. Bola som taká unavená, že som nemala chuť robiť absolútne nič. ,,Bells budem musieť ísť niečo vybaviť, ale za také dve hodinky budem späť... Medzitým sa môžeš vybaliť alebo čokoľvek budeš chcieť. Ľúbim ťa.." kričal na mňa z obývačky. Zostala som tam sedieť a rozmýšľať čo budem robiť. Rozhodla som sa, že napíšem Renné aby bola kľudná.

Ahoj mami!
Už som tu. Cesta sa dala vydržať. Charlie išiel niečo vybaviť a ja idem asi niečo uvariť. Zajtra ti napíšem.
Ľúbim Ťa. Bella

Stlačila som možnosť odoslať a čakala na výpis. Správa bola doručená a tak som si išla vyložiť veci do kúpeľne. Po dlhom dni strávenom v lietadle som sa rozhodla, že si doprajem horúcu sprchu. Pustila som na seba horúcu vodu bolo to naozaj úžasne oslobodzujúce. Mala som pocit, že sa zo mňa postupne stáva nový človek. To presne som teraz potrebovala. Chcela som si obliecť niečo teplé a pohodlné, ale v mojom kufri sa nenachádzalo absolútne nič čo by som práve teraz mohla využiť. Myslím si, že budem musieť požiadať Charlieho aby ma odviezol do najbližšieho nákupného centra pretože som nutne potrebovala reorganizáciu môjho už aj tak dosť úbohého šatníka. Zišla som dolu a otvorila chladničku. Bola som naozaj zdesená. Nechápala som ako je možné, že Charlie ešte žije a nezomrel na hlad. Chladnička totiž bola úplne prázdna. Ďalší dôvod ísť nakupovať. Vo Pheonixe som nakupovaním trávila veľa čašu s kamarátkami ale pochybujem, že sa vo Forkse nejaké nákupné centrum vôbec nachádza. Rozhodla som sa, že spravím vyprážanú rybu s nejakými zemiakmi na masle. 

Poumývala som riad a sadla si na sedačku. Snažila som sa oddychovať ale naozaj to nešlo. Bolo som ešte stále vystresovaná z toho, že som vo Forkse. Len tak som sedela na sedačke a potom prišiel domov Charlie. Celý nadšený a šťastný otvoril dvere a ja som nerozumela z čoho ma takú radosť. ,,Bella poď sem prosím ta."povedal tak tajuplne, že som sa až zľakla o čo ide. Postavila som sa a bežala za ním. Zakryl mi oči jeho rukami. Začal ma navigovať ,
,Schod.. Taak pekne Bella , pomaly...Schod..! A teraz Tramtaradaaaa!!!! Vykríkol na mňa a ja som skoro ohluchla. Konečne som pochopila dôvoď jeho radosti. 
Kúpil mi nádherný Citroen C3 striebornej farby. Po chvíli ticha som konečne niečo povedala. ,, Cha-Oci to je moje??" spýtala som sa totálne šokovane. ,,Samozrejme, že je tvoje. Kúpil som ti ho lebo som si myslel, že by sa ti mohlo páčiť. Tak teda ako? Páči sa ti?" povedal plný očakávania. ,,Páči??? Oci to nemyslíš vážne...je...je...úžasné naozaj.. Ďakujem...Ja som si totiž chcela kúpiť auto sama ale toto je úžasné.." potom čo so som to dopovedala som sa k nemu rozbehla a objala ho. ,,Oci a môžem ísť zajtra nakupovať??" opýtala som sa opatrne. ,,Bells jasne, že môžeš ale najbližšie nákupné centrum je až v Port Angeles" chvíľku som rozmýšľala.. ,,Port Angeles? To nevadí aj tak potrebujem zopár vecí a aspoň vyskúšam svoje nové auto." Z toho nápadu som bola úplne nadšená. ,,Prepáč Bells ale ja asi nepôjdem...nie, že by som nechcel...naozaj...ale naozaj sa mi nechce" zasmial sa a povedal to trochu ospravedlňujúco. Ja som sa samozrejme nehnevala. Bola som taká šťastná zo začiatku môjho nového života. Bolo to ako v sne. Naozaj som sa cítila šťastná a to som si myslela, že Forks bude moje peklo na zemi. Rozbehla som sa ku schodom. Od dverí som Charliemu zakričala ,, Oci ja som už strašne unavená...nebude ti vadiť keď už pôjdem spať?? Večeru som ti nechala v kuchyni tak dobrú chuť." Chvíľu mu to trvalo, ale nakoniec odtrhol oči od môjho nového zlatíčka ,,Jasné dcérka bež sa vyspať, ja sa o seba postarám aj sám. Dobrú noc." Po týchto slovách som sa vyšla po schodoch do mojej izby a tam som zaspala. Unavená z celého dňa som upadla do môjho obvyklého bezsenného spánku.



Ráno ma zobudilo až odchádzajúce Charlieho auto. Postavila som sa z postele a išla vykonať rannú hygienu. Obliekla som si to čo aj včera ale namiesto teplákov som si dala tmavomodré džínsy. Už som sa naozaj tešila na to. že si niečo kúpim.
Musela som predsa niekde minúť svoje peniaze na auto no nie?!
Rozbehla som sa dolu schodmi, ale zrazu som pohľad uprela na kalendár a dnešný dátum. Bola Sobota 29 augusta. Ešte zopár dní a nastúpim tu na miestnu školu. Nikdy som nemala rada zoznamovanie s novými ľuďmi, ale teraz som sa celkom tešila. Neviem prečo ale mestečko Forks som si zamilovala na prvý pohľad. Na stolíku bol položený papier na ktorom bola vytlačená trasa až do nákupného centra do ktorého som sa chystala. Charlie naozaj myslel na všetko. Schmatla som papier a bežala do môjho nového, krásneho autíčka. Naštartovala som a vydala sa niekam do Port Angels po diaľnici A12. Moje auto bolo naozaj dokonalé a rýchle.



Zaparkovala som v podzemnej garáži a vyrazila nakupovať. 

Nakupovanie patrilo medzi moje najobľúbenejšie činnosti pretože som sa pri ňom mohla maximálne uvoľniť. Prešla som skoro všetky obchodíky, butiky a obuvi. Nakúpila som si tak veľa vecí, že by mi vystačili ešte aspoň na tri ďalšie roky. Tomu sa hovorí závislosť od nakupovania. Ale čo už. Som raz taká. 

Keď som sa už chystala odisť zbadala som asi najväčší obchod s oblečením v celom tomto nákupnom centre. Rýchlo som zhrabla čo najviac veci a išla som do kabínky. Skúšala som si asi všetky veci z celého obchodu a mala som pocit, že v kabínke som už aspoň dve hodiny. Zastavila som sa až pri džínsach pri ktorých som si nebola istá či mi sedia alebo nie. Vyšla som z kabínky a obzerala som sa vo všetkých zrkadlách, zo všetkých možných uhlov, a stále som si nevedela vybrať. Zrazu ma niečo zhodilo na zem a ja som nebola schopná postaviť sa. 
Nebolo to Niečo to bol Niekto. A to myslím vážne. Keď som si konečne usporiadala myšlienky a postavila sa na vlastne nohy uvidela som tu najkrajšiu bytosť akú som kedy videla. 

Zrazu predo mnou stála oslnivo krásna blondínka. Ak som si doteraz myslela, že modelky sú pekné musela som prehodnotiť svoj názor. Bola naozaj dokonale krásna. Myslela som si, že som zomrela a vidím anjela. Zrazu ten anjel na mňa prehovoril. 

,,Prepáč.. Nestalo sa ti nič?? Volám sa Rosalie!" povedala a usmiala sa na mňa.

Autor: Bella4ever, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Osudová láska 2. Kapitola: