Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad 11. kapitolka

01.01.2010 (15:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 988×

11. kapitolka  daľšia bude z pohľadov vlkov a Cullenovcov

Odtiahla som sa a Alec zodvihol obočie.

„Prepáč, ale...“

„Chápem.“ Zodvihol sa a šiel k dverám. Zavrel ich za sebou a ja som začala plakať. Znovu tie čierne slzy. O všetko som prišla. Úplne o všetko. Kde je ten kľúdný život? Preňho som sa sťahovala do malého upršaného mestečka menom Forks. A teraz? Sedím v Taliansku, nikdy by som o tomto ani nesnívala! Vstala som a prešla k oknu.

„Do riti!“ zakričala som a hodila vázu o zem.

„Nenávidím to tu! Nenávidím.“ Hodila som o zem lampu. Vrčala som a búrala svoju izbu. Trhala som svoje starodávne šaty. Zostala som iba v spodnom prádle a v skrini som nemala nič iné.

„Do prdele. Jaký debil mi sem nedoniesol oblečenie! Sprosté pijavice!“ vrieskala som a buchla do dverí. Obmotala som si okolo seba deku a kráčala do sály. Vedela som že tam Aro nebude sám ale tak čo už. Vlasy som mala ako po sexe a oči plné plameňov. Ak ma niekto naštve...! Kúšem!

Rozrazila som dvere a Arove oči vzhliadli. Práve sa rozhodovali aj s Marcusom a Caiusom či dotyčný zomrie alebo nie. Pravdeže umrie. Ako inak. Hajzli!

Stál tu aj Alec, Felix, Demetri. Všetci sa na mňa pozerali s otvorenou pusou. Viem ako to môže vyzerať. Polonahá krásna upírka vletí do sály plnej upírov a na hlave má to čo má.

„Drahá teraz nie je vhodná doba.“ Šepol Aro.

„Super! Nie je vhodná doba!“ kričala som. On sa na mňa pozeral ako na debila.

„A v čom mám chodiť? Zabalená v deke? Alebo nemám rovno chodiť po celom hrade nahá?“

„Ja... pravdaže nie. Prepáč. Felix!“ zakričal a Felix bol rovno pri mne.

„Nájdi jej niečo na seba u Hedi a potom s ňou skočíš do nákupného centra.“

„Viem ísť aj sama... ocko.“ Videla som ako v Caiusovi vrie krv.

„Pôjde s tebou a dohovoril som.“ Už bol nahnevaný aj Aro.

Prehodila som vlasmi aby videl kde ho asi mám a šla smer Heidi.

Ked som u Heidi našla niečo na seba šli sme s Felixom do garáže. Sadla som si na miesto spolujazdca.  A pozorovala ako sa celá krajina okolo mňa stráca v šmuhách. Cítila som Felixov pohľad na mojej tváry.

„No čo je!“ vyštekla som.

„Nič.“ Zasmial sa. Musela som sa usmiať. Vyzeral tak flegmaticky ale nebol. Počkať odkiaľ to môžem vedieť.

„Myslím že ťa to nebude baviť.“

„Hm? Čo ma nebude baviť?“

„Ty si naozaj taký... prepáč, nákupy myslím.“ Hrane som sa usmiala.

„Ver tomu že s TEBOU budú.“ Tváril sa vážne ale cukali mu kútiky.

„Vieš neviem ako to mám brať. Či ako urážku alebo kompliment.“

„Určite to druhé.“ Usmial sa na mňa. Možno to naozaj nebude až také zlé.

„Už sme tu.“ Zastavil a ja som vystúpila v jej šatách. Boli na môj kvus moc vyzívavé. Zvýrazňovali moje krivky ale momentálne mi to bolo jedno.

„Koľko máme penazí?“ Felix zodvihol obočie a zasmial sa.

„Nemáme určitú sumu?“

„Preboha Nikki sme Volturiovci.“ Smial sa.

„Preboha sme Volturiovci“ Napodobovala som ho a zhnusene zatriasla hlavou.

„... nič viac nie ste ako banda pijavíc.“

„Aj tak sa to dá nazvať.“ Pokrčil ramenami.

„Ty si čistý blázon Felix.“ Smiala som sa a šťuchla mu do ramena. Vošli sme dnu a behali po obchodoch. Rozhadzovala som peniaze a rozhadzovala. Bolo mi jedno aké drahé veci si kúpim. Poriadne ho vycucám z penazí!

Práve sme boli v spodnom prádle.

„No tý brdo!“ zakričal Felix ked stál pred  nočným prádielkom. Vyzeralo naozaj sexy. Bolo krásne. Skaladalo sa z korzetu a nohavičiek tiež k tomu boli podvezky.

„No máš vkus.“ Zasmiala som sa.

„Ved to chyť, ešte tá látka.“ Obdivoval to Felix.

„Počuj ked sa ti to tak páči kúp si to a predved to Arovi.“ Smiala som sa na celý obchod a chytala sa za brucho. On sa na mňa naštvane pozrel no potom to schmatol a strčil mi to do ruky.

„Ako a čo teraz ja s tým?“

„Bež si to vyskúšať.“

„Zbláznil si sa? Načo by to mne bolo ?“

„Na búrlivé noci?“ smial sa.

„No jasné. S kým tak s Caiusom nie?“ krútila som hlavou a šla do kabínky. Ked som to už mala na sebe z úst mi vyšiel vzdych z úžasu. Bolo to naozaj krásne. Také neviem. Nikdy som na sebe nič také nemala ale toto bolo naozaj... čarovné? Hej znie to fakt hlúpo.

„No už sa môžem pozrieť?“ klepkal nohou Felix.

„Jasné že nie!“ zasyčala som a v tom mi kabínku otvoril.

„Felix!“ zakričala som.

„No toto. Vyzeráš... nepopísatelne.“

„Super! Teraz vypadni!“ strkala som ho von. Obliekla som sa naspäť a šla to sexy prádielko odniesť na späť.

„To mi chceš povedať že ho tu necháame?“ nahodil Felix smutný kukuč.

„Hej myslím. Vieš čo ti spraví Aro ked uvidí tvoje myšlienky.“ Zodvihla som obočie.

„No do riti.“ Šepol a ja som sa začala na celé kolo smiať.

Ked sme došli “domov“ šla som hned do svojej zničenej izby. Ked som vstúpila dnu vyrazilo mi to dych. Izba bola celá uprataná a nová. Všetko čo bolo zničené stálo na svojom mieste. Vybalila som si tie stovky oblečenia, topánok, doplnkov  a nejaké tie knihy. Zútulnila som si to tu a prezliekla sa. Dala som si bledé potrhané rifle, vysoké čierne konversy a biele tričko a na to čiernu vestičku. Na ruku som si navešala veľa náramkov. Vlasy som si nakulmovala a na oči som si dala riasenku. A moja očista bola hotová. Vyšla som zo svojej izby a nevedela čo robiť. Tak som sa tu len tak túlala a nikoho som nemohla stretnúť. Rozhodla som sa že skúsim šťastie v sále. Otvorila som veľké dvere sály a zistila som prečo som nikoho nevidela. Oni niečo chystajú. Všade sa niečo vešalo a čo ja viem čo. Ked ma Alec uvidel uhol pohľadom. Aro niečo vyčítal Felixovi ten ked ma uvidel potmehúcky sa usmial. Len som nad tým chlapcom musela krútiť hlavou.

„No toto Aro. Povieš mi čo sa to tu deje?“ skôr ako mi mohol odpovedat skočil mu do reči Caius. Môj milý priateľ. Ach! Jak ja by som ho rada zabila, roztrhala a vlastnoručne nahádzala do ohňa. Určite by som si nedvydýchla sama.

„Oslava na tvoju počesť.“ Povedal kyslo.

„A čím si to zaslúžim?“

„To sa pýtam aj ja.“ Pozrel na Ara. Jemne som zavrčala.

„Tým že si sa k nám pridala.“

„Pridala.“ Odfrkla som si. Videla som v jeho očiach smútok? Viem že sa v nich aspoň myhol. Otočila som sa a uvidela malé dievča. Jane. A zrazu spomienka.

Bola som oblečená v krásnch šatách a išla som za mojou malou priateľkou. Zaklopala som na dvere jej izby. Nič. Žiadna odozva. Zaklopala som a nakukla dnu. Videla som ako plače a drží sa okolo pásu.

„Och Jane čo sa stalo.“

„Nič!“ Štekla.

„Všetko si zničila!“ kričala na mňa.

„Ja?“ šepla som.

„Nenávidím ťa!“ kričala a mňa sa zmocnila najväčšia bolesť.

Otvorila som oči a válala sa na zemy. Sedel pri mne Alec.

„Povie mi niekto čo sa to so mnou deje?“ plakala som.

„Povieš mi čo vidíš alebo cítiš Nikki?“ šepol Alec a chytil ma za ruku. Ja neviem ale niečo k nemu cítim ale nesmiem zabudnúť na Jaspera. A vlastne na čo nemám zabudnúť ved ON ma nemiluje. Nemá rád, zapredal ma za nejakú Tanyu. Pche! Nech si ju nechá!

„Vidím. To...to čo sa dialo jej.“ Smrkla som.

„Hmm.“ Pozrel sa na Ara a niečo mu šepol. Aro kývol a Alec ma niekam viedol. Išli sme cez záhradu až sme sa zastavili pri nejakom pomníku. Dlho som nechápala o čo mu ide až ked som si prečítala čo na tom pomníku stojí. Pane bože ved ja som z jej rodu! Vyvaľovala som oči. Kľakla som si a pohladila náhrobok. Čo to znamená? Prečo toto celé nedáva zmysel? Pozrela som sa na Aleca a ten sa pozeral na náhrobok. Chytila som ho za ruku a stiahla k sebe dole na kolená.

„Nechcela by aby si sa trápil Alec. Viem to.“

„Netrápim sa len. Nebola si tu vtedy a nevieš o čo ide.“

„Vtedy nie ale včera áno.“

„Včera?“

„Všetko som videla. Aj viem ako si ju miloval. Netráp sa prosím. Neviem... neviem prečo ale trhá ma to. Z nevysvetlitelných dôvodov mi na tebe záleží.“ Smutne som sa zasmiala.

„Tak to som potom na tom lepšie ako som dúfal.“ Usmial sa na mňa a v očiach smútok prebýval stále.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad 11. kapitolka: