Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad 17. kapitolka

07.02.2010 (22:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 874×

17. kapitolka

Otočila som sa a uvidela Jaspera. Stál tam a pozeral sa mi do očí.

Vstala som a kráčala preč. Musím zistiť, čo sa deje. Inak ma to zabije.

Nikdy som nemyslela, že sa mi môže stať toľko vecí.  Ľahla som si do postele a zatvorila oči. Možno... možno ak zaspím... tak ráno bude všetko v poriadku. Bože, čo si to nahováram? Sama dobre viem, že tu pre niečo som. Pre niečo čo bolo dôležité.

Zrazu som sa zobudila a vyletela som z postele. Ako je možné, že som zaspala? Kráčala som k dverám a vôbec ma nezaujímalo ako vyzerám. Upír predsa nemôže vyzerať zle. Zrazu sa mi stiahlo brucho. Padala som k zemi keby ma nechytili veľké biele ruky. Zodvihla som hlavu a bol to... bol to Jasper. Bol nádherný, no nemal na tváry ten čarovný úsmev. Kam zmizol? Jasper veď to som predsa ja! Kričalo mi v hlave.

„Nepamätáš sa však?“

„Prosím?“

Vzdychla som a oprela sa o stenu. Zavrela som oči a pomaličky dýchala. Najradšej by som sa tu rozrevala ako malé decko. A prečo vlastne nie? Do riti! Prečo mne musí stále niekto kaziť život?

„Jasper... prosím... zavolaj mi Aleca?“

„Pravdaže.“ Povzbudivo sa na mňa usmial a poslal vlnu kľudu. To nepomôže! Ja chcem cítiť lásku, jeho dotyky. Ruky som zovrela do pästí.

„Nikki?“ Zodvihla som pohľad.

„Och, Alec.“ Hodila som sa mu okolo krku a rozplakala sa. Potrebujem aspoň niekoho. Zatiahol nás do izby. Sadla som si na posteľ a on sa na mňa skúmavo pozeral.

„Je to také divné, že... som sa s tebou vyspal... a ty si nič nepamätáš.“ Odfrkol si.

„Poď sem.“ Usmiala som sa a stiahla ho k sebe.

„Ty Emu miluješ, no teda mňa však?“

„Milovať je slabé ľudské slovo.“ Kývla som.  A zrazu sa mi zasa stiahol žalúdok.

„Do frasa!“ Držala som sa okolo pásu a zavíjala.

„Ema... teda Nikki.“ Hysterčil Alec.

„To je v pohode.“ Hodila som rukou.

„Nemyslím si, mala by si...“ To som mu však skočila do reči.

„Ešte si chcem pospať.“ Kývol a vyšiel z izby. A až teraz ma to napadlo. Spať? Veď ja spať nemôžem!

Ležala som a hneď na to aj zaspala.

Stála som uprostred sály vo Volltere. Otáčala som sa a stále nevedela čo sa deje? Je to sen alebo realita? Blúdilo mi hlavou.

„Je to sen.“ Otočila som sa za hlasom a uvidela kópiu mojej postavy a tváre.

„Prečo... prečo si mi to spravila?“ kričala som po nej. Nevedela som si pomôcť. Zničila mi šťastie!

„Musíš zachrániť a napraviť to, čo som neurobila ja Nikki.“ Stála pri mne a držala ma za ruky. Vytrhla som sa jej a ustúpila. Oči mi zastreli slzy.

„Ale ja neviem o čo vám ide!“ pišťala som.

„Musíš zachrániť to čo ja som nemohla. Ked to spravíš. Vrátiš sa naspäť do budúcnosti .“

„A ako to pomôže vám?“

„Nikka nejde tak o mňa, ale o teba. Ja  som tvojou súčasťou i v budúcnosti. Neviem, ako sa to stalo ale je tomu tak. Musíš si vybrať Jaspera? Alebo Aleca a ... vaše dieťa.“ Prosím? D...dieťa?

„Aké... dieťa?“ vystrašene som na ňu pozerala.

„Moje a Alecove. Ale v budúcnosti by to bolo inak. Žiadny Jasper ale ty a Alec. A vaše dieťa.“

„Upíry nemôžu mať deti!“

„Vieš... myslela som si to aj ja. Je to tak, ale u teba nie milá Nikki. To dieťa malo byť moje a jeho. Ja ťa len prosím... zachráň ten malý život.“

„Ale ja milujem Jaspera!“ Už sa mi liali slzy po tvári.

„A to čo máš pod srdcom nemiluješ?“ Chytila ma za brucho a ja prisahám, že som cítila slabý kopanec.

„Nie je moje!“ sykla som a odstrčila jej ruku.

„Nehovor, ešte nie Nikki. Ja ešte prídem. A vtedy... vtedy chcem počuť tvoj áno/nie.“

Trhnutím som sa zobudila. Nie, nie, nie! Ruka mi vystrelila k bruchu.

„Nie!“ zvrieskla som. Prečo mi to robíš? Vyskočila som na rovné nohy a snažila sa vyrovnane dýchať.

Stála som pred zrkadlom a pozerala sa na bruško. Mám pod srdcom ďalší život. Ako sa mám rozhodnúť? Zachrániť ho, pretože to chce Ema? TO nie je moje! Ja nechcem... chcem držať Jaspera, milovať sa s ním. Ale k Alecovi tiež niečo cítim. Prosím... Bože prečo ma toľko trápiš? Teraz by som potrebovala Bells. Moju milovanú sestričku.

Vliezla som do kúpeľne a dala si rýchlu sprchu. Vlasy si zviazala do copu a obliekla som si džínsy a tričko na ramienka. Nemala by som si dať aj mikinu, keď som tehotná? Čo to táram?

Otvorila som dvere a ruky si schovala do vreciek. Šla som po chodbe a nevnímala nič okolo seba Stále som rozmýšľala nad tým snom. Nikdy som si nepredstavovala, že bude predo mnou také ťažké rozhodnutie. Tak moc túžim po normálnom živote. Netúžim po deťoch? Ale áno. Vždy som chcela mať malého drobca. Cítiť tú detskú vôňu, vidieť ako vyrastá. Ale nie takto. Nechcela som sa medzi nimi rozhodovať. Zrazu som stála na záhrade. Ani som sa nestihla spamätať z toho ako som sa sem dostala a už som kráčala ďalej. Predo mnou bolo malé, čarovné jazierko. Kľakla som si do vlhkej trávy a pozerala sa na odraz vo vode.

„Milujem ťa Jasper.“ Šepla som a prstami som prešla po vode.

Neviem koľko tu sedím, koľko dýcham, ani čo sa deje okolo mňa. Nechcem to vedieť! Chcem len žiť! Žiť takým životom, aký si vyberiem ja sama, ale rozhodovať sa pre niekoho koho milujem a koho milovať budem? Ako... nechcem si do konca svojej existencie, ak nejaký koniec bude, vyčítať, že som prišla o niečo čo ma mohlo naplniť. Mohla som vidieť  ako vyrastá. No nechcem prísť o moju lásku. Veď práve o neho som toľko bojovala. Nechcela som, aby mu ublížili. Pre neho som utekala z brán Vollteri, aby som bola práve s ním! A kam ma to až dostalo? Do ďalších problémov!

Vstala som a posledný krát sa pozrela na tú kľudnú vodu. Chcem všetko vrátiť späť. Byť človek a nevnímať ten mystický dej okolo mňa!

Rada by som vás dievčatá poprosila o pomoc!

Koho by ste pre Nikku radšej vybrali? Jasper? Alebo Alec a dieťa... Bude to podľa vás!!!

Moc ďakujem =)*

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad 17. kapitolka: