Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odpust mi 8.kapitola

28.07.2009 (22:00) • dida • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3550×

Dni sa menili na týždne a týždne sa menili na mesiace. A na Cullenovcov som skoro vôbec nemyslela. Čas ubiehal veľmi rýchlo a tak som si nestihla ani uvedomiť, že tento mesiac mám termín. Bola som tak zaneprázdnená, že mi to musela pripomenúť Ciara s mamou. Spolu sme dokončovali posledné úpravy v izbičke môjho bábätka. Ciara s mamou sa naňho veľmi tešili, ale predsa ja som sa tešila o kúsoček viac.

Bruško som už mala poriadne veľké. Vyzerala som ako keby som bola vo 8 mesiaci. A to som skoro bola, už som si ani nevidela na špičky nôh. Taká som bola guľatá. Mama s Ciarou sa na tom strašne dobre zabávajú a smejú sa na mne. Alebo skôr na nás.  Skoro som sa už ani z mojej izby nepohla, ale musela som. Stále som človek takže som musela chodiť na záchod.....

Izbička už je hotová, takže sa už len čaká na to, že sa tam niekto nasťahuje. Otec má strašne veľa práce, aj keď neviem s čím. No mňa to nemusí zaujímať, tak ako to povedal on sám.

***

Išla som sa ešte prejsť po hrade aj keď mama mi to nechcela dovoliť a Ciara sa k nej pridala. Ale ja som si trvala na svojom. Nakoniec ma pustili aj keď neradi, ale s podmienkou, že som mnou pôjde Ciara. Pre nich som bola ako malé dieťa čo sa o seba nevie postarať. Prezerala som si chodby, ktoré by som vôbec nenašla nebyť Ciari. Celou cestou sme sa rozprávali a smiali sa.

„A ako sa bude bábätko volať?“ Spýtala sa ma. A ja som hneď vedela odpoveď. Nad týmto som rozmýšľala veľmi dlho.

„Keď to bude dievčatko tak to bude Renesme.  Keď to bude chlapec bude to Edward.“ Povedala som a znovu som si spomenula na môjho Edwarda. No vlastne už to nie je môj Edward. Už je niekoho iného.

„Renesme je krásne meno.“ Pripustila Ciara a opäť sa na mňa usmiala.

„Ja viem...“ Povedala som a úsmev jej oplatila.

„Bella, ale nechceš dať chlapcovi iné meno?“

„Nie. Prečo?“ Nepochopila som to. Veď meno Edward je krásne. Rovnako ako on.

„Bella....zbytočne sa týraš. Nerob to a buď šťastná.“ Povedala a objala ma. Potrebovala som to.

Keď som už nevládala ani pohnúť prebehla mnou obrovská bolesť a moje telo sa bezvládne rútilo k zemi. Naposledy som počula len Ciaru, ktorá zdesene na niekoho kričí aby zavolali lekára. Potom som už len upadla do tmy......tmy, ktorá ako keby ani neexistovala. Ako keby si ju vymyslela len moja myseľ. Ale cítila som  aj ohromnú bolesť. A to bol znak, ešte stále žijem. Ja musím žiť pre moje bábätko.

„Ako keby z diaľky som počula niekoho zašepkať.

„Je to dievčatko. Bella je to Renesme. Zobuť sa.“ No ja som sa ani len nepohla, hoci som veľmi chcela. Nedalo sa to.  Nevedela som prinútiť svoje oči aby sa otvorili hoci len na 5 sekúnd.

Opäť som upadla do tmy a až po chvíli som cítila bolesť. Bolesť ktorá sa nemohla ani len zďaleka rovnať ten pred chvíľou. Cítila som sa ako keby ma upaľovali zaživa. Cítila som sa ako keby každý jeden plameň vyryl do mňa hlbokú jazvu.

Takto som sa cítila....ani neviem koľko ubehlo od toho, čo sa to všetko začalo. Ale pomaly bolesť ustupovala a ja som mohla ako-tak vnímať okolie. Počula som ako sa niekto rozpráva. Počula som idúce autá, štebot vtákov. Počula som všetko. A to v tejto chvíli znamenalo len jediné. Premenila ma a moja premena sa chýli ku koncu. Aspoň podľa toho čo som sa dozvedela zo otcovho rozprávania.

Teraz som mala na premýšľanie veľa miesta. Mohla som rozmýšľať na mnohými vecami. Napr. na tým, že by som mohla zavolať Charliemu. Ako sa má, keď vie o tomto svete. Čo robia moji priatelia, ako sa má mama. A ešte veľmi veľa vecí.

Už som sa tešila ako uvidím malú Renesme. Či sa bude podobať viec mne alebo Edwardovi. Malo sam tak veľa otázok a tak málo odpovedí. Chcela som ju vidieť, ale bála som sa aby som jej neublížila. To by som si neodpustila.

Bola som zabratá do svojich myšlienok, že som si neuvedomila to že mi srdce bije ako o preteky, ktoré rozhodne nemôže vyhrať.

Všetka tá bolesť pomaly utíchala. A moje uši naposledy počuli tlkot môjho srdca. Posledný krát buchlo a zastavilo sa navždy.Keď som sa z toho spamätala, chcela som ptvoriť oči, ale ten pohyb ma prekvapil bol veľmi rýchli.

Otvorila som oči, posadila som sa, a rozhliadla po miestnosti........

Autor: dida, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odpust mi 8.kapitola: