Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad 8. kapitolka

23.12.2009 (09:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 876×

8. kapitolka

Znovu zazvonil mobil a ja som sa veľmi zľakla. Prezrela som si pohľady chlapcov. Každí pozorne sledoval môj pohyb, moje dýchanie, zvuk môjho srdca. Nadýchla som sa a zodvihla mobil.

„Prosím.“

„Niki tu Bells musíš mi dať k telefónu Jaka.“ Jake už stál pri mne a vytrhol mi mobil z ruky. Bol dosť hrubý. Ustúpila som a nechápala čo sa tu deje. Opierala som sa o linku a zrýchlene. Ked Jake hodil  mobil na stôl kývol na chlapcov a tí šli za ním von.

„Kam idete?“ zakričala som no oni tu neboli. Zobrali mi auto. Utekala som do garáže no našla som tu iba bycikel a motorku. Nevedela som čo mám teraz robiť no rozhodla som sa pre motorku. Nikdy som na nej nesedela ale risk je zisk.

Sadla som si a pevne sa chytila. Jemne som stlačila pedál a motorka vyletela. Išla strašne rýchlo. Nevedela som ako ju mám spomaliť alebo zadať rýchlosť? Dá sa to vôbec? To som nedomyslela. Už som videla chlapcov no to čo som uvidela mi vyrazilo dych. Práve Seth a Paul vyskočili a premenili sa na ... vlka. Boli veľký ako medvede a tak vznešený. Začala som strácať kontrolu nad motorkou kvôli mojej nesústredenosti. Prevalila sa na bok a padla na mňa. Vyrazila mi dych no ja som ju zo seba nejak dala preč. Všetko ma bolelo. Oni si ma stále nevšimili. Všetci moji chlapci sa premenili až na Jaka a Sama. Asi ich alfa.  Skryla som sa za strom a sledovala na čo čakajú. Pomaličky začali prichádzať autá. Z jedného vystúpila Bella. Bola iní. Bledá a krásna. No mala červené oči. Jake sa pri pohľade na ňu striasol.

„Dakujem že ste prišli.“ Povedala svojím zvonkovým hlasom. Svoje nechty som zarívala do kôry stromu.

„Ak ide o Nikki rado pomôžeme.“ Povedal rázne Sam. O mňa? Ved som nič neurobila. Nič okolo toho som nenarušila alebo áno? A čo a ako?

Z druhého auta vystúpila Rose s Emmetom a Jasperom. A z toho tretieho Carlisl, Esme a Edward. Hned sa prirútil k mojej sestre a chytil ju za ruku. Ostražito sa pozeral na Jaka. Zrazu sme všetci počuli  vrždanie gúm. Bolo to to auto čo som videla vtedy. Je v ňom určite tá Jane.

„Nehovorila si že sem prídu aj oni.“ Zavrčal Jake.

„Nevedela som o tom.“ Zavrčala naspäť. Všetci svoje telá nasmerovali smerom k nepozvaným návštevníkom. Auto zabrzdilo a vystúpila z neho tá potvora. Usmievala sa na všetky strany. Mala oči plne krvy. Bola desivá. V škole určite musela mať čočky. Počkať a nesíva sa mi toto celé náhodou? Ja nechcem aby sa mojej staršej sestre niečo stalo. Aby sa stalo niečo mojím chlapcom alebo môjmu anjelovi. Jasper stál ako keby v obranej pozící a sledoval všetko okolo seba. Vyzeral ako keby sa v takýchto situáciach veľmi dobre vyznal. Nechápala som ako to že ma ešte nenašli. Neucítili moju vôňu. Je pravda že vietor je dnes kľudný. Začala som sa znovu sústrediť na divadlo predo mnou.

„Som rada že sme sa tu všetci stretli.“ Usmiala sa a postavila sa od stredu. Za ňu sa postavil chlapec asi brat. Boli ako dvojičky.

„Pod prosím rovno k veci Jane.“ Zasyčala Rose.

„Ide o tvoju sestru Bells.“ Usmiala sa na moju sestru. Tá vyzerala že na ňu skočí no Edward ju chytil.

„Necháš ju na pokoji. Rozumieš?“ vrčala a metala sa.

„Veľmi rada  ale má veľký potenciál a Aro by ju rád videl.“

„Dobre vieš čo to znamená. Bud sa k vám pridá alebo smrť.“ Kričala Bella.

„Ak to nepôjde po dobrom bude vojna.“ Milo zaštebotala.

„Dobre viee že vaše šance sú mizivé.“ Zatlieskala ručičkami. To predsa nemôžem dovoliť. Snád to nebude celé také zlé. Myslím že sa to všetko urovná a ja som pripravená stratiť život pre tých, ktorých milujem. Vytrpela som si už myslím že dosť tak toto môže byť čerešnička na torte. Vytúpila som spoza stromu a kráčala k nim. Bells sa otočila a celá rodina s ňou.

„Vráť sa Nikki!“ kričala na mňa. Ja som sa zhlboka nadýchla akráčala rázne k nim. Ruky som mala v pästiach. Chlapci už boli v ľudských  podobách. Jake ma chytil za rameno.

„Neuvedomuješ si že riskuješ svôj život?“ vpíjal sami do očí. Mne stiekla po tváry slza no rýchlo som ju utrela. Postavila som sa na špičky a šepla mu do ucha. Mala som zavreté oči.

„Musíte žiť dalej. Milujem vás.“ Pobozkalala som ho nalíce a šla k Jane.

„Som pripravená.“ Postavila som sa pred ňu a usmiala sa na ňu hnusným a nepriateľským úsmevom.

„To nesmieš!“ zavrčala Rose a Bells naraz. Esme vzlykala a Carlisl ju hladil po chrbte.

„Akú mám istotu že ma nezjete alebo lepšie povedané nevypijete dovtedy dokým neprídeme za Arom?“

„No, asi žiadnu.“ Zasmiala sa Jane.

„Ale áno. Mylsím že by nebol veľmi nadšený že by ste zabili niekoho kto sa k vám pridáva dobrovolne a ešte s takým potenciálom. Tak si rozmysli čo povieš.“ Zasmiala som sa a ona ma prepalovala pohľadom. Vtedy zakričal Jasper.

„Nie!“ A ja už som cítila len bolesť. Zmitela som sa na zemy a kričala.

Jane sa nado mňa postavila a usmiala sa.

„Neotvárala by som si na tvojom mieste toľko pusu.“ Cez výkriky som  jej odpoevdala.

„Zavri si papulu ty tupá.. hus.“ Tá bolesť vzrástla. Teraz pri mne bol Jasper. Bells vlzykala a kričala.

„Dosť stačí! Prestaň!“ A vtedy to prestalo. Konečne som sa mohla poriadne nadýchnuť. Sadla som si a utrela si pot z čela. Jasper ma stále držal za ruku. Vytrhla som ju a vstala. Ani som sa na neho nepozrela. Mala som ruky v pestiach a len tak tak som sa držala na vlastných nohách.  Bells ku mne šla no vtedy zafúkal vietor a jej oči sčernali. Rozbehla sa a už som bola pod ňou. Už už mala zuby pri mojom krku no Jake ju odhodil. Vytreštene som pozerala na to čo sa deje. Edward držal moju sestričku čo ma práve chcela zožrať. Jake ma držal za sebou a fuňel.  A naša Jane sa na všetom smiala.

„Aro mal pravdu Vlci sú veľmi fascinujúci.“ Paul zavrčal. Ja už som nevládala bolo toto na mňa trochu moc. Toľko emocí a bolesti. Ved ja už pomaličky necítim. Stáva sa zo mňa kus bezcitého kameňa. Vyšla som spoza chrbta Jaka. Šla za Alecom a chytila ho za ruku. Vyľakane sa na mňa pozrel. Sčernali mu oči. Jane sa pozerala na naše ruky. Vyplazila som jej jazyk na nič iné sa už dnes nezmôžem. Alec ma odviedol do auta. Stiahla som okienko a snažila sa zakričať nešlo to no nakoniec som pozbierala všetky sily.

„Milujem vás. Nezabudnite.“ Po líci mi stiekla slza a ja som upadla do hlbokého spánku. Posledné čo som počula bol beh, krik a vzlyky. Budú toto posledné spomienky?  Nezáleží mi na tom, či sbohom poviem smutne alebo rada, ale ked odniekadiaľ odchádzam, tak si chcem uvedomiť, že odchádzam. Ked to človek nevie, je mu potom ešte horšie.

Bella

Videla som odchádzať auto s mojou malou sestričkou. Pamätám si ju ešte ked nosila dva zapletané copíky a behala po našej záhrade. Vždy sa smiala a robila hlúposti. Kam odišlo toto moje diečatko? Kam zmyzla? A kam sa stratila? Prišla sem do Forks ako zničená a pokazeá. Vôbec som jej nepomohla no ničila ju ešte viac. Oškierala som jej rany stále a dookola. A teraz ? teraz vídím že odchádza a ja viem že so zlyhala viem že som ju neochránila. Plačen na rameni mojej lásky a pýtam sa prečo. Každí z nás čo tu teraz stojíme máme roztrhané srdce. Odišla nám osoba veľmi blízka. Odišla za osudom, ktorý znamená smrť. Prečo som nič neurobila? Dobre Alec má mocnú schopnosť no na mňa neplatí. Prečo som tu len tak stála a pozerala na to jak jej ubližujú? Som zrúda. Nie som nič. Vídím tváre mojej rodiny . Rose vzlyká na rameni Emmeta   a ten sa smutne pozerá do diaľky. Jasper kľačí na zemi a pozerá sa na svoje ruky. Hľadá tu jej. Vlci su rozbestnený a nevedia čo robiť. Viem ako ju milovali viem ako jej pomáhali a teraz o ňu prišli. Prišli o tie krásne chvíle. Keby som im nevolala! Nezobrali by si ju. Bola by v bezpečí La Push a varila večeru. Vzlykala som a spomínala na tie chvíle čo mi dávali možnosť sa znovu nadýchnuť. Všetci sme zničeny a smutný odišli domov. Dožiť našu existenciu bez kúsku skládanky.

Nikki

Zobudila som sa v teplej posteli. Miestnosť bola zariadená dosť starožitne. Vyliezla som z postele a veľmi opatrne a potichúčky som otvorila dvere. Prvé čo som uvidela bola kamenná chodba. Dosť tu fúkalo chytila som sa okolo ramien a pomaličky našlapovala na studenú zem. Neviem ani kam sa o poberám ale musím predsa niečo násjť no zrazu som narazila do steny. No aspoň som si myslela že to je stena. Bol to Alec.

„čo tu robíš?“ bol milý.

„Neviem.“ Mykla somplecami.

„Pod ideme za Arom.“ Schmatol ma za ruku. Až priveľmi silno. Z očí mi vyšli slzy.

„Au.“ Šepla som.

„Prepáč, ja nevedel som. Nie som zvyknutý, prepáč.“ Koktal.

„To je fajn.“ Chytila osm ho za ruku ja tak ako tam ked sme odchádzali. Radšej som zakrútila hlavou ako keby som tie zlé spomienky chcela z hlavy vytrepať a to som aj chcela! Chytil ma za ruku a videol chodobou. Ked sme stáli pred dverami. Zhlboka som sa nadýchla a kývla  na Aleca. Ten otvoril dvere a mne sa naskytol pohľad na ...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad 8. kapitolka: