Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odpus mi 6.kapitola

06.07.2009 (22:00) • dida • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1505×

Spomienky už tak neboleli, ale aj tak sa nestratili. Boli stále tam, ale menej viditeľné. Teraz keď mám osud znova spletený s upírmi ma to až tak nezožiera, ako pred tým. Tam som to musela dusiť v sebe, a mučiť sa. Ale tu je to iné. Môžem to povedať Ciare, a ona ma pochopí.

„Takže moje meno je Issabella Maria Swanová. Môj otec je Charlie Swan  mama René Swanová.“ Povedala som a zastavila sa, pretože Aro pokynul stráži aby odišli preč. Nechápala som to. Zostala som tu iba ja Aro, Marcus, Caius a Ciara.

„Bratia prosím vás choďte, potom vám všetko poviem. Zostane tu len Bella a Ciara.“ Povedala Aro. Marcus a Caius sa zatvárili nechápavo, ale odišli. Keď sa zavreli dvere Aro sa pozrel najprv na Ciaru a potom na mňa.

„Bella....ja viem kto si. Viem kto je Charlie aj René. Sú to moji skvelí priatelia. Spoznal som ich keď som bol v Amerike pred 22 rokmi. Vedia o nás všetko.“ Povedal a stále ma prebodával pohľadom.

„Ale prečo mi Charlie nič nepovedal?“ Spýtala som sa ho a on si len povzdychol a pokračoval.

„Lebo som ho o to požiadal. Požiadal som ho,. Pretože som nechcel aby si vedela o tomto svete.“

„Ale prečo?“ Spýtala som sa znovu.

„Pretože Charlie nie je tvoj otec. A René nie je tvoja matka. Oni mať deti nemôžu.“ Povedala mne doplo, ž sa mi snaží naznačiť, že som adoptovaná.

„A kto je potom môj otec.“ Spýtala som sa s neskrývanou zvedavosťou v hlase.

„Bella....ty si moja druhá dcéra.“ Keď to povedal zatmelo sa mi pred očami a ja som sa zvalila na zem.

***

Keď som sa konečne prebudila bola som stále v tej istej sále, niekde v rohu. Ležala som na nejakej pohovke a vedľa mňa sedel Aro a Ciara stále na tom istom mieste ešte stále nepohnutá.

„Už si hore...bál som sa? Bola si mimo asi 15 minút. Si v poriadku?“ Spýtal sa ma keď si všimol, že som sa posadila.

„Je toho na mňa priveľa v poslednej dobe. Ale ako to“ Chcela som vedieť všetko. A Ciara zjavne tiež, pretože pribehla nadľudskou rýchlosťou k nám.

Zhlboka sa nadýchol a začal rozprávať svoj príbeh, alebo skôr príbeh nás troch. „Keď som sa prvý krát zamiloval bol som už upír. Zamiloval som sa do vašej matky tak ako sa ona zamilovala do mňa. Veľmi som ju miloval a preklínal sa za to čo sa zo mňa stalo. Miloval som ju tak, že by som za ňu dokázal aj zomrieť. Odmietal som ju premeniť nechcel som aby bola také monštrum ako som ja.

No a jedného dňa mi povedala skvelú vec. Povedala mi, že je tehotná. Bol som strašne rád, ale na druhej strane som sa veľmi bál. Predsa len som bol upír a ona to vedela, ale aj tak ma neposlúchla a deti si nechala. Ano deti. Čakala dvojčatá. Ja som ju neustále presviedčal, že ju to zabije, ale ona si nedala povedať. Raz to už nevydržala a povedala mi, že sa radšej zabije akoby jej mali vziať naše deti. Hneď ako to vyslovila bodlo pri mojom mrtvom srdci a niečo vo mne sa zlomilo. A začal som ju akceptovať.

Jej tehotenstvo bolo zo začiatku nejaké divné, ako keby bolo zdvojnásobené. Ale potom začala mať chuť aj na krv. A ja som jej splnil všetko čo som jej na očiach videl a preto som jej niesol krv. Postupne jej bruško začala rásť čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Až nakoniec nastal pôrod. Bol som taký šťastný, že mi moja láska dala dve krásne dcéry. Ale z môjho šťastia ma vytrhlo až ona, keď začala strašne kričať. Bolo to neznesiteľné. Bola na pokraji smrti. Nebola medzi  nebom a peklom. Bola medzi smrťou a životom.“ Rozprával a stále sa pozeral do diaľky zabraný do svojich vlastných myšlienok.

„Ale vtedy som sa musel rozhodnúť, či budem naveky bez nej, alebo bude jedna z nás. Jedno bolo isté nechcel som žiť bez nej a mojich anjelikov som nemohol nechať len tak samých. Nakoniec som ju premenil. Ale počas jej premeny som zistil, že naše dievčatká sú odlišné. Jedno bol malý upír a druhé dievčatko bol človek.“ Povedal to.

„Čo sa stalo potom?“ Spýtala som sa a tým mu skočila do reči.

„Keď sa Elizabetha prebrala spoločne sme im dali mená. Jedno malo meno po mojej mame a druhé po jej mame. Jedno dievčatko – človek -  sa volalo.....Issabella Maria po mojej matke a druhá – upír -  sa volala Ciara Teresa po mame vašej mami. Vedeli sme, že si človeka nebudeme môcť nechať, v hrade plnom upírov. Vtedy som už poznal Charlieho, ktorý sa nedávno oženil s René. A vedeli sme, že Charlie nemôže mať deti. Tak sme ho poprosili či by sa o teba nemohol postarať.“ Povedal to a potom sa pozrel na mňa.

„Poprosili sme ho a on súhlasil. Obidvaja ako jediný ľudia vedeli o nás. O upíroch. Charlie mi vždy telefonoval, keď sa niečo stalo. Ale raz mu René utiekla a povedala mu, že sa chce rozviesť. Odišla do Pheonixu. Takto mi Charlie posielal správy o tvojom živote. Ja a tvoja mama sme boli úplne zdrvený z toho, že sme mali rodinu neúplnú. Elizabetha bola veľmi nešťastná, ale chápala prečo tu nemôžeš zostať. Vedela, že keby si tu ostala tak by si prišla o život a to nechcela dopustiť. Radšej nech aby si bola ďaleko od nej, ale nech si nažive. Dala by za to všetko čo  má.“ Povedal to a smutne sa na nás usmial.

„A kde je teraz?“ Spýtala som sa a bola som zvedavá ako vyzerá moja pravá mama.

„Tu v hrade. Ešte nevie, že si tu. Bude nekonečne šťastná.“ Povedal a široko sa na nás usmial. Ciara ešte stále nemohla uveriť, že nie je jediná dcére Ara Volturiho. Nemohla uveriť, že má sestru a tá sestra je dokonca človek.

***

Aro zavolal svoju manželku a chcel nás predstaviť. Aj ja som ju chcela spoznať, ale ešte nie som pripravená považovať ju za svoju mamu. Pre mňa je ešte stále mama René. Viem, že mi celý život klamala, ale bolo to pre moje dobro.

Upozornili ma, že je o nedlho tu. Že je na ceste do tejto obrovskej sály. Keď sa otvorili dvere prestala som dýchať, ale aj tak mi to nepomohla. Keď sa postava vynorila spoza dverí onemela som úžasom. Vedela som, že bude krásna, ale nevedela som ako. Je nádherná, ako nejaká bohyňa.

Rýchlo pribehla ku Ciare a objala ju. Keď sa od nej odtiahla, konečne si všimla aj mňa.

„Kto je to?“ Spýtala sa zmätene Ara.

„Issabella Maria....naša dcéra.“ Povedal a stále ju sledoval ako zareaguje. Keď to povedal zostala v úplnom šoku. Ale potom sa ne jej tvári vystriedala mnoho emocii.  Že ani Jasper by to nezaregistroval. Nakoniec vyzerala akoby našla svoju stratenú dcéru. A tú aj našla.

„Bella....“ Zašepkala a pomaly sa ku mne približovala. Ja som tam stála ako socha. Ciara a Aro zostali stáť a čakali ako zareagujem. Ja som to tiež nevedela, ale vedela som už teraz ako veľmi ju mám rada......

Páčila sa vám? Dúfam, že áno. Ďalšiu sa pokúsim čo najrýchlejšie.

Kto by chcel je tu dalsi dielik.

http://www.stmivani.eu/10-fanfiction-od-vas/odpust-mi-7-kapitola/

Autor: dida, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odpus mi 6.kapitola: