Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad 15. kapitolka

29.01.2010 (09:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1190×

15. kapitolka

Jasper

...keď ma zrazil Felix.

„Nie je tu.“

Smial sa mi do ucha. Zavrčal som a odhodil ho na druhú stranu. Predsa len niečo za sebou mám.

„Milý Jasper, nemrhaj toľkými darmi. Predsa nechceš prísť o život. A ona tu naozaj nie je.“

Neveriacky som na nich pozeral. Tak potom, kde je?

Keď v tom dnu vrazila ona. Oči mala plné bleskov. Vyzerala inak. Nebola to moja Nikka, ale aj tak ju milujem. Milujem ju a chcem ju späť domov. Vlasy mala úplne čierne a oči zlaté. Pila zvieraciu krv.  Och, moja Nikka.

„Ublížiš mu Aro a...“

„Neboj sa drahá. Vieš, že to čo by ublížilo tebe, by ublížilo nám.“

A ona sa bolestne zatvárila. Prečo? Nič som nechápal. Očami behala po miestnosti. Na chvíľu zastala pri Alecovi. Bol to taký... zamilovaný pohľad, no rýchlo zatriasla hlavou, ako keby chcela na niečo zabudnúť. Bolelo to a tak veľmi.

„Zbláznil si sa sem jazdiť?“ kričala na mňa. Cítil som z nej hystériu a strach.

„Za tebou kamkoľvek .“

Usmial som sa a rozpažil ruky. Usmiala sa na mňa tiež a vrhla sa mi do náručia.

„Chýbal si mi,“ mumlala mi do hrude.

Počul som niekoho vrčať. Bol to Alec. Vybehol zo sály a všade bolo ticho. U každého z nich sa miešali iné pocity.

Nikki

Sedím v ukradnutom aute. Je naozaj krásne, trošku mi je ľúto majiteľa, ale keď ide o Jaspera!

Dúfam, že mu nič nespravili. Ak áno, sú mŕtvi. Tak strašne sa teším na jeho zlaté oči i vlasy. Teším sa na jeho úsmev a nežný pohľad. Tak veľmi ho chcem mať pri sebe. No viem, že tým ublížim aj Alecovi. Mojej druhej láske. Počkať, čo to tu táram? Ja som asi fakt blázon. Moja láska je Jasper a aj ňou ostane. Môj kľudný a ochranársky dubáčik. Och, ako ho ja milujem. Pridala som na rýchlosti, aby som tam bola čím skôr. Nezniesla by som život bez neho.

Viete si predstaviť život bez niekoho alebo niečoho, čo ste najviac milovali alebo vám na tom neuveriteľne záležalo? Asi nie!

Tak a som pred bránami Vollteri. Jediné čoho sa bojím je, že ma nebudú chcieť pustiť späť. Hlavné je, že môj najlepší priateľ je preč od Arových nemilosrdných pazúrov smrti.

Vystúpila som a vstúpila do hradu. Bežala som a neobťažovala som sa zastaviť ani pri našej, no teda ich ľudskej sekretárke. Tá si ma zjavne ani nevšimla. Len  jej popadali papiere.

Vbehla som dnu a uvidela ho. Stál v obrannej pozícií a vrčal. Bol tak sexy. Stop! Som tu aby som ho zachránila a ja rozmýšľam nad tým, aký má pekný zadok. Čo sa to so mnou deje? Búria sa vo mne hormóny, veď som upír preboha! Nejako neskoro!

Moje oči behali po sále. Na každého som sa usmiala. Mali ma radi. Kvôli... nej. Moje oči zastali na Alecovi. Och, láska. Zatriasla som hlavou, aby to bolo preč. Musím sa už konečne spamätať.

Vrátila som pohľad na Jaspera a vtedy ma popadla hystéria. Ako si mohol dovoliť sem ísť? Nevedel, čo to je za nebezpečenstvo?! Debil... ale aj tak je sladký.

„Zbláznil si sa sem jazdiť?“ kričala som na neho, bolo mi síce ľúto, že na neho jačím, ale tak zaslúži si.

„Za tebou kamkoľvek Nikki,“ usmial  sa a rozpažil ruky.

To gesto, tak jednoduché, no plné citu. Viem znie to asi hlúpo, ale som zaľúbená až po uši a k tomu sa mi asi podlomia kolená. Usmiala som sa na neho a vrhla sa mu do náručia. Konečne s ním, konečne cítim jeho vôňu a dotýkam sa jeho tela.

„Chýbal si mi,“ mumlala som mu do hrude.

Zrazu niekto zavrčal. Trošku som sa od Jaspera  odstrčila a videla som, ako Alec trieli preč zo sály. Ja... ublížila som mu. Nenávidím sa za to. Prečo? Prečo musím svojim konaním stále niekomu ubližovať? Nechcem aby trpel, sama viem, koľko si toho ten chlapec vytrpel. Smutne som si vzdychla a znovu som si hlavu oprela o jeho hruď. Tu sa cítim v bezpečí, môžem kľudne rozmýšľať a byť šťastná. Takú lásku nemôže cítiť snáď nikto. Ľudia by už asi vybuchli.

„Drahá?“ oslovil ma Aro.

Odpojila som sa od Jaspera, aj keď s veľkou nechuťou sa pozrela na Ara. No Jaspera som pevne držala za ruku.

„Prosím?“

„Ostaneš?“

„Ostaneme, no nie na dlho Aro.“ Smutne si vzdychol a oprel si tvár do rúk.

„Nebudem ti brániť.“

Otvorila som ústa a pozerala na neho ako na blázna. Čakala som boj, krik, bolesť. Jasper sa vedľa mňa uchechtol a naklonil sa k môjmu uchu. Šepol tak aby som to počula len ja.

„Zavri si už pusu. Vletí ti tam mucha, láska.“

A jemne sa mi svojimi perami ošuchol o lalôčik. Ach, ja ho asi zjem. Štuchla som do neho lakťom a vyplazila na neho jazyk.

„To som naozaj nečakala Aro, ale som ti vďačná. Naozaj to pre mňa veľa znamená.“

Usmiala som sa. Chytila Jaspera za ruku a ťahala preč do mojej izby. Chcem s ním byť konečne aspoň chvíľu sama. Minútku či dve, ale nech sme už sami.

Vošli sme do izby a ja som nás zamkla. Vášnivo som ho zhodila na posteľ.

„Fíha, nevedel som, že premena robí s ľuďmi také divy.“ Smial sa.

„Ak sa ti nepáči.“

Mykla som plecami a otáčala sa, no to som ležala na posteli už ja.

„A toto bolo čo?“

„Výmena,“ zapriadol.

„Tak by som asi mala byť rada však?“ A ukazováčikom som ho k sebe lákala. Pomaličky sa ku mne sunul, až sedel vedľa mňa. Rukami som ho hodila na posteľ. Ležal na nej chrbtom a ja som na ňom sedela obkročmo. Niečo chcel povedať, ale dala som mu prst na ústa.

„Slová na dnes stačili.“

Usmiala som sa a kusla si do pery. Naklonila som sa a pobozkala ho na pery. Len tak jemne. Chcela som ho chvíľku podráždiť. Aj keď som mala chuť sa na neho vrhnúť.

Perami som mu prechádzala po tvári a on mal zavreté oči. Nehýbal sa. Rukou som obkresľovala jeho rysy. Druhou som mu prechádzala po tele.

Zrazu som bola pod ním. Lakťami sa opieral o posteľ aby ma netlačil.

„Si tak krásna.“

„Pil si niečo?“

Smiala som sa.

Zamračil sa a pobozkal ma na lícnu kosť.

„Nepovedala si, že slová už stačili?“

Cítila som, že sa usmieva, keď sa perami opieral o tie moje. Rukou mi zachádzal pod tričko a ja som vzdychla. Tak strašne ho chcem. Chcem ho a hneď teraz! Vyzliekla som mu tričko a naskytol sa mi pohľad na jeho krásne telo. Jemne som mu rukou prešla po vypracovanej hrudi a pobozkala na bradu.

Tričko mi začal pomaličky vyhŕňať a pri tom mi obsypával bruško bozkami.

Prsty som mu zamotala do vlasov a vytiahla si jeho tvár ku tej mojej. Vrhla som sa mu na pery a druhou rukou som mu rozopínala gate. Chytil moju ruku a zahľadel sa mi do očí.

„Naozaj... to chceš?“

Bol tak ohľaduplný. Iní by sa na mňa už vrhli a ani by sa nepýtali. Kývla som a usmiala sa. Mala som síce trému, že ma uvidí nahú a podobne, ale milujem ho a chcem aby on bol ten prvý.

Jednou rukou mi rozopol podprsenku a hral sa mi s prsiami.  Z úst mi vyšiel vzdych.

Obaja sme ležali nahí  a on moje telo obsypával bozkami. Bozkami našej lásky. Cítila som šteklenie v brušku. Tomu sa asi hovorí túžba.

Posledný krát sa mi pozrel do očí a vnikol do mňa. Moje telo sa naplo a prehlo. Prsty som mu zaryla do chrbta a pobozkala na rameno. Najprv sa vo mne pomaličky pohyboval, no neskôr zrýchľoval. Prirážal stále rýchlejšie.

Až sme dosiahli vrcholu. Ležala som na jeho hrudi a hrala sa s jeho rukou.

„Milujem ťa.“ Pobozkal ma do vlasov.

„Ja teba viac,“ usmiala som sa a pobozkala ho na hruď.

„Nemožné.“

„Chceš sa hádať?“

Oprela som sa rukami o jeho hruď a pozrela sa mu do  očí. Boli plné lásky. Pohladil ma po tvári a jemne pobozkal na pery.

„Nie.“

„Tak to je dobre...“ kývla som a znovu si položila hlavu na jeho hruď.

„... lebo aj tak by som vyhrala.“

Zavrela som oči a oddychovala, aj keď mi to nebolo treba. Jemne ma hladil po chrbte a ja som si vychutnávala túto chvíľu. Chvíľu s niekým koho nebezpečne milujem.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad 15. kapitolka: