Omnia Vincit Amor 9.kapitola • STMÍVÁNÍ.eu

No nečakala som, že to bude tak krátko trvať ale podarilo sa! Najprv som nechcela by im tak rýchlo odpustila ale ja ani Bella nemáme srdce z kameňa tak som sa držala knížky... Príjemné čítanie a prosím zanechať komentíky!! PS: Je to trochu krátke...

18.05.2009 (11:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1533×

Omnia Vincit Amor

9.kapitola Cullenovci.

Bella:

Otvorila som oči viem, že mi dali krv a to môj smäd uhasil ale boh ich ochraňuj ak mi dali ľudskú krv...

Pomaly som otvárala najprv som pocítila šteklenie v brušku a potom studené prsty na líci chcela som spať nech ma Aro nechá tak aj keď viem, že mu dokonale nahrádzam dcéru. Tak som pomaly otvorila oči a zamumlala: „Nechaj ma tak Aro." A chcela som upadnúť do bezvedomia alebo spánku kde sme mohli byť všetci rodina no potom som si uvedomila kto stál nado mnou... Carlilse, stále tak nádherný ako vždy. Nechcela som tento okamžik prerušiť ale musela som sa presvedčiť či som sa len nezbláznila. Tak som tichi zašepkala.

„Carlilse?"

„Bella! Bella! Tak dlho sme ťa hľadali ako sme sa našli! Bella odpusť prosím odpusť nám!"

„No tak toto sa mi sníva alebo si zo mňa zase Destiny robí srandy, že ma trápi ilúziami.

„Dobre! Destiny to stačilo okamžite s tým prestaň!" Kričala som a modlila sa aby to bola pravda.

„Bella! Toto nie je ilúzia ale realita!" chytil ma Carlilse do náruče. Ja som sa odtiahla a klakla si na kolená.

„Des! Prosím netráp ma! Prosím už nie! Nie! Nie!" dookola som to opakovala no Carlisle ma dal na posteľ a sadol si ku mne ja som zaborila hlavu do vankúša. Nebola som pripravená, že prídu nie ešte nie ale čo veď im na mne už nezáleží.

„Bella."

„Nechaj ma Carlisle netrápte ma! Prosím už nie!"

„Bella prosím dovoľ nám to vysvetliť hľadali sme ťa dlho!"

„Hladali jasné!" vyhrkla som ironicky. Nedokázala som sa však dosť dlho pozerať do bolesťou preliatými očami môjho druhého otca a ani na Edwarda sa nedokážem dlho hnevať a ani na nikoho všetci mi strašne chýbali! Chcela som sa odúvať a nikdy im neodpustiť ale nemohla som na to ich mám až príliš hlboko v srdci! Vrhla som sa Carlislemu do náruče a plakal mu na ramene. Hladkal ma po chrbte toto mi chýbalo aby ma mal niekto tak otcovsky rád tak ako Charlie keď som si ublížila on ma utešoval v náručí. To isté mi teraz robil aj Carlisle.

„Bella a teraz sa pozriem na moju vnučku." Usmial sa som rada, že moju maličkú berie hneď za vnučku.

„Dobre posaď sa a uvoľni sa!" Po klasickom vyšetrení sa Rennesme prihlásila o svoju dávku krvi Carlisle mi hneď prikývol, že je to zvieracia krv. A po dobrom obede krv a po vynikajúcom obede ktorý ma čakal kýbeľ nutely. Som sa prezliekla a teraz chcem všetkých vidieť.

„Carlisle môžem vás konečne vidieť?"

„samozrejme Bella na toto čakajú! Ale spravíme im malé prekvapenie dobre pôjdem prvý a potom ty." Fajn prečo nie. Schádzali sme dole o poschodie nižšie a do veľkých dverí prvý išiel Carlisle ja som čakala na povel, ktorý mi mal dať. A dal pomaly som vyšla do veľkej izby kde všetci čakali boli ako anjeli nie ako padlí anjeli smutný a plný depresie...

Alice:

Carlilse prišiel celý natešený nikto nevedel prečo veď neviem kde je Bella? Ako sa môže tešiť.