Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odpust mi 7.kapitola

10.07.2009 (18:30) • dida • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1460×

„Bella....“ Zašepkala a pomaly sa ku mne približovala. Ja som tam stála ako socha. Ciara a Aro zostali stáť a čakali ako zareagujem. Ja som to tiež nevedela, ale vedela som už teraz ako veľmi ju mám rada......

Keď ku mne pristúpila natiahla ku mne ruky, a ja som sa jej hneď hodila okolo krku. Začali sme sa objímať a po chvíli sa k nám pridali aj Ciara s....otcom. Bol nezvyk mu tak hovoriť, ale raz si zvyknem. Keby nás niekto pozoroval z diaľky asi by si myslel, že sme ideálna rodinka. A to sme aj v tej chvíli boli.

„Bella....si to ty???“ Spýtala sa ma neveriacky. Nemo som prikývla a opäť sa k nej pritisla. Takto sme sa objímali ešte najmenej 10 minút. Bola taká nádherná. Neviem po kom som zdedila tú krásu ja,  pretože ja žiadnu nemám.... Ale dúfam, že keď sa zo mňa stane upír napraví sa to.

Dni ubiehali oveľa rýchlejšie, keď som vedela, že mám rodinu, ktorá bude stáť vždy pri mne. Na môj jedálniček som musela pridať ešte niečo čo sa mi vôbec, ale vôbec nepáčila. Ale nakoniec ma presvedčili, že to bude lepšie pre bábätko, ktoré nosím. Samozrejme to musela byť ľudská krv. Na začiatku som radšej chcela piť zvieraciu, ale keď som ju ochutnala nechcela som ju vymeniť.

Ciara ma stále niekam brávala a chcela len nakupovať a mne to nijak nevadilo. Nikdy som nakupovanie veľmi nemusela, ale teraz sme nekupovali veci pre mňa, ale pre malého Edwarda. Ešte stále som nevedela čo to bude, ale niečo vo mne mi vravelo, že to bude chlapec. A ja som chcela aby sa chlapec volal Edward. S Ciarou sme sa poriadne vybláznili.

Kúpili sme postieľku, kočík a všetko čo k tomu patrí. Oblečenie sme kupovali neutrálne predsa len sme nevedeli čo to bude. Spolu s mamou sme zariadili bábätku izbičku, ktorá bola hneď vedľa mojej obrovskej izby.

***

Dnes som mala ísť na ďalšiu z mnohých mojich prehliadok, alebo skôr doktor mal prísť za mnou.  Pretože mi mama povedala, že má skvelého doktora, ktorý ešte k tomu vie kto je. Išli sme vlhkou chodbou do izby, kde sme sa mali stretnúť s doktorom. V polky cesty som sa zastavila, pretože ma niečo koplo. Ruka mi rýchlo vystrelila na bruško, ktoré som už mala trochu zaguľatené. Vyzerala som ako keby som bola v 5 mesiaci tehotenstva.

„Bella, deje sa niečo?“ Spýtala sa ma Ciara s neskrývaným strachom v hlase. Neodpovedala som jej. Len som chytila jej ruku do tej mojej a priložila si ju na bruško. Opäť som pocítila slabé kopnutie. Ona najprv stuhla, ale potom sa jej na tvári usadil ten najkrajší úsmev aký som kedy videla. Okrem jeho.

„To je úžasné.“ Vydýchla Ciara úžasom.

„Ano to je.“ Bola som taká unesená, že som na prehliadku úplne zabudla. No keď sme prišli do tej miestnosti, bola tam len moja mama.

***

Raz som sa išla prejsť po meste a nechcela som so sebou nikoho brať. Chcela som aby ma zaliali spomienky na neho.

Pomaly som kráčala starobylou ulicou. Zrazu sa mi zakrútila hlava. Keď som sa v letnom dusne oprela o chladivú stenu domu, opäť som pocítila šmátravé  pohyby bábätka. Lekár sa ma minule spýtal, či chcem vedieť pohlavie. Odmietla som. Túžila som po tajomstve. Opierajúc sa o stenu som myslela na Edwarda. Vedela som, že ho nebudem hľadať. A aj keby sme sa náhodou stretli nevyzradila by som mu, že to stvorenie skrútené v mojom tele je jeho.

Na Cullenovcov som veľmi nemyslela, alebo skôr som nemala čas na nich myslieť. Ciara ma tak zamestnávala, že som na to vôbec nemala čas. Ráno ma zobrala úplne fit a ťahala všade možne. A večer ma privádzala do hradu úplne „mrtvu“ od vyčerpania. Naposledy sa pamätám, že ma tak uťahala, že ma musela zobrať do náručia a odniesť ma, pretože som jej zaspávala v náručí.

***

Dni sa menili na týždne a týždne sa menili na mesiace. A na Cullenovcom som skoro vôbec nemyslela. Čas ubiehal veľmi rýchlo a tak som si nestihla ani uvedomiť, že tento mesiac mám termín. Bola som tak zaneprázdnena, že mi to musela pripomenúť Ciara s mamou.

Spolu sme dokončovali posledné úpravy v izbičke môjho bábätka. Ciara s mamou sa naňho veľmi tešili, ale predsa ja som sa tešila o kúsoček viac.

Ak sa vam to paci, tak ocenim komentiky.

Autor: dida, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odpust mi 7.kapitola: