Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 14. kapitolka

2.JessicaBrikker-Zasnoubená


Opustená vo svojom tieni 14. kapitolkaTakže je tu nová kapitola. Len kvôli Vám píšem ďalej. Ste skvelí a ďakujem Vám za všetko čo pre mňa robíte. Nikdy som si nemyslela, že ma bude niekto čítať. Ale sny sa stali pravdou a ja Vám 100-krát ďakujem. Mám Vás rada vaša DarkPassion/Inka/Torpédko. =* Prepáčte, že mi to trvalo tak dlho, ale veci sa zhoršili.

"Do čarovného sveta patria len blázni"

 

14. kapitolka


hudba

 

„Ako to, že si sa sem dostal?“

„Tak ako ty,“ mrkol na mňa.

„Ale veď si... upír.“

„Som aj aj... ani ja sám som tomu nemohol uveriť,“ zhlboka sa nadýchol a pozrel sa mi na bruško. Položila som si naň ruku a usmievala sa.

„Takže už nepracuješ v bare?“

„Nie, nechodím ani do školy. Bohuš ma zobral sem... k sebe.“

„A... neber to ako drzosť... alebo čo ja viem zásach do súkromia... ale čo si za anjela?“

„Anjel plodnosti,“ no to snáď nie. Začala som sa smiať a on sa len jednoducho usmieval.

„Prepáč... ja... prepáč...“

„To je v poriadku, ja som reagoval rovnako... ale teraz ti budem výhodný, sa ma nezbavíš.“

„Ani nechcem, neviem si predstaviť čo by som tu robila,“ vzdychla som si a on ma objal okolo ramien. Položila som si hlavu na jeho hruď a zavrela oči. Cítila som sa bezpečne. Konečne som mala pocit, že niekomu na mne záleží.

„Je tu krásne však?“ šepol mi do vlasov.

„Je to tu také čarovné... pomáha mi to zabudnúť. Ani neviem prečo...“ zasmiala som sa, ale cítila som ako sa mi stiahlo hrdlo.

„Chápem... chceš vidieť ako vyzerám?“ Takže chce odviesť tému inam? Ďakujem! Vyskočil na nohy a ja som sa musela usmievať, aspoň niekto má dobrú náladu. A k tomu ju prenáša na mňa...

Toto bude moje šťastko... určite aj ty. Pohladila som toho drobca čo nosím pod srdcom.

„Tak sa pozeraj a nezabudni dýchať!“

„Neboj sa budem v pozore,“ mrkla som na neho a on začal premenu.

Najprv ma osvietilo svetlo a uši zaplavil detský smiech. Zaostrila som zrak do toho oslepujúceho svetla a uvidela deti... držali sa za ruky a pobehovali okolo neho v kruhu. Potom zrazu smiech utíchol a nastal pokoj. Mark sa usmial a zatrepotal krídlami. Mal  ich ružovo modré. Takže chlapec dievča. Milé. Na pokožke mal znaky... čierne znaky.

„Vyzeráš... waw!“

„Ja som to vedel!“ zasmial sa a mňa znovu zalial pocit šťastia.

„Musím ísť...“ zamračil sa a pozrel sa dole na zem.

„Nevadí, bež,“ pokynula som hlavou smerom dolu a on mi zamával. Takže tu budem zas sama. To tu každému ide o to aby sa tehotná mamička unudila k smrti?! Lebo ak áno dosť sa im to darí. Mala by som sa rozhodnúť či ostanem tu alebo či niečo radšej podniknem. Noc je ešte ďaleko a ja sa strašne nudím. Vstala som a skákala po obláčikoch. No toto... zastavila som sa v strede cesty, keď som započula erdžanie. Kone? Otočila som sa uvidela úplne niečo iné... nie neboli to jednorožce, ale bol to pegas. Dvaja... jeden biely ako sneh a druhí čierny  ako temná obloha. Očarená som k nim pomaličky kráčala. Pravdu povediac ma viac zaujal ten čierny.

„Ahoj zlatíčko...“ šišlala som a čierny pegas zatrepal krídlami. Stále som k nemu kráčala a on začal okolo seba frkať, erdžať a trepať krídlami.

„Nečerti sa toľko,“ no snáď by stačilo... asi ho budem volať Satan alebo Bolebruch... Blesk alebo Áres. Boh vojny... presne tak.

Bola som už úplne pri ňom. Pomaličky som mu položila ruku medzi krídla... spokojne si odfrkol a ja som ho hladila. Prstami som prechádzala po jeho páperových krídlach. Jeho dych ma šteklil na tvári... jeho oči boli chladné. Ale preplnené pochopením a oddanosťou... možno som blázon, ale ja to v nich naozaj vidím.

„Nikdy sa nestalo, že by k sebe niekoho pustil tak blízko...“ zľakla som sa a môj Arči si odfrkol a cúvol. Ukľudnujúco som pohladila a on ma hlavou posunul do predu. Zamračila som sa na neho a on začal erdžať. No tak akože ešte sa mi bude vysmievať... nie nie môj zlatý... pánom tu budem ja!

„A ty si?“ opýtala som sa a on sa usmial.

„Stála si pred mojimi dverami...“

„A... ako to vieš?! Ja som nikde nestála!“ Takto klamať, že sa nehanbíš Tai! V duchu sa zasmial môj čertík.

„Viem... Môj je ten biely...“ usmial sa na bieleho pegasa.

„To si si ho privlastnil?“ sykla som.

„Nie... oni si nás vyberajú samy,“ usmial sa samoľúbo.

„Aha, ták.“

„Dala si mu meno? Bol osamelý niekoľko tisíc rokov. Veľa anjelov ho chcelo pre jeho krásu, ale i moc. Možno si ťa vybral kvôli tvojej nevedomosti.“

„Tak ty máš moc?“ zasmiala som sa a pošteklila Arčíka za ušami. Len si pyšne odfrkol a klusal ku korytu s vodou.

„Ako sa voláš?“

„Tereza... Black a ty?“

„Thomas Seralone.“

„No... ja už idem,“ usmiala som sa a cupitala zrýchlene po obláčikoch. Neznášam takéto trápne chvíľky. A môj pegasík ma nechal v štichu. To sa mi naozaj nepáči.

Ležím pod stromom pokušenia a počítam ovečky. Naozaj... tu tie ovečky sú. Nepoužila som žiadnu omamnú látku... marihuanu nič! Sľubujem!

Strašne sa nudím... a nemôžem ani nič robiť, lebo som ešte k tomu všetkému unavená. Keby som unavená nebola, našla by som si niečo čím by som sa zabavila. Lenže teraz je to také zamotané. Pretože som unavená, nudím sa a neviem sa ani pohnúť. Už dávno by som, čo ja viem... trhala muchám krídelka alebo niečo. Sú tu vôbec tie muchy?!

„Všetci anjeli... Serafíni... pri bráne o 10 minút... opakujem hlásenie...“ toto je akože čo? Idú na vojnu alebo čo. Začala som sa smiať až som padla na riť. Pohladila som si bruško... prepáč chrobáčik ale tu hore v nebi to je hore nohami... ďalší výbuch smiechu...!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 14. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!