Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 12. kapitolka

old7

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Opustená vo svojom tieni 12. kapitolkaTakže je tu ďalšia kapitolka. Dúfam, že budete spokojný a zanecháte komentáre. Je venovaná všetkým, ktorí sa cítite opustení a samy. Vždy sa nájde niekto kto nás vytiahne z temnoty... a ukáže nám, že samy nie sme. Tak kto zachráni našu Terezu... kto bude jej novým svetlom po toľkých ranách? Uvidíte samy. Som rada, že sa vám táto poviedka páči a prajem príjemné čítanie. Mám vás moc rada aj, keď sa nepoznáme vaša Dark/Inka. =*=*=*=*=*=*=*=* Ste skvelí!!!

09.03.2010 (20:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 841×

"Až potkáš člověka. který ti hodně ublížil, směj se, ať nevidí, jak moc tě to bolí.."


12. kapitolka

 

hudba

 

Musím si to užiť kým tu nikto nie je... nemyslím si, že by Ed moje myšlienky tak rád čítal, ked myslím na to ako... sa budem s Joshom milovať... keď myslím na každí detail jeho tela. Tak ako teraz...

Sedeli sme dole s celou našou rodinou. Snažila som sa nemyslieť na našu spoločnú noc/deň. Vždy, keď som si všimla ako sa Edward tváry, šepla som tiché prepáč.  Bolo to naozaj dosť nepríjemné... musela som byť červená ako paprika. Pozrela som sa von oknom a vzdychla si... už je čas.

„Musím ísť,“ oznámila so mojej láske a ten ma jemne pobozkal na spánok.

„Dávaj si na seba pozor, láska!“

„To vždy,“ usmiala som sa a nežne ho pobozkala na horúce pery.

Vykročila som do lesa ako človek. Premena bola vždy veľmi uvoľňujúca. Tak veľmi silná som sa nikdy necítila... nechápala som to. Ani môj myšlienkový pochod nestíhal...

Cítila som ako keby vo mne rástlo niečo nové... nová duša. No dobre už blúznim. Premenila som sa a rozprestrela moje veľké čierne krídla. Boli nezvyčajné... lesklo sa a boli omnoho temnejšie ako minule. Alebo to je odrazom mesiaca?

Vzlietla som a pozorovala kľudné mesto. Všetci spali... oddávali sa snom, ktoré strážim ja. Som anjel strážny? Aké komické... aj tak ma teraz najviac desí to, že budem musieť ísť do neba... bojím sa, ale nemám čoho. Pocítila som ďalší príval sily a musela som sa pousmiať... mne už naozaj šibe!

Keď už som mala tento kľudný večer za sebou letela som domov.  Zletela som na záhradu a zatrepala krídlami. Musela som sa usmievať ako slniečko.

„Pane Bože!“ Zakričala mama, keď ma uvidela.

„Mami?“ Dosť ma vyľakala v tom okamihu ako začala kričať som sa otáčala ako blb, no nikoho som tu nevidela.  Pribehla ku mne a ťahala ma k lesu.

„Deje sa niečo?“ Už ma naozaj desila. Do pekla kedy mi  povie čo sa deje?!

„Tereza... ty... nie na to musíš prísť sama, ale je tu ešte jedna vec,“

„A to je?“

„Tvoja sestra...“

„Aká sestra?“ Aká sestra? Ja... vôbec nechápem... vnútri sa cítim tak šťastná ale realita mi to chce všetko pokaziť!

„Nepovedala som ti to... máš sestru o rok staršiu... žila hore v nebi, ale došla k nám. A...“  a čo do pekla!

„... Josh...“ to mi úplne stačilo. Premenila som sa a utekala dnu, rozrazila som dvere a zrýchlene dýchala.  Bol tu a môj otec... objímal sa s mojou... sestrou. Keď som bola v strede izby otočila sa a mňa ohromila jej krása. Bol nádherná, ruky som mala v pästiach... našla som očami Josha. Jeho pohľad visel na nej... tá bolesť... tá ukrutná bolesť, ktorá ma zabíjala. On zradil moju lásku... napísal mi rozsudok smrti. Teraz sa mi pred očami ukazovala veta, ktorá som našla v ten deň na internete.

