Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 8. kapitola

04.11.2021 (09:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 771×

Stál predo mnou s pokriveným úsmevom, ktorý zdobil jeho tvár zakaždým, keď sme sa videli.

„Ahoj,“ pozdravil ma.

„Čau,“ odvrkla som a chcela som odísť, no zastavil ma.

„Ale, ale, kto ti dnes pokazil náladu, že vrčíš viac ako obvykle?“ spýtal sa ma provokačne.

„No keď sa pýtaš môžeš sa rovno pozrieť do zrkadla!“ pokračovala som namosúrene. Nemala som náladu počúvať jeho provokačné reči. A vlastne čo tu robí? Alice tvrdila, že v škole nie je.

„No tak, Bella, nebuď taká. Chcem byť tvoj priateľ. Nemusíš ma odháňať.“

„Nehnevaj sa Edward, no ty nie si práve typ s ktorým by som sa chcela priateliť. A teraz ak dovolíš, idem na hodinu.“

Obišla som ho a vybrala som sa do triedy. Môže ma niekto tak vytáčať? Všetko na ňom ma neskutočne irituje. Tej jeho úsmev, oči, ktoré sa dokážu zapichnúť až do duše, jeho dokonalý výzor, z ktorého sú všetky baby úplne mimo.

„Bella! Bella, počkaj!“ Začula som za sebou. Otočila som sa a videla Alice ako sa ku mne blíži chodbou.

„Čo je Alice?“ spýtala som sa jej, keď prišla ku mne.

„Nič, len máme spoločnú hodinu. Myslela som si, že môžeme ísť spolu,“ usmiala sa na mňa.

„Aha. No hej, môžeme.“

Vybrali sme sa teda spoločne do triedy. Neustále niečo štebotala, no pri nej mi to nevadilo. Bola tak milá a spontánna, že som sa pri nej musela usmievať aj ja.

V triede sme si sadli spolu a všimla som si niektoré prekvapené pohľady. Vedela som, že Cullenovci sa tu s nikým moc nebavia, avšak ja som bola zrejme výnimka.

„Bella, prečo si na Edwarda taká protivná?“ spýtala sa ma šeptom Alice, keď začala hodina.

„Pozri, ty si fajn. Je mi v tvojej spoločnosti dobre, no o tvojom bratovi sa to povedať nedá. Neskutočne ma vytáča všetko na ňom a každé jeho slovo. Vieš, kým som sem prišla prešla som si nepekným rozchodom. Možno aj preto ma na ňom všetko vytáča, lebo je to proste chlap,“ priznala som sa.

„Edward je iný. Neviem, kto ti ublížil a ani ako, no môžeš mi veriť, že môj brat nie je zlý. Chce byť tvoj priateľ, rovnako ako ja," usmiala sa na mňa.

„Pozri, s tebou sa priateliť môžem hoci tým porušujem všetky sľuby, ktoré som si dala.“

„Nemôžeš byť sama, Bella. Nie som jedná, čo sa s tebou chce priateliť, ver mi.“ povedala a otočila sa na učiteľa. Tým mi dala najavo, že náš rozhovor nateraz skončil.

Musím sa priznať, dala mi chrobáka do hlavy. Naozaj budem od seba odháňať každého len preto, že mi niekto zlomil srdce? Odháňam otca, odháňam aj Edwarda a snažila som sa odohnať aj Alice, no v jej prípade márne. Mám dať šancu ľuďom, ktorí majú záujem o moje priateľstvo? Mám sa opäť otvoriť ľuďom?

Z úvah ma vyrušilo zvonenie. Pozbierala som si veci a otočila som sa na miesto, kde sedela Alice. Bola fuč. Asi som niečo pokašľala, keď ma ani nepočkala. Bola to posledná hodina, možno už je preč zo školy. Rozhodla som sa, že zajtra napravím aspoň toto. Dovolím jej byť mojou priateľkou a ja budem jej.

Škola už bola takmer prázdna. Na chodbách bolo pár študentov. Všetci na mňa pozerali. Jedni ľútostivo, druhí obdivne. Zrejme ešte neodznelo dnešné ráno a scéna z parkoviska.

Pomaly som sa blížila k východu, keď ma ktosi schmatol za vlasy.

„To ráno mi zaplatíš!“ štekla Jessica obklopená obvyklou bandou falošných kamarátok.

„Čo chceš?“ sykla som. Za vlasy ma držala naozaj pevne, mala som pocit, že mi ich aj pár vytrhla.

„Nebudeš ma zosmiešňovať pred celou školou! Ja som tu kráľovná! Všetci sa ma boja a po dnešku sa ma budeš báť aj ty!“

„Okamžite ma pusť! Čo si o sebe myslíš?“ Snažila som sa jej vytrhnúť.

„Čo si o sebe myslíš? Čo si o sebe myslíš ty? Si tu pár dní, stále ťa obletuje Edward a ja netuším, čo na tebe vidí!“

„Tak v tom je pes zakopaný? O toto ide? O Edwarda?“ zasmiala som sa nad jej logikou.

„Tebe niečo príde vtipné? Za tie dva roky sa na mňa ani raz nepozrel a ty, škaredé káčatko, si tu pár dní a je z teba hotový!“ prskala.

„Očividne si zaslepená! Ja o Edwarda záujem nemám. Ak si si nevšimla ignorujem ho! Jediný s kým sa bavím je Alice!“ snažila som sa jej vysvetliť.

„Určite. To je len tvoj spôsob ako sa k nemu dostať!“ štekla a trhla rukou v ktorej držala moje vlasy. Neudržala som rovnováhu a padla som na zem. Jessica a jej banda sa začali prihlúplo smiať.

„Okamžite od nej odstúp!“ Začula som za sebou zúrivý hlas. Otočila som hlavu a ten pohľad ma naozaj šokoval.

Chodbou sa blížil Edward a jeho súrodenci. Prichádzali k nám a z očí im sršala zlosť.

„Och Edward, ahoj. Dnes som ťa nevidela.“ Z Jessicinho hlasu mohol kvapkať med. Pred chvíľou štekala a zrazu otočila a bola milá.

„Bella len spadla, chceli sme jej pomôcť, no ona to odmieta. Je to čudáčka,“ klamala a jej banda len prikyvovala. Prekvapene som sa ňu pozerala. To nemyslí vážne.

„To hovor vieš komu!“ štekla Alice a natiahla ku mne ruku. Vďačne som ju prijala a postavila som sa vedľa nej.

„Snáď by ste sa s ňou nezahadzovali!“ zaškrípala Jessica zubami.

„Ale áno, zahadzovali. Bella je totiž stokrát lepšia ako vy všetky!“ odbila ju prekvapivo Rosalie. To som nečakala. Myslela som si, že je rovnaká ako Jessica. Povrchná, protivná a namyslená, no dnes prekvapila. Jessica a spol ostali prekvapené rovnako. Šokovane sa otočili na odchod a nepovedali už ani slovo.

„Ďakujem vám,“ šepla som a usmiala som sa na každého z Cullenovcov.

„Nie je za čo. Tá koza si zaslúži horšiu príučku!“ ozvala sa Alice.

Ich správanie ma milo prekvapilo. Po dnešnom dni som sa naozaj presvedčila o tom, že im naozaj môžem veriť a pustiť si ich k telu. Pomohli mi, keď som to potrebovala. Všetci sa na mňa usmievali, aj Rosalie. Rozhodla som sa, že budú mojimi priateľmi aj keby ma to stálo opäť zlomené srdce.

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 8. kapitola :