Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odpust mi 3kapitola

15.06.2009 (11:30) • dida • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1452×

Ľahla som si späť do postele a po chvíli zaspala. Zobudila som sa až neskoro ráno. A to ma prekvapilo. Posledných 5 mesiacov som sa zobúdzala s krikom a veľmi skoro. Dnes nie. Ani sa mi nič nesnívalo, aspoň si to nepamätám.

Pomaly som sa zodvihla z postele a šla som do kúpeľne aby som spáchala rannú hygienu. Potom som zišla dole aby som si spravila raňajky a zistila, že Charlie je ešte stále tu. Tak som spravila raňajky aj pre neho. Keď som všetko zjedla- a nebolo toho málo- umyla som za sebou tanier a šla k telefonu aby som sa objednala u doktora.

„Dobrý deň, mohla by som sa objednať u doktora?" Spýtala som sa sestričky.

„Samozrejme. Povedzte mi vaše meno. A zhruba kedy by ste chceli prísť." Povedala mi a ja som sa zamyslela kedy by mi to najviac vyhovovalo.

„Moje meno je Issabella Swanová. A bolo by dobre keby to bolo čo najskôr." Chcela som to vedieť ihneď. Ešte stále neviem čo budem robiť keby som zistila, že som tehotná. Určite by som musela odísť. Opustiť Forks a môjho super otca. Z premýšľania ma vytrhol až hlas sestričky.

„Takže mohli by ste prísť tak o 2 dni. To bude pondelok. Okolo 14 poobede. Môže byť?

„Super. Dovidenia."

„Dovidenia." Povedala a ja som zavesila. Takže mám voľný celý víkend. Čo budem robiť.

Na koniec som sa rozhodla, že sobotu strávim v La Puche. Chcela som ešte vidieť Jacoba pred tým ako sa to dozviem. Ešte mu nepoviem o svojom podozrení. Neviem ako by zareagoval, možno by sa ma pokúsil zabiť. Ale to by som nedopustila.

V nedeľu som šla s Charliem na ryby síce som nič neulovila, ale snaha tu bola. Výborne som sa bavila. Rozprávali sme sa smiali sa. Prvý krát za tých 5 mesiacov som sa zasmiala od srdca. Ak som sa vtedy vôbec zasmiala. Tá doba bola strašná, ešte stále je. Teraz sa snažím na to nemyslieť, ale niekedy mi to nejde. Mnoho ľudí mi vraví aby som zabudla, že sa strašne trápim. Ja to viem, ale proste naňho nechcem zabudnúť. Nechcem zabudnúť na to ako sme sa po prvý raz pobozkali, na to ako sme sa milovali. Ale zároveň chcem zabudnúť na deň, keď mi povedal, že ma nemiluje. Povedal mi to surovo a chladne ako by som preňho nič neznamenala. Akoby som bola preňho len hračka, s ktorou sa najprv pohrá a potom ju odhodí do koša. Ano presne to spravil, ale najprv mi srdce rozbil a potom ho rozdrvil na prášok, ktorý zadupal do zeme. Bolo to strašné.

A určite nechcem zabudnúť na celú rodinku Cullenovcov. Boli mi ako moja vlastná rodina. Na milú Esme, ktorá mi bola ako vlastná matka. Na Carlisla, ktorý každému vedel pomôcť. Na Rose veľmi krásnu. Aj keď som ju nemala rada chýba mi. Na Jaspera, ktorý mi vždy zdvihol náladu keď som ju mala zlú. A samozrejme na moju najlepšiu kamarátku, Alice. Ktorá mi vždy vedela pomôcť.

V pondelok ráno som sa ako obvykle zobudila s krikom. Znova sa mi sníval ten sen.

V kupelni som bola krátko, len som si umyla zuby a osprchovala sa. Keď som prišla späť do izby prešla som ku skrini a otvorila som ju. To čo bolo v nej bolo strašné. Nemala som niečo normálne na seba. Nakoniec som sa rozhodla. Dala som si tmavo modré rifle a tomu zelené tričko. Zbehla som dolu schodmi a to by som nebola je keby som nezakopla. Spadla som na pravú ruku, ale našťastie som si nič nespravila.

Urobila som si rýchlo raňajky, pretože bolo pol ôsmej. Do školy som prišla spolu so zazvonením. Hodiny ubiehali rýchlo aj keď boli tak strašne nudné. Myslela som na to čo teraz robia Cullenovci. Edward si našiel určite nejakú prekrásnu upírku. Pri tejto predstave ma bodlo pri srdci. Priala som Edwardovi šťastie, ale chcela som aby to šťastie bolo spojené so mnou. Ale tak to už asi nikdy nebude.

Keď nastal čas obeda, šla som do jedálne a zobrala si jedlo. Šla som si sadnúť k nášmu obvyklému stolu a snažila sa dostať do debaty. Veľmi mi to nešlo. Ale skúšala som to ďalej. Mike s Taylerom sa bavili o ďalšom výlete na pláž do La Puche. To ma veľmi nezaujala tak som svoje sústredenie premiestnila na Jessiku a Laurent. Oni dve sa rozprávali ako inak o mode. Dohodli sa, že spolu pôjdu nakupovať. Obrátila som sa na Angelu a snažila som sa jej povedať jednu súvislú vetu. Vyzerala dosť prekvapene, keď som jej niečo povedala, ale hneď sa spamätala a odpovedala mi. Bola som rada, že sa Angela nepridala do druhej skupiny mojich „priateľov". Poslednú hodinu som mal biologiu. Bolestivo ma pichlo u srdca, ktoré zostalo po jeho odchode neúplné.

Celú hodinu som znova rozmýšľala čo budem robiť, keď náhodou budem tehotná. Ale rozhodla som sa, že to budem riešiť až keď mi to potvrdí lekár.

Táto hodina bolo utrpenie. Strašne mi ho to pripomínalo. Miesto vedľa mňa kričalo prázdnotou, a mňa zabolelo srdce vždy keď som sa tam pozrela.

Preboha. Je to tu. Stojím pred dverami lekára, ku ktorému som sa objednala. Radšej som si sadla na stoličku vedľa jednej pani, ktorú som ani nepoznala. Odhadujem, že bola asi v 5 mesiaci tehotenstva. Zvedavo sa na mňa pozerala. Bolo mi to dosť nepríjemné.  Keď vošla do čakárne sestrička, tá pani trhla hlavou aby sa pozrela kto to je. Potom vstala a prešla popri sestričke do ordinácie. Mohlo prejsť možno 20 minút a ona konečne vyšla. Myslela som si, že tam snáď bola celú večnosť. Sestrička ma zavolala do vnútra. Keď som vošla doktor ma vyzval aby som sa posadila na stoličku.

„Dobrý deň. Issabella Swanová." Povedala som.

„Dobrý, takže čo vás sem privádza?" Spýtal sa ma a milo sa na mňa usmial.

„No ja si myslím, že som tehotná, ale bola by som rada keby sa to môj otec nedozvedel." Povedala som. Nechcela som aby o tom ktokoľvek vedel.

Vyšetril ma a potom mi povedal to čo som už dávno chcela počuť. Neviem či som bola rad, alebo skôr smutná. Neviem čo teraz budem robiť neviem kto mi s tým pomôže, ale radšej svoje úvahy som si nechala na neskôr. Keď budem preč od doktora. Pôjdem sa prejsť a budem rozmýšľať čo so mnou bude. Alebo už skôr s nami.

„Takže ste...tehotná. Ste v 2 mesiaci a 2 týždni. Sestrička vám vypíše kartu." Povedal mi a ja som pomaly vstala. Ešte som počkala kým mi sestrička vypísala kartu a šla som domov.

Zaparkovala som pred domom a šla sa prejsť do lesa. Chcela som rozmýšľať. Chcela som premýšľať čo budem robiť. Jedna vec je istá...musím sa odsťahovať. Odsťahovať od Charlieho. Preč z Forksu. Malo to dobrú, ale aj zlú stránku. Dobrú, že utečiem pred všetkými tými spomienkami, utečiem pred trápením. A zlá stránka, že budem musieť opustiť Charlieho. Navždy. Síce som nevedela kam pôjdem a ako to všetko zvládnem. Ale rozmýšľala som, že sa presťahujem niekam do severnej Canady pri hraniciach s Aljaškou. Pozerala som taký Dawson. Tam si kúpim malý dom alebo možno byt. A všetko k tomu.

A potom ma ešte trápila jedna otázka ako môžem byť len v 2 mesiaci, keď E...E...Edward tu bol pred 5 mesiacmi. A od vtedy som sa od všetkých stranila. Uplne sa mi zrútil svet. Svet, ktorý sa točil len okolo neho.

Z mojich úvah o mojom nasledujúcom živote ma vytrhol jemný vánok. Keď som sa otočila uvidela som niečo, čo už dávno nie......

Toto je ďalšia kapitolka,...

http://www.stmivani.eu/37-shrnuti-povidek/odpust-mi-4-kapitola/

Autor: dida, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odpust mi 3kapitola: