Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Opustená vo svojom tieni 1. kapitolka

30.12.2009 (17:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 964×

1. kapitolka

„Prepáč že som ťa opustil.“ Šepol a pozrel sa na moje vychudnuté telo a kruhy pod očami. Vyzerala som naozaj biedne. Znovu si ma k sebe pritlačil a hladil po chrbte...

„Chápala som to. Nemusíš si to vyčítať alebo...“ skočil mi do reči.

„Tai. Prestaň!“ zavrčal. Odtrhla som sa od jeho náruče.

„Povieš mi čo som spravila? Ja pokúsim sa to napraviť.“ Šepla som. Bála som sa že ma nechá. Odíde a ostanem sama. ON je posledná nádej na môj nový život. V jeho očiach sa mihotalo veľa pocitov. Bolo ich nesmierne veľa. Niektoré ma desili a niektoré som nevedela identifikovať.

„Si iná.“ Šepol. Iná? Má pravdu. Ako by len mohol mať záujem zachrániť takú trosku ako ja? Znovu som ustúpila a narazila do auta. Trošku som sa zľakla a panikárila som no  nastúpila som doň a zavrela sa. Josh mal stále sklonenú tvár.

Videla som ako z domu vychádza celá rodina. Chytila som sa za vlasy a zavrela oči. Snažila som sa naštartovať auto no nešlo to. Vytúpila som na druhej strane a utekala do lesa. Utekala som no nevládala. Nohy ma neposlúchali. Som mladá no cítim sa ako keby som mala celý život za sebou. No neviem nájsť spomienky. Udychčane som sa chytala stromov aby som mohla pokračovať. Stmievalo sa a ja som vybehla na nejakú lúku. Neviem ako dlho som utekala ale bolo mi zle. Spadla som na zem a snažila sa  vyrovnane dýchať. Otvorila som oči a uvidela večerní hviezdny svit. Ligoce sa vo výške. Utichlo lístie. Kľud. A čo utíši moju bolesť a samotu? Ležím tu a únava mi zatvára oči. Toto je môj koniec? Nie! Utekám aby som mohla začať nový začiatok. Nechcem sa vzdať, nemôžem. Ked som už toho toľko zvládla, zvládnem aj toto. Prudko som sa posadila až sa mi zatočila hlava. Obzerala som sa okolo seba a snažila sa zapamätať si aspoň kúsok tochto miesta. Okolo mňa boli kvety. Cítila som ich po hmate no aj ich vôňu. Niektoré som aj videla ked boli zahalené žiarou mesiaca. Vstala som a nohy sa mi celé triasli. Pomalým krokom som šla naspäť do lesa. Viem je to asi hlúposť vracať sa doň ked nevidím ani kde je sever. Kráčala som lesom  ked som počula autá. Cesta! Rozbehla som sa a potkýňala až som vyšla na cestu. Moje oči oslepili reflektory auta. Prudko zabrzdilo a vystúpil z neho Josh no šlo za ním druhé auto. Nie! Môj otec. Cúvala som a cúvala. Josh sa otočil a uvidel to čo ja. Otec vystúpil z auta a šiel ku mne.

„Ty! Čo si o sebe myslíš? Ukradnúť nám auto a ešte utiecť!“ vrieskal a rozhadzoval rukami. Nad jeho výškou tónu som sa skrčila. Kráčal ku mne a stalo  sa to čo som očakávala no bolo vidieť že Josh to nečakal. Nevedel že ma bije. Udrel ma a ja som padla na asfalt.

„Hej!“ zavrčal Josh.

„Nestaraj sa do toho ty zradca.“

„Nehovor tak s mojim synom.“ Vyšiel z lesa Seth a Cullenovci. Ležala som na asfaltke a líce som mala opreté o stúdenú zem. Otec sa ku mne zohol a chytil ma za vlasy.

„Vstávaj.“

„Pusti ju!“ Josh chytil môjho otca za ruku. Silno ju zvieral a prepaloval ho očami.

„Nechaj to tak Josh.“ Usmiala som sa vedela som že môj otec je silnejší a ja už som nemala síl. Nemohla som dalej. Moje telo už vypovedá službu. Je to smutné ked to hovorí len 16 ročné dievča však? Josh sa na mňa obrátil a začal na mňa kričať.

„Videla si sa? Vyzeráš strašne. Pochop že už nedovolím aby ťa ničili. Nie! “ Po líci mi stiekli slzy. Otec ma psutil a ja som znovu klesla na zem.

„Myslím Seth že tvoj syn by sa mal naučiť ovládať. Tereza sa má u nás veľmi dobre však?“ prebodol ma očami.

„Áno ocko, veľmi dobre.“ Šepla som. Vstala som a on ma chytil.

„Nerob to.“ Šepol Josh.

„Jake.“ Vyšla z lesa Bella. To snád nie.

Môj otec zamrzol a zaťal ruky v päsť.

„Neubližuj jej. Nikdy si nebol zlý. Vieš že ťa stále milujem ako svojho najlepšieho priateľa. Prečo to všetko robíš?“ šepla. Môj otec sa na mňa pozrel a z očí mu šľahali blesky. Schmatol ma za ruku a pritiahol k svojmu telu. Otočil ma k ostatným.

„Koho vám pripomína?“ zavrčal. Bol besný. Úplne som ho nespoznávala.

„Jake ukľudni sa prosím. Vieš že ubližuješ aj jej? Pozri čo si z nej spravil.“ Ukázala na mňa prstom Bells. Dobre vedela čo robí.

„Ked sa narodila bola to moje malé dievčatko. No teraz?! Vyrástlo z nej toto.“ Šťuchol do mňa psrtom. Ako keby som bola vec. Niečo čo sa mu hnusí. Po líci mi stiekli slzy. Vedela som že ich rečinemajú cenu. Aj tak si ma odevdie domov a všetko to začne odznova a ešte horšie.

„Prosím, nechaj ju ísť s nami.“ Šepol Jasper.

„Prestaň na mňa používať schopností!“vrieskal a stisol mi ruku ešte viac.

„Pusti ma ocko! Bolí to! Lámeš mi ruku!“ poslednú vetu som už kričala no on ma nepočúval. Kusla som ho a z ruky mu začal tiecť prúd krvy.

„Ty sviňa!“ kričal na mňa no ja som utekala za Joshom no zastavila som sa vyzliekla si mikinu a utekala za otocm. Ja ľúbim ho a nechcem aby trpel. Obviazala som mu mikinu o ruku a on ma nechápavo pozoroval.

„Prepáč ja...“

„Ideme!“ schmatol ma za ruku a videol k autu. Ked sme nastúpili sadla som si do zadu a pozerala ako unikajú tváre mojej nádeje. Zasa sa vraciam do pekla môjho života. Zavrela som oči a ked som ich otvorila vyzrela som z okna. Dve hviezdy stúlené padly mi do očí. Jak perly ligocú sa nad modrým úbočím. Toľko hviezd je na nebi no len tie dve sa k sebe túlia, ako keby chceli byť len hviezdou jednou.  Znovu som sa oprela o sedadlo  a snažila sa zabudnúť. Ked sa otvorili dvere na aute ovial ma studený prievan.

„Podme!“ schmatol ma otec za ruku a vytiahol z auta. Vyčerpane som šla dnu. Za dverami v obývačke sedela Leah moja nevlastná sestra Livika a Steave.

„Dúfam že si spokojná.“ Vyštekla Leah.

„Vieš Leah, ani nie. Auto som nenabúrala.“ Neviem kde sa to vo mne zobralo.

„Ako sa to so mnou rozprávaš?“ stála na nohách. Steave svstal tiež. Zrazu sa otvorili dvere a vstúpil sem otec.

„Nejaký problém?“ spýtal sa pozeral sa na mňa. Leah mu to povedala a už mi jedna letela. Spadla som na policu s porcelánom, ktorý zbierala Leah ako niekto poznámky alebo mince.

„Ty krava!“ vrieskala na mňa.

„Mama, ona za to nemôže.“ Šepol Steave. Vstala som a z rúk a z líca mi tiekla krv.

„To je dobre Steave.“ Šepla som. Nechcela som aby mal z toho zle alebo niečo. Usmiala som sa na neho a snažila sa vstať na nohy. Otec ma schmatol za vlasy a ťahal po zemi. Vôbec mi nedovolil vstať na nohy.

„Nie! Prosím! Nie!“ kričala som. Otvoril dvere pivnice a hodil ma dnu. Padala som po schodoch. Každý jeden schod mi ukazoval že som späť. Skotúľala som sa dole a počula zacvaknúť dvere. Nemajú vlci pomáhať ľudom? Tak prečo mňa ničí? Doplazila som sa celá zničená, hladná, smädná a krvácajúca k oknu. Pozerala som ako pomaličky padajú vločky snehu. Ako pokrývajú všetko na okolo. Tvorí studenú perinu. Vŕba pod ktorou som sa hrávala ako malé dievčatko spala pod snehom. Hviezdy začali pomaličky blednúť tiež. Sedím ru pri okne a stačia mi hviezdy. Pohľad na ne, nepotrebujem lampu aby som videla. Polárka sa ligoce za oknom. Nebo žiari v tom večnom ligote. Ja tu u okna čakám kým začne svitať. Zavrela som na chvíľku oči no ked som ich otvorila už bol deň. Vločky snehu stále poletovali no všade bolo svetlo. Bolo mi nejak lepšie. Vstala som na nohy a prechádzala sa po pivnici. Musím utiecť. Kričalo mi v hlave. Pozrela som sa na okno pri ktorom som strávila vždy každú noc. Lakeť som si obalila svojím tričkom a rozbila som okno. Bolo to na moje prekvapenie tiché a ľahké. Vyliezla som do tej tuhej zimy len v legínach a potrhanom tričku. Utekala som a pod nohami mi vrždžal sneh. Padala som no vždy som vstala. Neviem ako ale stála som pri zatáčke ku Cullenovcom. Bežala som a bežala. Nevládala som no nútila som sa moje nohy hýbať. Ked som stála pred domom pomalým tackaním som sa dostala až na verandu. Zaklopala som a otovoril mi Carlisl.

„Carlisl!“ hodila som sa mu okolo krku a plakala.

„Pod musím ťa ošetriť.“

„Josh!“ Carlisl zakričal na môjho najlepšieho priateľa ten zletel zo schodov a v očiach  mal otázniky.

„Ako?“ opýtal sa.

„Prosím... teraz nie.“ Šepla som a zvalila sa do Carlislovho náručia. Vyčerpaním a všetkými tými zraneniami som omdlela.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Opustená vo svojom tieni 1. kapitolka: