Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 7. kapitolka

Tajemná Neznámá


Opustená vo svojom tieni 7. kapitolkaTakže je tu ďalší dielik. Dúfam, že sa vám bude páčiť rada by som si vypočula vaše názory alebo skôr rady ako pokračovať. Veľmi by som to ocenila ďakujem. =) Vaša DarkPassion

7. kapitolka

 

Keď som doletela na našu záhradu  sadla si na ňu, premenená ako človek až vtedy mi došlo, čo som vykonala. Áno, zachránila som jej život ale  druhému som ho zobrala. Som obyčajný vrah. Nenávidím sa!

Ľahla som si do mokrej trávy od rosy a plakala. Moje slané čierne slzy sfarbovali zem na čierno.  Plakala som až kým pri mne nebola Alice. Moja teta.

„Och, zlatíčko.“ Šepla a objala ma. Správala sa ku mne úplne inak ako pred tým. Položila som si hlavu na jej rameno a zavrela oči. Som netvor, vrah a zabijak.

Zobudila som sa v teplej posteli.

„Už si hore láska?“ Pohladil ma Josh po tvári.

„Mhm.“ Zakutrala som sa do periny a tvár si zakryla.

„Neschovávaj sa mi. Celú noc si tu nebola a ešte sa mi chceš skrývať?“

„Prepáč.“ Odokryla som si tvár a ospravedlňujúco sa usmiala.

Nahol sa a pobozkal ma na pery.

Moje ruky ho začali samy hľadať. Cítim ho na končekoch svojich prstov
môj jazyk tancuje za mojimi perami, pre neho. Pre môjho vĺčika.
Tento oheň sem vnikol cezo mňa
Spaľuje...
Cítim ho všade okolo seba. Zhusťuje vzduch, ktorý dýcham, držím sa toho, čo cítim!
Vychutnávam si toto hojace sa srdce.

Keď mi šepká, že ma miluje začínam sa strácať.
Teraz ma vlastní, všetko ako som...
„Povedal si, že by si ma nikdy neopustil a ja ti verím Josh.“

Šepla som a cítila ako sa jeho pery zvlnili do úsmevu. Do toho tak milovaného úsmevu.

Položil si hlavu na moje brucho a ja som ho hladila vo vlasoch.

„Chceš si dnes niekam vyraziť?“

„A kam?“

„To je na tebe anjelik.“ Pobozkal ma na holú pokožku bruška.

„A čo tak piknik?“

„Poznám nádherné miesto.“ Usmial sa a ja som zasa stratila niť prítomnosti. Sledovala som len jeho a jeho krásny úsmev. Nevnímala som jeho slová.

Dnu vletela Alice.

„Von Josh. Musím dať Tai do poriadku.“

„Ale Al.“ Zašvitoril Josh.

„Nie! Žiadne ale!“

„Dobre. Budem ťa čakať anjelik.“ Pobozkal ma na nos a zavrel za sebou dvere.

Celkom som si pri to Alicinom fintení oddýchla. Keď ma maľovala spala som alebo som bola myšlienkami pri ňom.

„Hotovo.“ Zvýskla a ja som otvorila oči. Stála som pred zrkadlom. Keď som sa lepšie pozrela... Osobu predo mnou som vôbec  nepoznala. Bola krásna. Jej vlasy sa vlnili až po jej pás. Oči mala jemne  zvýraznené čiernou linkou. Riasenku a líčka ružové. Na sebe mala jesenné šaty. Modré s bielymi kvietkami. Holé ramená jej zakrýval tenký prešívaný svetrík a na nohách mala biele baleríny.

„Ja... Alice... nemám slov.“

„Si nádherná.“ Chytila ma okolo ramien a dala mi pusu na líce.

„Prepáč za včerajšok.“ Smrkla som a spomínala na tú včerajšiu bolesť.

„Rada som pri tebe bola, zlatko.“ Usmiala sa a už ma aj ťahala von z izby.

Ešte som sa zastavila pri schodoch.

„Je tu?“ Dobre vedela koho myslím. Kývla a smutne sa na mňa usmiala. Schádzala som schody a nepozerala sa do obývačky. Nebola som pripravená odpustiť ocovi ani mame. Nie, ešte nie.

„Si nádherná.“ Šepol mi Josh hneď ako som zapadla do jeho náručia.

„Ani ty nie si na zahodenie.“ Uchechtla som sa a lepšie si obzrela môjho miláčika. Mal potrhané voľné nohavice, bielu košeľu a cez to čierne sako.

„Alice?“ opýtala som sa ho a on si útrpne vzdychol.

„Majte sa!“ zakričal a ja som radšej vypochodovala z chodby skôr ako by som sa stretla s ich pohľadmi.

Nasadli sme do auta a šli na lúku,  kde som v jeden deň ležala a pozerala sa na hviezdy. Na moju nádej.

hudba

Z rádia hrala pieseň Wonderwall - Just more. Tú pieseň som milovala.

„Už sme tu.“ Usmial sa a už stál pri mojich dverách. Otvoril mi ich a rádio stále nechal hrať. Vietor sa mi pohrával so šatami. Jeho úsmev mi vyrazil dych, oči mu skrášľovali iskričky.

„Vieš... som rada, že sme tu.“ Usmiala som sa a poobzerala si lúku. Všade kvitli nádherné kvety. Vzduch bol sladký. Josh naladil rádio a nechal otvorené dvere aby nám hrala hudba. Ja som zatiaľ  rozprestrela deku a povykladala jedlo. Josh si ľahol na bok a obzeral si ma.

„Povieš mi čo je?“

„Nič. Len si krásna.“

Zakrútila som hlavou a pohladila ho po tvári. Vytiahol foťák a ja som sa začala smiať. Hneď začal cvakať.

„Josh prestaň!“ smiala som sa a skrývala sa za svoje ruky.

„Ale anjelik.“ Zamrnčal a ja som sa na neho pozrela. Foťák položil na bok a ja som sa k nemu stúlila. Bol to môj najkrajší deň v živote. Okolo nás poletovali motýle a ich krídla sa hrali. Obtierali sa o seba a hrali zaľúbenú melódiu.

„Milujem ťa Tai.“ Pobozkal ma do vlasov a ja som sa mu otočila tvárou.

„No keď myslíš.“ Chcela som ho trošku potrápiť. Zatváril sa smutne a sklamane. Vstala som a začala utekať po lúke. Kričala som z plných pľúc.

„Aj ja ťa milujem Josh. Milujem ťa!“ kričala som a zároveň sa smiala. Bola som šťastná. Tak šťastná, ako som ešte v živote nebola. Mala som niekoho o kom som vedela, že mu na mne záleží a miluje ma. Nedopustí na mňa aj, keď to teraz už nepotrebujem, keď som anjel. Ale cítim to a to mi dopĺňa nádej a silu. Josh ma schmatol do náručia a zatočil sa so mnou. Obom sa nám zatočila hlava a padli sme do mokrej trávy. Kúsok odtiaľto žblnkotal potôčik.

Chvíľu sa mi len tak pozeral do očí, no nakoniec spojil naše pery. Bozkávali sme sa a ja som ho hladila na zátylku. Jeho pery sa premiestnili na môj krk. Na pokožke mi nabehla husia koža.

Bol to príjemný pocit.

Keď sa začalo stmievať museli sme sa vrátiť domov. Ja mám ešte nejaké povinnosti. Pred tým sme sa ešte okúpali v jazierku. Bola to nenormálna sranda. Josh  bol dnes niekým iným. Niekým kým vie byť iba so mnou. Milujem ho a navždy budem. Teraz to bude znieť asi výstižne, je to moje druhé krídlo. Ak... ak by ma opustil zomrela by som. Viem čo na tých veciach je asi pravda. Lebo teraz to tak cítim. A srdce sa nemýli.

Lietala som nocou a pozorovala tiché domčeky. Všetci spali a snívali len ja tu blúdim. Ale noc ma niečím priťahuje. Núti ma mať krídla rozovreté. Lietať a trepotať nimi.

Myslím, že keby som to nevykonávala... umrela by som. Nahradil by ma iný anjel ako som ja nahradila toho minulého. Až teraz ma napadlo čo sa s ním asi mohlo stať. Mohla by som sa opýtať mami.

Zletela som dole do ulice a prechádzala sa. Práve tu sa to včera stalo.

„Ahoj...Liliah.“

„Kto si?!“ Otočila som sa na anjela. Bol mi podobný ale mal odstrihnuté krídla. Ja som svojimi zatrepotala. Nevedela som si predstaviť život bez nich.

Zrazu ma držal pod krkom a tlačil ma na stenu.

„Pusti ma!“ zavrčala som. Nie tak pôvabne ako to vedel Josh ale zavrčala som.

On sa len usmial a oblízol mi líce. Nechty som mu zaborila do odseknutého krídla a on zakričal bolesťou.

Vystrčil jazyk a zasyčal. Jeho jazyk vyzeral ako hadí. Ale inak bol ten anjel krásny. Krásny ale neuveriteľne podlý.

„Ty suka!“

„Tak čo do pekla si!“ On však utekal preč. Vzlietla som a hľadala ho, no vychádzajúce slnko si ho vzalo zo sebou nevedno kam.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 7. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!