Ak zradíš lásku anjela prestanú žiť. Mama mi potvrdila, že to je skutočnosť... a on ma zabil. Nedal mi možnosť znovu rozprestrieť krídla. Nedal mi možnosť zobrať si jeho srdce na späť.

No cítila som aj, že niečo mi v tom bráni a moja mama vedela čo...

Len tak som tam stála a pozorovala tú štetku... ja ju snáď zabijem! Celá rodina ma sledovala a mnou lomcovali všemožné pocity...

„Tai poďme!“ Chytila ma mama za ramená. Nie! Zradila ma ona, on, môj otec, celá moja rodina! Vytrhla som sa jej a nechala stekať po mojej tváry čierne slzy. Boli tak temné a smutné ako ja. Josh sa mykol  a zamrkal očami... ó on si všimol, že tu som!

„Tereza ja...“

„Nenávidím ťa!“ Kričala som a vybehla z domu. V ušiach som stále počula jeho hlas a pred očami som mala jeho tvár. Musím odísť niekam preč... nebo... áno do neba!

Premenila som sa na anjela a letela vysoko hore... a ako sa tam dostať? Ja... ja tam musím ísť...!

Mama sa tam dostala cez vodu a čo ja? Čo súvisí s nocou? Spánok... áno spánok. Zletela som dole k starým skladiskám. Rozbila som predné dvere a vošla dnu. Schovala som sa za krabice a zakryla som s vlastnými krídlami. Ohrievali moje stuhnuté a ľadové telo...

Zavrela som oči a snažila sa spať... zároveň som myslela na nebo. Kresby, ktoré som mala po tele začali páliť... vychádzalo svetlo. Rôzne farby...

Zaklipkala som očami a stála na nohách. Stále som však bola anjel. Okolo mňa prechádzali  ďalší. Mali krídla rôznych farieb... celá farebná škála. Dokonca jedna žena ich mala dúhové... takže anjel dúhy? Zaujímavé...

„Prepáčte... prosím prepáčte!“ Zastavila som muža... bol to anjel s bielymi krídlami.

„Potrebuješ niečo? Za chvíľu mám šichtu...“ šichtu? Ja asi padnem na zadok. Pane Bože kam som sa to dostala?

„No predsa do neba,“ počula som mužský hlas. Otočila som sa a stál tam on... muž, ktorý bol pre mnohých tam dole istou nádejou a ako vyzeral? Normálny chlapík, žiadna briadka ani nič... hladko oholený biela košeľa a potrhané džínsy.

„Už ma asi potrebovať nebudeš,“ usmial sa na mňa biely anjel a už ho nebolo. Ukázala som na neho prstom a pozrela sa spýtavo na Boha.

„Sedrik je anjel svetla čiže stráži deň. Je to milý chalan.“

„Aha...“

„Poď za mnou!“ Prikázal mi a ja som za ním cupitala. Vôbec neviem čo ma čaká, ale nejako neviem prečo som sem prišla a pred čím som utekala. Sakra čo sa to deje?

„Poviete mi prečo si nič nepamätám?“

„Pane Bože tikaj mi!“ Smial sa, naozaj mi príde divný... on porušuje jedno z prikázaní... to je teda číslo... tým myslím neber meno Božie nadarmo.

„Ja viem, že ho porušujem, ale snažím sa ísť s dobou,“

„Ty čítaš myšlienky?“

„Ja viem všetko Tai... a to len kvôli tej ceste. O pár minút budeš mať v hlave ako vymaľované neboj sa. A ďalšia správa... to, že si tehotná vieš však?“ Tehotná? Ostala som sedieť s otvorenou pusou na mäkkom obláčiku.

„Aha... tak ani nie...“ dodal s úsmevom od ucha k uchu.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 12. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře