Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oheń a ľad 13. kapitolka

08.01.2010 (13:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 927×

13. kapitolka

Alec šiel dnu a nechal ma tu, sama som ho o to požiadala. Sedím a nechávam si tvár zmáčať chladným daždom. Plačem s ním. Ako som povedala dážd nám mnoho krát dáva odpovede ale akú odpoved chcem počuť ja? Som tu vo Volltere a neviem ako mám žiť dalej. Ona vo mne nechala city, ktoré venovala Alecovi. No ja tým zrádzam lásku k Jasperovi. Stále vidím jeho tvár. Medové vlasy a zlaté oči plné lásky a pochopenia. Vidím drobné jazvičky na jeho tváry. Tak rada by som znovu cítila jeho pery na mojej tváry. Počula jeho bezvýznammné výdychy a nádychy. Zložila som si tvár do dlaní a rozvzlykala sa.

„Radšej byť stratená ako zabudnutá a ranená.“ Šepla som si. Vstala som a odolávala nutkaniu skončiť so životom. Mám predsa nádej. Možno sa raz dokážem dostať z brán Vollteri. Možno...raz. Padla som na kolená a začala sa nahlas smiať. Som nemotorná aj ako upír. No môj smiech sa zmenil na nové a hlasnejšie vzlyky. Dala som si preč z tváre mokré vlasy a vstala som na nohy. Z hradu som počula hádku? Vletela som dnu a šla za hlasmi. Otvorila som a uvidela na zemi kľačať upíra.

„Deje sa niečo Aro?“ vzhliadla som k nemu. Bola som celá mokrá no nemala som záujem prezliekať sa.

„Nie nič drahá.“ Pokynul hlavou aby som šla k nim. Ako som išla okolo upíra, ktorý kľačal chytil ma za ruku.

„Pmôž mi. Zachráń ma, prosím.“ Hodnú chvílu som sa mu pozerala do očí potom ho však Demeter odo mńa odtiahol. Kráčala som k trónom.

Aro vstal a šiel k našemu návštevníkovi no ten sa mi stále pozeral do očí. Aro ho chytil za hlavu a Demeter a Felix za ruky. Už ked ho chceli pripraviť o večný život som zakričala. Neviem čo sa to vo mne zobralo. Alec sa na mńa vyľakane pozeral.

„Nie!“ Aro zastal a otočil sa na mńa. Caius si odfrkol.

„Snád sa ńou nenecháš vyrušovať.“

„Hovor.“ Pozrel sa mi do očí.

„Beriem si ho na starosť. Vycvičím ho a pridá sa do gardy. Bude mocný, viem to.“ Vôbec som to nevedela no však rozhodla som sa zachániť život tochto mladého upíra.

„Povieš mi ako si k tomu prišla drahá?“ usmial sa Aro.

„To sú súkromné zdroje Aro.“ Ľúbezne som sa usmiala. Prikývol a chlapci mi ho hodili k nohám. Kľakla som si k nemu a chytila ho pod pazuchami.

„Dakujem.“ Šepol.

„Ešte nedakuj.“ Šepla som. Vzala som ho a viedla ku mne do izby. Dal si sprchu. Ked z nej vyšiel mal na sebe oblečené to špinavé oblečenie.

„Tu máš Felixove oblečenie malo by ti padnúť.“ Usmial sa a šiel sa prezliecť. Prečo som ho zachránila? Čo pre mńa znamená úbohý život nejakého chalana? Sedela som tu a pozerala do otvoreného obloku. Nevšimla som si že už pri mne sedí.

„Ešte raz ti dakujem za svôj život.“ Otočila som sa na neho a lepšie si ho prezrela. Mal bronzové vlasy a zalté oči no pod nimi mal až fialové kruhy. Úsmev bolestný no úprimný. Na líčkach jamky a postavu ako Felix.

„Urobila som to rada. Ako sa voláš?“

„Tom. Tom Terakota.“ Usmial sa a podal mi ruku.

„Nikki Swan.“ Usmiala som sa no pri mojom mŕtvom srdci ma bolestne pichlo. Swan.

„Koľko máš rokov?“

„V ľudských 18 a ako upír žijem už 142 rokov.“ Usmial sa.

„Povieš mi prečo ťa omrzel život? Zaplietať sa s Vollturiovcami nie je najlepší nápad.“ Trpko som sa usmiala.

„Tak prečo si tu ty?“ zodvihol obočie. Trafil presne to čierneho.

„Vieš to je zložité. Ale neboj sa pomôžem ti neostaneš tu dlho.“ Pošúchala som ho po ramene.

„Dakujem ani neviem prečo sa o mńa tak zaujímaš.“

„Máš asi isté čaro. A mali by sme ísť na lov.“ Pri prvej vete sa ironicky zasmial.

„Máš pravdu v krku ma už poriadne škriabe.“

„Vidím že aj ty lovíš zvierata prečo?“

„Vieš ja som kedysi žil s mojou druškou a tá ma k tomu videla no... zomrela a ja som sa dostal sem.“

„To mi je ľúto.“ Šepla som a kráčala do lesa.

Ked bolo po love šli sme dnu. Pri vchode ma čakal Alec.

„Môžeme sa porozprávať?“

„Tom počkaj ma v mojej izbe a zamkni sa.“ Usmiala som sa a on prikývol. Je pravda že by mu zamknuté dvere nepomohli no mala som istotu. To ešte z toho ľudského života.

„Počúvam.“šepla som.

„Nechceš sa ísť prejsť?“

Pozrela som sa smerom do uličky kde ušiel Tom.

„Neboj sa nič sa mu nestane.“

„To dúfam inak za seba neručím.“ Neveriacky krútil hlavou a šiel von s tým že pôjdem za ním. Chvíľu som rozmýšlala kam sa poberiem či za Tomom alebo za ním no moja zvedavosť a túžba ma ťahala za Alecom. Sedel na lavičke pod dubom kde sme boli včera. Uff, ako rýchlo ubehol tento deń ani som si to neuvedomila že sme boli loviť za tmy.

„Už mi povieš čo ťa trápi?“ pozrel sa mi do očí a nadýchol sa.

„Neviem či ti to mám povedať. JU to zabilo.“ Šepol. Pošúchala som ho po ramene.

„Mńa len tak niečo nezlomí.“ Zasmiala som sa. No to som sa mýlila.

„Ja... Milujem ťa Nikki.“ Pozrel sa mi do očí a chytil ma za ruky. Dlhú chvíľu som sa mu pozerala do očí no potom sa ku mne začal približovať. Rýchlo som otočila tvár a on mi dal bozk na líce.

„Ja... nemôžem Alec prepáč.“ Vstal a odkráčal preč. Prečo len každému ubližujem? Ničím ľudí, upírov, vlkolakov okolo seba? Kde je môj rozosmiaty Jake a Seth. Môj zúrivý Paul a kuchár Jared? Musím utiecť a zoberiem aj Toma. Chytila som si svoje šaty a utekala dnu. Vrazila som do izby a zbadla Toma rozvaleného na posteli. Otvorila som skrinu a hádzala do nej veci.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa ma Tom a už stál pri mne.

„Odchádzame. Toto mi prosím podrž.“ Šmarila som mu do rúk tašku. Prezliekla som sa. Obliekla som si džínsy a blúzku. Na nohy botasky a tašku som si hodila cez plece. Chytila som Toma za ruku a pomaly a nenápadne som šla do garáže. Toma som posadila na sedadlo polujazdca a tašku hodila pod sedadlá.

Naštrtovala som a šla k bráne tam bol upír čo to tu strážil.

„Ahoj Derek ideme tuto s Tomom kúpiť niečo na seba nemôžem s tý stále obťažovať Felixa.“ Preafektovane som sa zasmiala.

„Aro o tom vie?“

„Pravdaže.“ Usmiala som sa. Otvoril nám bránu a ja osm utekala preč. Preč z Volltery.

„Už mi konečne povieš kam ideme?“ spytoval sa Tom.

„Ideme niekam kde začnú naše životy. Len sa budem musieť zbaviť ich. Je možné že by nás Demeter vyčmuchal.“ Drmolila som slová.

„Asi tažko mám štít.“ Smial sa Tom.

„A to si nemohol vybafnúť skôr?“ štuchla som ho rozhorčene do ramena.

„No prepáč.“ Vyplazil mi jazyk. Musela som sa smiať. Budem volná a dodržala som aj sľub že Toma dostanem preč.

Míjali sme hranice Talianska. A sme za vodou. Tom bol opretý o sedadlo a oddychoval. Mal zavreté oči.

„Kedy mi povieš nech vypadnem? Vieš aby som vedel kam sa mám pobrať.“ Prudko som zastavila.

„Zbláznil si sa Tom?Budeš ma mať na krku celú tvoju večnosť. Sme predsa priateľia.“ Smiala som sa a drtžala ho v kamenom objatí.

„To som nevedel.“

„Tak nabudúce už to vedieť budeš!“ smiala som sa a znovu naštartovala svoje autíčko. Mala som výhodu lebo som im zobrala to najrýchlejšie auto. Určite už na to rpišli a chudák Derek umiera v pekelných plameńoch. No niekto hold musí zomrieť. Bože aká som ja ale hnusná...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oheń a ľad 13. kapitolka: