Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheň a ľad

09.12.2009 (14:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 3262×

1. kapitolka

Ahoj moje meno je Nike Swan. Áno moju sestru Bellu určite poznáte. Máme sa veľmi radi. Som o rok mladšia. Mám len 16 rokov. Bella odišla žiť k nášmu ockovi Charliemu. Je fajn. Obaja sa sú rovnkaý. Tichý, milý srdečný. Viete Práve letím v lietadle smer Forks.  Letím sem na letné prázdniny. Vôbec sa netším. Budem sa chodiť aj do školy. Vlastne tu budem žiť s Bellou a ockom. Som nižšia od Belly. Sme v podstate skoro rovnaké len ja mám zelené oči. Som drzá a šialená. Bella bola vždy ta zodpovednejšia. Písala mi že si našla chlapca a podobne. Bola som veľmi prekvapená. Ani jedna z nás nikdy nemala chlapca a ona ma len tak predbehne.  Milujem dážd takže mi to na Forks až tak nevadí skôr sa neteším na tú školu. Aspoň že si to tam cez tie dva mesiace obkukám.  Musím tam ísť lebo som bola dom a už neznesiteľná. Nie že by som bola zlá.

Letím lietadlom už asi dve hodiny. Už som sa stihla pohádať s letiškou. No chápete ja si kúpim balíček arašidov a z balíku mi vypadnú ani nie 10? To ma poriadne naštratovalo. Čo to je za spôsoby? Za chvíľu budem vystupovať. Nová cesta života. Ked ohlasovali že pristávame celkom som sa tešila. Tešila som sa na Bells a ocka.

Ked som vystúpila hľadala som ich. No presnejšie hľadala som policajné auto. A áno našla som ich no teda iba ocka.

„Ahoj ocko. Kde je Bells?“

„Ahoj Niki.“ Nemotorne ma objal.

„Ona je u Cullenovcov.“ Zodvihla som obočie.

„Prerába sa nám domček. My budeme bývať zatiaľ v La Push u Billyho.“

„Och, okej.“ Trošku som zosmutnela. Chcela som videť Bells. A veľmi. Škoda. Nasadli sme do auta a celú cestu bolo ticho. Ale príjemné ticho. Prechádzali sme okolo našeho domčeku. Naozaj bol v prerábke. Mylsím že pôjdem aj pomôcť.

Cesta netrvala dlho. La Push je kúsok. Ked som videl spoza kopčekov vychádzať malé domčeky vedela som že sme tu. Počula som šum mora a cítila slaný vzduch. Náhera.

„Tak tu budeme zatiaľ bývať.“ Usmial sa a ukázal na domček predo mnou. Bol krásny. Maličký ale krásny. Zrazu z neho vyšiel Billy a Jake! Och, zmenil sa bol svalnatý a mal ostrihané vlasy. Chudáčik dúfam že nebere stereoidy.

„Ahoj Niki. Vítame ťa u nás.“ Usmieval sa Billy s vozíčku. Ocko mi bral kufre tak som sa šla privítať.

„Dobrý deň Billy. Aj ja som rada že vás vidím.“ Usmiala som sa.

„Ahoj Jake.“ Objala som ho. On sa na mňa nesmelo usmial. Pozeral sa na mňa tak zvláštne. No neviem. Ked som si vybalila veci rozhodla som sa že zájdem na pláž a potom sa pôjdem pozrieť na náš rozrobený domček.

„Ocko? Idem na pláž a potom čumnúť náš domček. Prídem o desiatej?“

„O deviatej!“ kričal s obývačky.

„Pol desiatej!“ vyjednávala som už vo dverách. Neodpovedal  takže o pol desiatej budem tu. Mám veľa času. Naštartovala som auto a šla úplne na začiatok pláže. Nebolo to veľa ľúdí. Len zaľúbené páry. Starí ľudia a detičky s rodičmi. Prechádzala som sa a vychutnávala si štrk pod nohami. Vychutnávala som si slaný vzduch a studený vietor. Vychutnávala som si ako dpadajú malé kvpôčky mora na moju tvár. Bolo to nesmierne príjemné a uvolňujúce.

Ked som skončila s prechádzkou šla som sa pozrieť na náš domček no zazvonil mi mobil.

„Niki?“

„Bells?“ smiala som sa do telefónu.

„Nechceš sa stretnúť zlatko?“

„Jasné kde?“ som zvedavá čo zas vymyslí.

„Pred naším domom?“

„Už idem.“ Zaklapla som mobil a šlapala to k autu. Som zvedavá ako vyzerá ako sa má. Ako vyzerá jej chlapec a celá ta rodina. Nasadla som do auta naštarovala a šla za mojou Bells.

Už čakala pred domom a za ruku držala chlapca. Bol krásny mal bronzové vlasy a zlaté oči. Krásny. Pokožku mal bledú a čistú. Črty ostré. Bol ako model. Som rada že si vybrala takého štrmáka len či s ním je aj šťastná. To je hlavné. Predýchala by som aj štvorrukého kiklopa keby bol ašťastná.

Zaparkovala som na okraji cety. Vystúpila som a utekala za sestričkou.

„Ahoj Bells.“ Smiala som sa obíjmala sestričku. No staršiu ale tak.

„Tak veľmi si mi chýbala.“

„Aj ty mne Niki.“ Smiala sa. Ked sme sa doobíjamli bol narade predstavenie Edwarda.

„Ahoj ja som Niki.“ Podala som mu ruku a vyčarila žiarivý úsmev.Bola som proste malé šidlo.

„Ja som Edward teší ma.“ Usmial sa a odhalil mi zubky. Mal ich pekné biele. Musela som sa usmiať. Mrkla som na Bells a tá sa začala smiať.

„Tak teda kam ideme?“ opýtala som sa.

„K Edwardovi domov.“ Usmiala sa.

„Tak ma vedte.“ Usmiala som sa a cupitala k autu.  Cesta bola kľukatá ale našťastie som si bola vymeniť gumy teda ocko mi bol vymeniť gumy. Šli sme aj cez les. Ked som myslela že sme určite zablúdili spoza stromov sa vynoril krásny domček. Bells si musí práve predstavovať môj výraz a smiať sa. No čo ale je krásny. Ako z rosprávky. Ked som vystúpila bolo počuť žblnkotať potôčik. Nádhera.

„Máte to tu krásne Edward.“ Usmievala som sa.

„To povec jeho mame. Tá to tu navrhovala.“

„Tak to potom rešpekt. Bude mi cťou ju spoznať.“Bells sa začala smiať.

„Vytvoriť také dielo dá prácu Bells.“ Povedala som vážne. Vedela ako milujem kreslenie a hranie na klavír.

„Aj Edward hrá na klavír.“ Pochválila svojho miláčika.

„Hej? To je super. Ale mohli by sme sa posunúť dnu alebo mi z nosa narastie cencúľ.“ A rukavičkou som si pretrela nos. Čo keby nádhou?!

Vstúpili sme dnu. Dom bol celý rozsvietený a zladený do krémova. Nádhera. Tak jemné a extravagantné. Edward nás zaviedol do obývačky. Sedela tam rodina. Bella ju začala predstavovať.

„Toto je Edwardova nevlastná mama Esme jej manžel Carlisl. Jeho nevlastný súrodenci Emmet a Rose a Jasper.“ Rose a Emm sa držali za ruky to mi hovorila že tvoira páry až na jedného. Kždého som si pozorne prezrela. Boli s podobný aj ked boli adpotvoaní. Všetci boli biely a mali zlaté oči. No inak boli odlišný. Emm bol nabuchaný a mal čierne vlasy. Rose bola mimoriadne krásna. Zahanbyla by aj hoc jakú modelku. Mala zlaté vlasy. Esme bola taká mamičkovská mala hnedé vlasy. Carlisl bol blondák. Obaja rodičia vyzerali veľmi mlado na to že si zobrali kopu pubertiakov. A na koniec ten čo ma zaujal najvaic. Jasper. Mal vlasy ako med so zlatom. Rysy ostré. Vyzeral úchvatne. Srdce mizačalo byť o niečo rýchlejšie ked som sa na neho pozrela. Nepríjemné. Bells sa na mňa usmievala.

„Dobrý deň ja som Niki. A veľmi ma teší. Máte to tu naozaj úchvatné Esme.“

„Kľudne mi tikaj. A môjmu manželovi tiež.“

Usmiala som sa a kývla.

„A to si nevidela niečo čo je tvojmu srdcu najbližšie.“ Edward sa smial a Bells ma chytila za ruku. Viedla ma do nejakej uličky. A zrazu som ho uvidela. Veľký klavír. Bol krásny. Celý biely. Ako keby vytvorený pre anjela. Nezaujímal ma nikto okolo. Prišla som k nemu a pohladila ho. Zrazu sa ma Esme niečo opýtala.

„Hráš?“

„Iba amatér. “ usmiala som sa . Nechcela som hrať aj ked som harť vedela veľmi dobre.

„že amatér.“odfrkla si Bells. Hodila som na ňu  nasupený pohlad. Všetci sa začali smiať. Hlavne ma zaujal jeden jediný smiech. JEHO. Ach. Zakrútila som hlavou a vrátila sa do reality. Ja nie som Bella. Ja nemôžem mať také šťastie v tomto. Inak bola veľká smoliarka. Ja som bola jej večné šťastko. Bella ustúpila o krok a vrazil do nenormálne krásnej vázy.

„Pozor!“ zakričala som a hodila sa po vázu. No áno mám celkom rýchle reflexy no nie vždy. Asi som si roztrhala gate. Vstala som aj s vázou v rukách.

Bella sa držala sa pusu a mala vyvalené oči. Edward ju pobozkal do vlasov.

„Prepáč Esme skoro som ti mojou nešikovnosťou rozbila tvoju obľúbenú vázu.“  Ospravedlňovala sa Bells.

„šťastie že máš takú rýchlu sestru.“ Skonštatoval Jasper. Mala som divný pocit. Ja je možné zaľúbiť sa na prvý pohľad lebo ak nie tak potom musím byť blázon.

Celý večer sme boli u Cullenovcov. Budem tu aj spať. Bella volala s ockom. Neorbil problémi. Ževraj túto rodinku má už veľmi dobre očekovanú. V duchu som sa strašne smiala.Esme mi uvarila čaj. Zobrala som si ho von. Mali tu húpacie kresielko. Sadla som si doň a začala pohmkávať melódiu mojej novej piesne. Hrám ju samozrejme na klavír.

Rozmýšlala som nad tým čo sa udialo dnes. A čo sa udeje zajtra...

Jasper

Bola krásna. Vyzerala celkom ako Bella ale bola strašené šidlo. Bola maličká a usmievavá. Nenormálne mi očarovala. Ale je človek a ja nemám šancu. Keby som sa jej páčil tak len preto že som upír. Musím ju priťahovať. Najviac ma potešilo že vždy ked sa na mňa pozrela alebo počula môj hlas rozbuchotalo sa jej srdce nenormálnou rýchlosťou. Bola taká rozotmilá. Chcel som ju mať pri sebe tak isto ako má Edawrd Bellu. No nebol som si istý či by som to zvládol. Jej krv ma tak lákala no aj tak  by som jej nikdy neublížil. Počul som ako si hmká melodiu. Bolo v nej toľko citou. Došla za mnou mama.

„Jasper?“

„Mm? Áno mami?“

„Tebe sa Niki páči že?“ usmievala sa. Bola by veľmi šťastná keby som aj ja našiel svoju polovičku. Len som prikývol.

„No nemôžem s ňou byť. Nie je mi to súdené.“ Chcela niečo povedať no ja som ju nenechal. Smutne som zakrútil hlavou a šiel do svojej izby.  Pustil som si hudbu a snažil sa nemyslieť na nič. Proste vypnúť. Zrazu som cítil zvláštne pocity. Bolesť a smútok.  Vedel som komu patria mojej láske. Zletel som dolu a ucítil som to čo som ucítiť nemal. Krv...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheň a ľad: