Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život, nová láska? » 9

18.09.2010 (07:30) • Kixy25 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1112×

»9

­­­­­­­­­­­­­­­_____________________________________________________________________

Keď sme zastali na letisku, tak som zobudil Bellu a auto vrátil do požičovne. Do jednej ruky som chytil jej veci a druhou ju chytil okolo pása, lebo vyzerala, že sama by sa na nohách neudržala a spolu sme vošli do letiskovej haly. Celý let prespala na mojom ramene a keďže som ju na konci nechcel budiť, tak som ju z lietadla vyniesol na rukách a tak sme aj nastúpili do taxíka.

Doma som ju položil na posteľ a prikryl ju. Sadol som si vedľa nej a keď som sledoval jej nevinnosť, pokoj a krásu, tak som si uvedomil, že to, čo som odmietal prijať, bola pravda a že už sa tomu viac nechcem brániť. Nemohol som to ďalej popierať. Zamiloval som sa do nej.

__________________________________________________________________________

Keď som si predstavil, že by som bol teraz bez nej, tak ma pichlo pri srdci od ľútosti. Nemohol by som ďalej žiť bez jej červenajúcich sa líc, keď som sa ku nej dostal až príliš blízko, nášho vzájomného doberania sa, či jej úprimnej a láskavej povahy. Spomínal som na náš prvý bozk, ktorý som ja začal a ona dokončila.  Keď som sa ku nej vtedy sklonil a držal ju vo svojom náručí, tak som si myslel, že ma odmietne, odvráti sa odo mňa preč, lenže to, čo urobila, ma prekvapilo. Neodtiahla sa, keď som ju pobozkal, ale pritiahla sa ešte bližšie. Cítil som jej rozpálené telo na mojom ľadovom, jej ruky spojené za mojím chrbtom, srdce, ktoré sa rozbúchalo ako divé a žiadostivé pery, ktoré mi odpovedali.

Vtedy som presunul ruky z jej tváre a zaplietol si ich do jej dlhých hnedých vlasov. Keď sa nakoniec odtiahla, aby sa mohla nadýchnuť a ruky nechala okolo mňa, tak som si myslel, že by možno ku mne mohla cítiť niečo viac, no váhal som a čakal na nejaký ďalší náznak z jej strany. Nevedel som, čo si myslí a čo cíti, no videl som zmenu - keď som ju potom objal, neodtiahla sa, no sama nikdy nezačala, to ja som bol ten, kto chodil za ňou. Čo ak ma brala iba ako kamaráta? Čo ak iba potrebovala utešiť po tom, čo sa stalo Cullenovi?

No ani ja som si vtedy nepripustil, že ju milujem. Zmenila ma a to dosť rýchlo. Ako človek som bol relatívne slušný, z baru od kamarátov som nikdy domov neprišiel opitý a ani som neprežíval romániky na jednu noc, ako mnohí z mojich kamarátov. Keď ma však Victoria uniesla a premenila, bol som ňou neskôr taký unesený, že by som pre ňu spravil čokoľvek, čo by žiadala. Stal som sa kvôli nej zlým - išlo mi iba o to, aby som bol s ňou a aby som jej splnil všetko, čo som jej na očiach videl. Aby bola šťastná. Uveril som jej lžiam a klamstvám, zamiloval sa do nej a myslel si, že aj ona do mňa. Zostavil som pre ňu armádu novorodených, za ktorú ma mohli ihneď zničiť, lebo som porušil jeden z mála upírskych zákonov.  

Niekedy som pochyboval o jej láske, keď ma stále niekam posielala, akoby so mnou nechcela byť, no nakoniec som to hodil za hlavu s tým, že keď toto všetko skončí, tak sa to určite zmení a budeme mať na seba čas. Vrhli sme sa do boja, ktorý mal pomstiť jej druha Jamesa a vtedy som začal žiarliť. Na neho, samozrejme. Nechcel som byť len ten druhý.

A ten zvyšok... Keď mi Edward povedal, že ona ma nemiluje, iba zneužíva, tak som pochyboval, no on predsa nemal žiadny dôvod klamať mi. No až keď ho Victoria zabila a nepoprela to, tak sa mi konečne otvorili oči a vedel som pravdu. Vzoprel som sa jej, povedal nie a namiesto toho, aby som zabil Bellu, som s ňou utiekol.

Teraz sedím vedľa nej a už som mal milión možností ju zabiť, no nespravil som to a neľutujem to. Ponorený do myšlienok som si všimol, že už začalo svitať. Keď sa objavili prvé slnečné lúče a dopadli cez okno na posteľ do Bellinej tváre, tak sa prebudila. Prevrátila sa chrbtom k slnku a otvorila oči. Pozrela hore na mňa a usmiala sa.

„Dobré ráno, Šípková Ruženka,“ zaželal som jej veselým hlasom a tiež sa na ňu usmial.

„Ahoj,“ odpovedala mi polozobudene a posadila sa. Prešla si rukou po vlasoch a chvíľu iba tak sedela, akoby sa snažila úplne prebrať. Keď vstala z postele a zachytila, že na sebe má oblečenie zo včera, tak sa ku mne obrátila a spýtavo na mňa pozrela.

„Nechcel som ťa včera budiť,“ povedal som jej, keď som pochopil, čo odo mňa chcela vedieť. Iba sa usmiala, bez jediného ďalšieho slova si vzala čisté oblečenie a zmizla v kúpeľni. Ja som zatiaľ stále sedel na posteli a rozmýšľal, čo by sa dnes dalo robiť - na univerzitu ideme až za pár dní, všetko máme vybavené, na love som bol, Forks máme za sebou... Ale poznám jedno miesto, ktoré by sa jej mohlo páčiť. Je to trochu ďalej, no vážne to stojí za to. Tam som sa skrýval prvé dni potom, ako ma Victoria premenila a ja som jej ušiel. No nakoniec ma niečo prinútilo vrátiť sa ku nej a ona sa tvárila, akoby to čakala. Sám som nevedel, čo robiť, tak som sa ku nej vrátil a pomohol jej s budovaním armády a vtedy som sa ku nej tak „pripútal“. Chvalabohu, že to je už iba minulosť.

„Dnes ťa vezmem na jedno miesto, ktoré by sa ti mohlo páčiť,“ povedal som Belle veselým tónom, keď sa po pätnástich minútach vynorila z kúpeľne.

„No, dobre. Kde to je?“ opýtala sa zvedavo, kým si odkladala veci a prešla do kuchyne urobiť si raňajky. Celkom sa tu už zabývala, ako som si všimol.

„Kúsok odtiaľto, vážne to nie je ďaleko,“ zaklamal som mierne a usmial sa. Niežeby mi robila problém diaľka, len som nevedel, či Bella neodmietne to, že ju budem znova niesť na takú dlhú vzdialenosť, lebo minule jej z toho bolo mierne zle. No aj tak ju budem musieť odniesť, tak čo.

„Koľko?“ obrátila sa ku mne od raňajok a ruka s miskou jej zavisla vo vzduchu.

„Sto míľ,“ povedal som nakoniec pravdu a zodvihol sa z postele, aby som mohol prejsť ku nej. Nevyzerala prekvapene, iba sa zamyslela.

„Ako sa tam dostanem? Veď ani nemám auto,“ pýtala sa sama seba, zatiaľ čo vytiahla zo skrinky škatuľu s cereáliami a nasypala si ich do misky. Pristúpil som ku nej zozadu a objal som ju okolo pása.

„Veď máš mňa,“ usmial som sa. Obrátila sa ku mne a tiež si obmotala ruky okolo môjho pása.

„Asi by som ti za to mala platiť, koľkokrát si ma už niesol. Vieš, koľko peňazí by to bolo?“

Bella:

Po raňajkách sme vyrazili na náš „výlet“. Dnes ma však Riley neniesol na rukách, ale presvedčila som ho, aby ma vzal na chrbát, tak, ako kedysi Edward, lebo z toho mi nebolo až tak zle a bolo mi to príjemnejšie. Aj tak som radšej po celú cestu mala zatvorené oči.

Keď zastal, tak som mu zliezla z chrbta a chvíľu hľadala stratenú rovnováhu. Boli sme niekde v lese, medzi vysokými ihličnatými stromami a nevyzeralo to tu ako miesto, kam by chodievali obyčajní ľudia. V diaľke som počula hlboký dunivý zvuk, no nevedela som určiť, z ktorej strany prichádza, iba som sa obzerala okolo seba a rozmýšľala, kde to sme.

„Ideme?“ opýtal sa ma Riley a tým ma prebral z môjho zamyslenia. Usmiala som sa na neho a prikývla na znak súhlasu. Spolu sme sa vybrali jedným smerom, no keďže všetky stromy okolo nás vyzerali stále úplne rovnako, tak ja by som ani nevedela, či ideme správne. Cítila som svieži horský vzduch, keď som sa nadýchla a okrem toho divného zvuku v diaľke som počula aj vietor, ktorý sa preháňal pomedzi stromy, štebot vtákov v korunách stromov a naše kroky, ktoré si vedľa seba razili cestu ku nášmu cieľu.

Nevšimla som si však pokrútený koreň stromu, ktorý sa mi zničoho nič objavil v ceste a zakopla som o neho. Myslela som si, že skončím nosom na zemi, lebo som pomaly ani nestihla pred seba natiahnuť ruky, no Riley ma stihol rýchlo zachytiť a opatrne ma postavil späť na nohy.

„Dávaj si pozor,“ povedal mi stále veselým hlasom a jednou rukou si ma pritiahol ku sebe a objal okolo pása, asi aby som sa znova nestrepala. Nebolo mi to nepríjemné, už som si na to pri ňom zvykla, iba som mu poďakovala za to, že ma chytil a pokračovali sme v ceste ďalej. Všimla som si, že ten dunivý zvuk sa približoval, takže sme asi smerovali priamo ku nemu. Podobal sa na niečo, čo som poznala a po chvíli rozmýšľania som aj zistila, čo to je.

„To sú vodopády, však?“ obrátila som sa na neho a pozrela do jeho tmavočervených očí.

„Áno, sú a za chvíľu sme pri nich.“

Mal pravdu, za necelé dve minúty stromy zmizli a odhalili nám výhľad na obrovské vodopády, ktoré mali hádam aj päťdesiat metrov a my sme stáli dole pod nimi, pri jazere, do ktorého padala všetka tá voda a z ktorého ako rieka odchádzala pomedzi stromy dolu z kopcov. Boli nádherné, v živote som ešte nevidela také obrovské a iba som ich s otvorenými ústami sledovala. Voda, ktorá dopadala zhora dole do jazera vytvárala okolo nich dúhu a na slnečnom svetle sa leskla ako stovky diamantov.

„To je... krásne,“ zašepkala som s údivom v očiach a premeriavala si všetku tú krásu odhora až nadol. Bola som jednoducho uchvátená.  

„Vedel som, že sa ti to bude páčiť,“ povedal Riley nahlas, aby som ho aj cez hluk vodopádov počula. Odtrhla som oči od prírodnej dokonalosti a pozrela na neho. V očiach sa mu zračila radosť, smiech a nežnosť a na slnku, ktoré na nás z výšky svietilo sa celý leskol a trblietal. Pocítila som neovládateľnú radosť, že som tu a že som tu s ním a po dlhom čase som sa znova cítila dokonale šťastná.

„Pozri hore,“ povedal mi po chvíli. Obrátila som svoj zrak hore nad nás a žmúrila som do slnečného svetla, ktoré prenikalo cez korunu jediného listnatého stromu, pod ktorým sme stáli.

„Imelo,“ zasmiala som sa, keď sa mi oči prispôsobili a v korune stromu som rozoznala tú typickú guľovitú rastlinu. Spomenula som si na Vianoce a vianočnú tradíciu.

„Ale nepodobá sa na to vianočné,“ prehodil Riley pokojným hlasom, keď myslel na to isté čo ja.

„To nevadí,“ preskočila som pohľadom späť na neho a tajomne sa usmiala. Čo vraví tradícia? Keď sa dvaja zídu pod imelom, musia sa pobozkať a myslím, že je jedno, či je to na Vianoce alebo nie. Bola som šťastná z toho, že som tu, s ním, páčilo sa mi tu a odhodlala som sa, že tradíciu naplním. Vždy bol Riley ten, kto prišiel za mnou, keď ma chcel objať, on bol ten, kto začal náš prvý bozk a ja som si začala uvedomovať, že ku mne niečo cíti. Ako sa na mňa pozerá, ako sa ku mne správa... Teraz je rad na mne.

Zodvihla som ruky a jemne mu do nich chytila tvár. Na sekundu sa mu v očiach mihlo prekvapenie, no to som sa už ku nemu natiahla a odhodlane sa vrhla na jeho pery.

Autor: Kixy25 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život, nová láska? » 9: