Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Omnia Vincit Amor 11.kapitola

20.05.2009 (15:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1602×

Omnia Vincit Amor

11.kapitola- Nie!!

Bella:

Vytrhla som sa mu z náručia. NIE! Takto to nechcem!!

„Bella?" Zmätene na mňa pozeral.

„Edward ja... ja.... nechcem aby si to bral ako povinnosť len preto, že som tehotná!"

„No on by si ťa zobral aj z povinnosti o to by som sa postarala osobne!" vyhŕkla Rosalie.

„No a to je práve to! Ak si ma chceš zobrať len preto."

„Bella." Alice, Rose? Môžete nás nechať o samote?" Aj keby povedali nie tak by odišli už iba preto ako sa tváril.

„Samozrejme." Pozerala som sa ako odchádzajú a potom ma Edward znovu posadil predo mňa a zviezol sa na kolená.

„Bella keď som ťa nepoznal tak môj vesmír bola iba hudba a inak tma. Čierno čierna tma nič viac až keď si došla ty." Ukázala na mňa a pobozkal na prsty.

„Si obletela mojím vesmírom a zanechala tam spúšť, no tá spúšť sa mi páčila vytiahla si ma z temnoty. Celých sto rokov čo som sa pozeral na Esme s Carlilsom či Alice s Jasperom alebo Rose s Emmettom. Závidel som im. No ty si ma doslova vyliečila dala si mi nádej a celých tých sto rokov som si šetril lásku a tú lásku chcem dať tebe. Nechcem si ťa brať s povinnosti. Nie aj keby si nebola tehotná tak by som kľačal na kolenách a prosil o odpustenie." Zadíval sa mi do očí ja som v nich videla lásku, bolesť, oddanosť a znova veľa, veľa lásky. Nebolo pochýb o jeho slovách.

„Edward! Ja som to vedela! Milujem ťa! Nikdy som neverila, že ma nemiluješ!" Hodila som sa mu okolo krku.

„Bella! To som si ani nemyslel. Neveril som, že by som ťa prestať milovať to je nemožné." Nežne ma pohladkal po chrbte. Zdvihla som hlavu v rukách mal stále krabičku s prsteňom. Vytiahla som ho a navliekla si ho na prst. Bol nádherný. Biele zlato a v strede bol veľký neopracovaný drahokam. Dokonalý! Och nemôžem tomu uveriť toto sa mi sníva.

Bella Cullenová. Krásne...

„Ďakujem Bella, ďakujem."

„To ti skôr mám ďakovať ja." Jeho pery boli veľmi blízko. Nevydržala som to a pobozkala. V ten okamih keď sa moje pery jemne obtreli o jeho sa mi zrútil svet. Nádherné motýliky mi v brušku lietali a znova hladenie od našej dcérky. Chytila som Edwardovú ruku aby sa dotkol bruška. Ľahla som si a vyhrnula si šaty aby to odkrylo bruško. Edward ma obozretne sledoval keď som chytila jeho ruku a položila si na bruško. Edward najprv celý skamenel a potom sa šteklenie a hladkanie opakovalo a jemu sa na tvári široký úsmev.

„Huráá!" skrýkla Alice s Rose jednorázne a hodili sa na posteľ.

„Môžem si to aj ja vyskúšať?"

„Áno Rose daj." Chytila som jej ruku aby som jej ju nasmerovala tam kde ma Rennesme hladkala a šteklila stále. Ako náhle sa dotkla tam na tvári mala zasnený výraz. Potom sa smutne usmiala a nakoniec sa usmiala široko a odstúpila nedočkavej Alice. Keď ma obidve poobchytkávali prišila celá rodina aj s Arom.

„Bella! Zlatko som taká rada, že ťa konečne vidím." Objala ma Esme teraz ma poobchytkávali úplne všetci ešte aj Jasper mi položil ruku na bruško. Najviac bol n atešený asi Emmett ten už plánoval čo všetko svoju neter naučí samozrejme všetci ho z jeho nápadmi ohriakli. No úsmev neschoval.

„Bella, Cerlisle mi hovoril, že by ťa rád mal pri sebe ak budeš rodiť a aj kontroly ale je to na tebe chceš byť tu alebo ísť s Cullenovcami. Samozrejme ak odídeš tak aj s gardou, Rumuni robia problémy a ak sa o tebe dozvedia tak to bude strašné. Takže?"

„Aro, vďaka tebe som ich našla a preto chcem ísť s nimi."

„Škoda ale nebudem ťa nútiť aj keď mi budeš chýbať. Mal by som ťa ale presvedčiť naozaj tu necheš ostať?" nádej s ktorou to hovoril mi bolo skoro do plaču ale keď som si spomenula na to ako sa stravujú a tu by som vychovávala dcérku tak to teda nie!

„Nie Aro nechcem. Vy sa živíte inak a to by dcérke nerobili dobre."

„Áno dcérka je u teba prvoradá tak teda dobre ale garda bude v tvojom blízku budu sa živiť aj zvieracou krvou. Jane, Theo, Nima!"

Do dverí stúpili traja upíry obidvaja zlatookí a Jane tá mala iba zlaté koliečka okolo červených zorničiek ale na perách mala jemný úsmev.

„Takže Jane poznáte, Theo maže pachy a Nima je iluzonistka. Jej ilúzie sa nedajú rozoznať a budú vás sprevádzať je to aj pre vás ochrana Carlisle ste moji priatelia a Rumuni sú nevyspytateľný."

„Áno Aro rozumieme tomu a sme veľmi radi, že si robíš starosti."

„Nemáš za čo no tak ostanete tu? Ešte pár dní?"

„Nie Aro musíme odísť už sme v jednom meste aj zabývaný a mám tam nastúpiť a aj cesta tam niečo trvá. A nebude treba aby bývali inde je tam veľa miesta aj pre našu gardu." Pozrel Carlisle na Jane, Thea a Nimu oni sa placho usmiali. Najviac Jane vyzerala ako dievčatko.

„Dobre takže kedy odchádzate?"

„Hneď!"

„Dobre Carlisle inak by som ťa prehováral ale rešpektujem tvoje a Belline prianie a aj prianie tvojej rodiny. Za desať minút mate nové pasy a doklady."

„Ďakujeme Aro." Všetci sme unisono povedali Aro sa usmial a odišiel. Ako hovoril do desiatich minút bol späť aj s novými dokladmi a potom sme sa asi dve hodiny lúčil a slúbili sme mu, že na svadbu je už teraz pozvaný a, že mu ďakujeme. Ja som ho objala a dala mu pusu na líce a potom sme nasadli do limuzíny a išli na letisko.

Cestu som vlastne celú presedela v Edwardovom lone a Esme sa aj s Alice, Rose, Jane a Nimou dohodli na nákupoch tiež im hovorila, že sa teraz cíti lepšie keď neumierajú ľudia. Emmett, Jasper a Theo sa radili o bejzbale a Carlisle sa sem tam pripojil...

Do nového mesta sme prišli skoro až na svitaní ja si to nepamätám. Pamätám si iba to, že ma Edward zobral do náručia a odniesol do postele potom si ľahol ku mne ja som sa plno ponorila do ríše snov. Čo ma zajtra čaká?

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Omnia Vincit Amor 11.kapitola: