Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 5. kapitolka

08.03.2010 (07:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 923×

5. kapitolka

Carlisl šiel do pracovne. Emmet a Jasper šli na lov. Seth na koniec šiel s nimi a Edawrd si sadol za klavír a hral. My dvaja s Johsom sme sedli v obývačke. Stále sa na  mňa pozeral ako keby som to nebola ja.

„Povieš mi čo ťa žerie?“

„Nič,“ usmial sa ale videla som ako sa premáha. Vyskočila som na nohy. Strašne mi ubližoval svojím chovaním ako keby som pre neho už nič neznamenala.

„Hnusím sa ti? Alebo čo je Josh! Povec mi čo ti vadí!“ Vrieskala som. Edwardove hranie stichlo a počula som ako sa zabuchli vchodové dvere. Chcel nás nechať samých.

Josh bol zrazu pri mne a opieal ma o stenu.

„Naozaj si myslíš že sa mi hnusíš? Až tak ma nepoznáš?“ šeptal mi do ucha. Po celom krku mi nabehli zimomriavky a srdce mi bilo ako splašené.

„Tak potom prečo...“ nevedela som dokončiť vetu.

Palcom mi zodvihol tvár na úroveň tej jeho. Vpíjal sa mi do očí a potom začal.

„Tai, teraz ma pozorne počúvaj. Nikdy ale NIKDY by si sa mi nehnusila. Len sa... nenávidím za to čomu som nezabránil. Vieš milujem ťa... ako najlepšiu priateľku,“ ako priateľku. Uhla som zrakom, nechcela som aby videl sklamanie, ktoré sa v mojich očiach určite odrážalo. Vymotala som sa z jeho objatia a šla preč. Na skrinke som uvidela kľúče od Edwardovho auta. Schmatla som ich a šla do garáže. Nastúpila som doň a vyrazila niekam do mesta. Musím sa nejako zabaviť, pokúsiť sa aspoň na chvíľu zabudnúť. Vôbec ma nezaujímalo čo mám na sebe.  Naštartovala som a rútila sa do nočného života. Som predsa anjel noci toto môžem nie?

Otvorila som okienko aby mi dnu do auta prúdil čerstvý, chladný vánok.  Mala som chuť premeniť sa. Na ramenách ma nepríjemne škriabalo ale medzi ľudí tak nemôžem ísť. Ked som dorazila do najbližšieho mestečka vystúpila som pred nejakým podnikom.  Práve doňho vchádzali ľudia a mňa očarila hudba. Musela sa tam konať disco. Tá hudba vo mne rozprúdila krv. Nikdy som nebola nejaká barová pipka ale dnes ma to tam ťahá. Ved ako by som aj ňou mohla byť ked som  bola zavretá v pivnici. Všetko je teraz také dokonalé, čo to trepem? Ved som anjel a budem navždy uveznená vo svojom veku. Zakrútila som hlavou a vošla dnu. Ľudské telá sa krútili a tvorili jednu veľkú machuľu. Nikto nepočul vlastné slovo, len hudba, ktorá zaručene rozprúdi krv. Sadla som si k baru a hned sa ku mne prirútil barman. Bol naozaj krásny. A až teraz mi to docvaklo, upír. Mal zlaté vlasy a aj oči. Ostré rysy a úprimný úsmev. Naozaj vyzeral úžastne. Tak chápem prečo pri bare sedia len baby.

„Ahoj, ponúknem ti niečo?“ Ukázal mi rad svojich žiarivo bielych a nesmiem zabudnúť ostrých tesákov.

„Dakujem, dám si B52,“ pozorovala som ako sa s tým hrá. Zatiaľ som si pozrela mobil. Mala som tam niekoľko zmeškaných hovorv, no nevolala som naspäť aj tak by ma nebolo počuť.

„Nech sa páči,“

„Dakujem,“  vzala som zapalovač a zapálila môj drink na povrchu vznikol malý ohník položila som naň dlaň a pohárik sa mi pricucol na ruku. Zatriasla som s ním a položila na bar. A dala na ex. Ten upír za pultom ma pozoroval.

„Odkiaľ to vieš tak robiť? Nikoho tu som nevidel...“

„To vieš pozerávam telku,“ zasmiala som sa. Lebo to tak naozaj bolo. Toto som robila prvý krát. Mám to z telky a vždy som to chcela skúsiť aj ked som vedela že sa to málo komu podarí. Asi by to bol veľký trapas ale tak čo už. Teraz mi je to jedno.

„Ako sa voláš ak to teda nie je tajomstvo,“ usmial sa a oprel o bar. Všetky baby okolo mňa hnusne zazerali.

„Tereza Black a tvoje meno?“

„ Mark Salvatore.“

„Talian?“ Usmiala som sa. Prikývol a preskočil bar. Zakričal na nejakého svôjho kamaráta aby za neho prebral službu. Otočila som sa na guľatej barovej stoličke tak aby som bola oproti nemu.

„Bývaš niekde tu?“Opýtal sa.

„Nie. Bývam až vo Forks poznáš?“

„Jasné chodím tam na strednú.“

„Strednú?“ Zodvihla som obočie.

„Mám iba 17 rokov,“ usmial sa.

„Tak to sme na tom rovnako,“ smutne som sa zasmiala a odpila si z daľšieho drinku.

Moja veta mala tak či tak dvoj zmysel. Navždy 17 ročná.

„Kedy si sa stal tým čím si?“ šepla som. Na chvíľu zamrzol a potom sa nadýchol.

„Ako to myslíš.“

„Tak ako som povedala,“ vstala som  a postavila sa na špičky a šepla mu do ucha jediné slovo.

„Upír,“ posadila som sa naspäť a pozorovala jeho tvár. Menila výrazy najprv bol zaskočený potom strach, zdesenie a na koniec zvedavosť? Nepochopila som.

„Odkiaľ to vieš?“

„Ja tiež nie som človek,“ zasmiala som sa.

„A čo teda si lebo to čo ja nie si a ako vlkolak nesmrdíš,“ nahodil znechutenú grimasu.

„Anjel,“

Pozeral na mňa s otovrenou pusou. Už bolo dosť veľa hodín tak som mu napísala moje čísli strčila do ruky a so smiechom odchádzala preč. Stále tam sedel ako primrznutý. Posledný pohľad mi venoval pri dverách.

Nastúpila som do Edwardovho Volva a šla domov. Bola som trošku opitá tak mi hudba hrala na plné pecky a ja som sa bud smiala alebo spievala. Zaparkovala som pred domom a tackala sa dnu no pošmykla sa mi noha a zletela som rovno na zem. Začala som sa strašne smiať. Otvorili sa dvere a na mňa sa pozerala moja mama. V očiach mala blesky a ruky v bok. Musela som sa smiať znovu a ešte viac.

„Ahóóój!“ Vstala som a tackala sa dnu.

„Ty si sa snád zbláznila Tereza!“Prskala mama.

„Ale čoby...“ mykla som plecami. Vošla som dnu a všetci boli v obývačke a na moje prekvapenie aj Jake, môj otec.

„Alé čo! Kto sa to tu objavil!“ Zakričala som.

„Tereza!“ Sykla mama. Rýchlosťou blesku som sa na ňu otočila.

„No čo!“ Rozhadzovala som rukami.

„Je to tvoj otec,“šepla.

„Môj otec?! Toto nie je môj otec! Ale môj vrah!“ Začala som plakať. Tackala som sa dozadu a skoro som spadla keby ma nezachytili Edwardove ruky. Rýchlo som vstala a poutierala si čierne slzy.

„Prišiel som ti všetko vysvetliť a ospravedlniť sa Tai,“ povedal a pozeral sa mi do očí. Nechápem ako ho tu mohli nechať sedieť. Tu u nás v obývačke. Brať ho medzi seba. Vedeli čo mi robil a teraz ho len tak príjmu. Josh sedel pri jeho otocovi a zvieral sedačku. Pozeral sa na mňa a v jeho očiach bol smútok a utrpenie.

„Neostávam tu už ani minútku!“ Rozutekala som sa von no spadla som aj zo schodov. Narazila som si akurát tak hudbu.

„Takto predsa nikam nemôžeš ísť!“ Vrieskala na mňa mama. Už na verande stáli všetci. Na oblohe sa zjavil blesk.

„Hej?! Tak sa pozeraj, mama,“ dodala som znechutene. Začalo pršať a mne sa ruka zastavila na kľuke od auta. Prší. Zavrela som oči a kľakla si pred auto. Zložila som si tvár do rúk a začala plakať. Niekto ma začal zdvýhať. Bol to Josh. Chytila som sa ho okolo krku a nehala sa ním niesť do jeho izby. Zavrel za nami dvere a začal mi vyzliekať moje mokré oblečenie. Bola som bez pohybu. Neprítomne som sa pozerala do stropu a spomalene dýchala. Ked ma prezliekol sadol si k mojim nohám.

„Prečo si to urobila?“

„Neviem čo myslíš Josh,“

„Odišla si a nič nepovedala,“ sadla som si a oprela hlavu o jeho rameno.

„Chceš to počuť?“ Prikývol.

„Milujem ťa!“ Šepla som. Prestal dýchať. Vstal a zavrel za sebou dvere.  Moje srdce sa rozpadlo na 1000 000 kúskov. On sám ho rozdupal a sfúkol. Ľahla som si na postel a zavrela oči. Tak strašne som chcela zaspať až som do mojej vysnívanej temnoty upadla.

Ráno som vstala okolo 9. Vyliezla som z postele a šla do kúpelne. Nesmierne sa mi točila hlava. Pozrela som sa do zrkadla a bola som premenená. Znovu voľná. Usmiala som sa a zatrepala krídlami. No premenila som sa na späť. Do sprchy sa inak nezmestím.

Vyšla som zo sprchy zabalená v uteráku a šla za Alice.

„Alice! Požičiaš mi niečo na seba?“ Kričala som z izby no na posteli som už videla kôpku oblečenia.

„Dakujem,“ obliekla som sa a šla dole do obývačky. Stále tu bol. Takže to celé nebol sen. Vzdychla som si a sadla oproti nemu.

Držal mamu za ruku a pobozkal ju na krk. To som vstala a vybehla schody naspäť do Joshovej izby. Bolo mi z toho celého na grcanie. Ako ho mohla len tak prijať ved ma skoro zabil. Ničil ma celých 17 rokov preboha. Schúlila som sa do klbka v rohu jeho izby a položila si hlavu na kolená. Musím vymyslieť čo dalej. Odmietla ma moja láska a moja rodina prijala člena, ktorý mi pripomína minulosť. V tom ma napadol skvelý nápad...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 5. kapitolka: