Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad 2. kapitola

10.12.2009 (14:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1706×

2. kapitolka

Ked som dopila čajík išla som dnu. Umyla som ho a šla som sa prejsť do lesa.

„Bells idem do lesíka.“

„Sama nie.“ Povedala mi.

„Tak pod so mnou.“ Usmiala som sa. Kývla a chytila ma  za ruku. Edward sa na ňu pozrel a kývol.  Nechápala som to ani trošku. To sa ho musí pýtať či môže ísť? Ujeté.

Už sme boli niekde v strede lesa.

„Je to tu krásne že?“ Zrazu niečo puklo a my sme sa naraz otočili. Stál tam vlk. Nie veľký ale ani nie malý.

„Pane bože.“ Šepla Bells. Stlačila mi ruku.

„Nehýb sa Bells.“ No ona cúvla a ten vlk sa rozbehol. Bola to sekunda ale ja som nemohla dopustiť aby sa jej niečo stalo. Hodila som sa do cesty tomu vlkovi a on vrazil do mňa.

„Niki!“ kričala Bells. Muselo sa to ozývať snád celým lesom. Ten vlk stál na mne.

„Zlez zo mňa lebo Ty nebudeš ten kto bude zlý.“ Hnusne som na neho vrčala.

„Niki čo si myslíš že robíš?“ skoro plakala.

„Pšt.“ Sykla som na ňu. Musím si nechať chladnú hlavu. Nemôže sa nič stať Bells. Skopla som ho nohou no on sa mi do nej zahryzol. Doriti to je bolesť.

„Niki!!“ vzlykala Bells. Zobrala palicu a zahnala sa za vlkom.

„Bells musíš ísť niekoho zavolať!“ rozprávala som strašne rýchlo.

„Nikdy. Ešte ťa zožere.“ Zrazu tu bol Edward.

„Och, Bells čo sa stalo.“ Hladil ju po vlasoch. Kukla som sa na moju nohu. Bola tam škaredá a veľká rana. Otisk jeho zubov.

„Bastard.“ Edward ma chytil do rúk a kráčal k nám domov. Teda k nim  domov.

Bella otvorila dvere. Stále bola roztrasená. Edward ma chcel položiť na tú kríásnu medovú sedačku. NO to brr.

„Nepokladaj ma na ňu Edward. Prosím.“ Kývol a usmial sa. Položil ma na stolík. Carlisl zišiel dole.

„Pane bože čo sa stalo?“ pýtal sa. Necítila som si  nohu. Sykla som od bolesti.  Čo ked mi tá noha odpadne? Zrazu zletel neuveritelnou rýchlosťou Jasper. Zastal predo mnou. Mal úplne čierne oči. Pozreal sa mi na nohu.

„Emmet zober ho preč.“ Emmet Jaspera chytil no ten sa mi vyšmikol a zostal stáť. Zakrútil hlavou.

„Ostanem.“ Zhlbok sa nadýchol a šiel ku mne. Edward ho stále pozoroval no potom sa usmial. Jasper si sadol vedľa mňa. Carlisl si doniesol veci a sadol si ku mne. Roztrhal mi nohavice a zamračil sa. Ked som zacítila pach krvi spravilo sa mi zle.

„Sútam dva zuby.“ Skonštatoval Carlisl.

„Zuby?!“ skoro som zakričala. Len prikývol a vytiahol pinzetu.

„Dám ti inekciu ale bude to trošku bolieť.“ Lahla som si a zhlboka dýchala. Bells plakala.

Počúvala som čo im hovorí a Carlisl mi zatiaľ pichal inekciu.

„Zrazu sa tam zjavil vlk. Hovorila mi aby som sa nehýbala no ja som cúvla. Vlk sa rozbehol a ona sa postavila predo mňa. Bola to sekunda a už ležal na nej. Nevedela som čo mám robiť hladala som okolo seba palicu alebo niečo čím by som jej pomohla. Začala sa s ním rozprávať nechápala som o čo jej ide. Potom ho skopla a on sa jej zakusol do nohy. Ked došiel Edward už tam nebol. Zachránila mi život.“ Plakala. Život to by som až tak nepreháňala. Edward sa na mňa otočil a šepol dakujem no ja už som nevnímala jeho ale to jak mi Carlisl vytahuje zub. Ruky som mala v pästiach. Jasper ma chytil  za ruku a hladil ma po nej. Pozerala som sa mu do očí no môj výhľad zasipali slzy.  Ked vytiahol jeden chytsal sa na drúhy ten šiel rýchlejšie.

„Tak a teraz to musím už iba zašiť.“

„Zašiť?“ pípla som tíško. Ako mi to zašíval držala som sa Jaspera ako kliešť. O chvílu bolo po všetkom. Ale noha ma bolela neuveritelne.

„Dám ti lieky proti bolesti. Ked Bells hovorila že na tebe stál, nebolí ťa ešte niečo?“

„Nie iba noha. Dakujem Carlisl.“

„Zamálo.“ Usmial sa a všetko okolo umýval a dezinfikoval od krvy. Jasper ma zobral do náručia  a viedol do mojej dnešnej izbičky. Položil ma do postele a stále nič nepovedal. Sadol si na posteľ a pozeral sa na ruky.

„Vieš.. musíš si dávať väčší pozor Niki.“

„Keby to šlo.“ Smiala som sa. Uprel na mňa teraz už zlaté oči.

„Mohol by si mi povedať čo predo mnou skrývate Jasper.“ Zrazu stuhol.

„Nemyslím si že by to bolo dobré. Stačí že ohrozujeme Bells.“ Pomaly som sa posúvala k nemu aby som sedela pri ňom. Bolesť v nohe som nevnímala. Chytila som ho za ruku ktorou si skrýval tvár.

„Prosím.“ Zakrútil havlou v nesúhlas vstal a zavrel za sebou dvere. Dosť to bolelo. Vzdychla som si a oprela sa o vankúš. Lieky začali vplývať a ja som pomaličky zaspávala.

Ráno som sa zobudila a noha už nebolela. Doskackala som do kúpeľne a umyla si tvár. Obliekla som si to čo som mala včera aj ked nie velmi rada. Otvorila som dvere a skackala dole po schodoch už tu všetci boli Bells bola v náručí Edwarda. Pozrela sa na schody a šepla niečo Edwardovi. Ten sa na mňa pozrel a usmial sa.

„Chceš prísť k útazu aj druhý krát?“ smial sa.

„Ked sa zadarí.“ Mykla som plecami. Zobral ma do rúk a zniesol zo schodov. Položil na sedačku no ja som vstala.

„Ja už idem Bells. Všetkých som vás rada spoznala. “

„Aj mi teba zlatko.“ Povedala mi Esme.

„Odvezem ťa.“ Vstávala Bells.

„To zvládnem.“ Odsekla som a zabuchla za sebou dvere. Viem nebolo to odo mňa pekné ale chcem  mať pokoj. Včera som to nebola ja. Ja nie som taká milá a ja neviem. Bol to omyl. Nastúpila som do auta a konečne si vydýchla pustila som si hudbu a šla dom.

Cestou som si pospevovala. Cez cestu mi prebehla srnka. Prudko som zabrzdila.

Stiahla som okienko a začala hulákať na srnku.

„Ty sa uvdeom! Skoro som ťa zrazila. Nevážiš si život?“ kričala som. A na srnku. Fakt som bola asi úplný magor. Znovu som naštartovala a išla.

Ocko už opzeral spoza záclonky že kto prichádza. Kto iný!

Vytupíla som a odkrývala dnu.

„Ježiš čo sa stalo?“ pýtal sa ocko. Billy a Jake sedeli s nejakými Jakovými kamošmi v obývačke.

„Napadol ma vlk.“ Mykla som plecami.

„Dobre som ti vravel že nemáš chodiť do lesa sama.“

„Bola som s Bells. Pôvodne chcel zjesť ju ale hodila som sa mu do cesty. Vieš ja rada masochyzmus.“ Odsekla som.  Stále monitoroval moju nohu.

„Som v poriadku ocko, neboj sa prosím ťa.“ Odkrývala som do kuchyne a išla im variť večeru. Kryčala som čo si dajú.                 Budem musieť variť ako pre celú republiku. Ocko vravel že zjedia veľa a ked sú tu jeho priatelia.

Odrývala som do obývačky a zastala v strede.

„No čo si dáte ..“ pozrela som sa na hodinky a dokončila vetu.

„..obed?“

„Ja by som si dal kruča.“ Povedal Jake a oblízol sa. Musela som sa pousmiať.

„Ja špagety.“ Povedal ocko.

„A ja asi nejaké cestoviny.“ Zamyslel sa Billy.

„Uff takže kurča, špagety a nejaké cestoviny. Spravím vám aj mafínky chlapci.“ Usmiala som sa odcupitala do kuchyne.

Ked som dovarila toľko jedla nestačila mi ani táto maličká kuchyňa.

„Obed!“ zakričala som a všetci sa sem nahrnuli ako keby nejedli roky.

Oblizovali sa a čakali na jedlo. Očká im žiarili. Každému som nabrala a pozorovala ako im chutí. Naberali si duply a hladkali sa za bruchá. Boli celkom komický.

„Bells ty si nedáš?“ opýtal sa ma ocko.

„Po prvé nie som Bells ale Niki. To by si si snád mohol zapamätať. A po druhé nie nedám nemám chuť.“

„Prepáč.“ Ospravedlňoval sa s plnou pusou. Len som sa zasmiala a krútila nad  nimi hlavou. Ked dojedli chcela som sa psutiť do umývania riadu. To my zaberie viac času ako varenie.

„My to spravíme.“ Povedal Jake.

„Dakujem.“ Chlapci sa pustili do umývania a naši ockovia šli na ryby.  Bola jedna hodina a ja neviem čo tu budem robiť. Sadla som si na stoličku a pozorovala ich. Boli zlatý. Oblievali sa vodou a bili utierkami. Musela som sa vždy zasmiať ked to schytal Paul. Vždy nerváčil. Bol mi podobný. Ja nie som zlá ani nič no doba ktorou som si prešla ked u nás nebola Bells ma poznačila. Už som iná. Veľmi iná...

„Niki? Čo budeš dnes robiť?“ opýtal sa ma jeden s tej partie. Mylsím že sa vola Embry.

„Neviem. Pôjdem si zahrať futbal.“ Povedala som sarkasticky. Paul sa usmial. Hovorila som že sme si podobný.

„Ale nie. Neviem asi ostanem trčať tu a unudím sa k smrti.“ Podaj by. Šepol mi hlas v hlave.

„S nami určite nie.“ Zasmial sa Jered.

„My pôjdeme dnes skákať z útesu. Vieš ako šport nechceš ísť s nami?“

„Jasné ale skákať nebudem.“ Zasmiala som sa. Jake chílu stál a pozeral do blba. Zazvonil mi mobil.

„Prosím?“

„Ahoj Niki tu Bells. Čo dnes robíš?“

„Idem s Jakom a s chlapcami pardon mužmi von.“  Smiala som sa. Ako som povedala chlapci tak sa na mňa všetci mrčili. Ale mali pravdu už to neboli chlapci ale muži. Všetci vyzerali staršie ako na ich vek.

„Nemyslím si.. Prosím pod so mnou von.“

„čo si nemyslíš Bells? Sú fajn! A keby niečo už som im to slúbila a nechcem sklamať ich očakávania.“ Znovu som sa chechtala.

Zložila som mobil. Položila som ho na stôl a rozmýšlala som nad tým čo povedala. Prečo by to nebol dobrý nápad?

Jake bol naštvaný.  Zakrútil hlavou a odfrkol si. Paul ho chytil za rameno a niečo mu šepol.

„Viete tí Cullenovci.“ Pri ich mene sa všetci mykli.

„Sú.. Aj Bells je .. to je jedno.“ Vstala som a chcela si to odskackať no to už ma mal v rukách Jake.

„Hej!“ zakričala  som torchu potichšie.

„Snád si nemyslíš že ťa nehám skackať madam.“

„Hej to som si myslela.“ Založila som ruky a vystrčila bradu. Všetci sa začali smiať a ja tiež.

Chlapci začali skákať z útesov. Najprv som sa o nich bála ale potom už nie. Ked ma tu nechali už celkom samú. Šla som úplne na okraj útesu. Zafúkal vietor a ja som letela dole. Kričala som. Bála som sa. Vrazila som do vody a snažila sa vynoriť. Niekto ma ťahal von z vody. Bol to Paul.

„Zbláznila si sa?“ vrčal na mňa.

„Po prvé nevrč!“povedala som trošku ostrejšie.

„Po druhé nemôžem za to že ten vyje... ten vietor ma tam sotil.“ Vytiahol ma von a utekal pre svoje oblečenie. Donútil ma vyzlieť sa tu a dal mi svoje.

„Ehm, dakujem.“ Červenala som sa. Chlapci sem už utekali.

„Ako sa ti podarilo padnúť s útesu?“

„Smola “ smiala som sa no začala ma boleť noha. Teraz som tú bolesť nejak nevnímala. Zobrala som vyzlečené gate a hladala lieky ked som ich vytiahla tak som našla len rozpustené cucky, ktoré z nich ostali.

„Do riti.“ Sykla som a hodila ich do vrecka. Všetci na mňa pozerali. Budem musieť zájsť za Carlislom. Môj mobil bo celý pokazený. Chlapci ma zaviezli domov no ževraj ešte museli niečo vyriešiť.  Ked som si dala sprchu šla som ku Cullenovcom. Zavolala by som Bells no jej mobil som nevedela na spamäť a ocko nebol doma.

Cesta netrvala dlho. Zapamätala som si ju. V tomto som celkom dobrá. Vystúpila som a šla dnu. Zaklopala som ale nikto neotváral. Bola som taká drzá že som vošla dnu. Na sedačke sedel Esme.

„Ahoj Esme nie je tu Carlisl?“

„Och ahoj Niki teraz nie ale ochvílu príde. Je s detmi vonku. Je tu len Bells a Jasper s Rose. Prišla nám návšteva tak sa jej venujú. “ Išla som si k nej sadnúť ked som videla tú “návštevu“  ako sa jej venuje Jasper. Cmúľali sa rovno pred mojími očami. Esme sa otočila tam kam som sa pozerala zvidela to čo ja. Myslela som že moje srdce už nebolo v pohybe dosť dlho no teraz som došla na to že sa dá zničiť ešte viac. Vstala som a po lícach mi stekali slzy. Noha ma bolela. Steh mi pukol a liala sa mi z nej krv.

„Prepáč Esme dojdem ked.. alebo ...“ uetakala som von. Plakala som. Ako som utekala zo schodou aj s tou mojou nohou padla som zo schodíkov na verande. Pokúšala som sa vstať no nohy mi nestačili. Bolelo to  moc. Aj moje srdce aj noha. Všetko naraz. Plakala som a rukami som sa posúvala k autu. Tam som sa o neho oprela a plakala. Z lesa postupne vychádzali Carlisl Edward a Emmet. Carslisl ma uvidel a utekal dnu. Edward vyzeral nahnevane  a pozeral sa do dverí. Stáala tam ta baba a Jasper. Bells sa precpala medzi nimi a utekala ku mne. Pomohla mi vstať no ja som nastúpila do auta.

„Počkaj musí tito ošetriť.“ Kričala Bells no ja som šla preč. Preč od tej bolesti. Šla som do nemocnice. Tam sa o mňa postarajú tiež...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad 2. kapitola: