Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život 8

22.07.2009 (12:30) • bershka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1050×

8. kapitola

Nemohla som tomu uveriť. Nemohla som uveriť tomu, ako sa môj život rýchlo zmenil o stoosemdesiat stupňov, ale už to nenapravím. Budem sa musieť z tým vyrovnať. Musím začať odznova, zabudnúť nato kým som bola. Daniella Langdon je mŕtva, zázraky sa nedejú aby vstala z mŕtvych, ostanú len matné spomienky. Spomienky na detstvo, na prvý deň v škole, prvé úspechy ale aj prvé sklamania, spomienky na mojich rodičov, na ich tváre ako sa so mnou lúčili na letisku. Dúfam že na nich nezabudnem. Ale aj tak to budú len spomienky na niečo, čo už nie je, na niečo čo sa skončilo. Od teraz je už iba Daniella Cullen. Toto je teraz môj nový život. Od teraz začínam odznova. Mám nové meno, novú rodinu, nový domov. Čo viac si môžem priať na začiatok. To my stačí.

Definitívne som v sebe pochovala tú starú Daniellu.

Vyrovnala som sa a zhlboka nadýchla, zdvihla som hlavu a pozrela som sa do tvári mojej novej rodiny. Na ich tvárach bolo vidieť obavy ale najmä pochopenie. To mi dodalo novej sily pokračovať v mojom novom živote.

„Som v poriadku.“ Povedala som.

„Naozaj? Netreba ti z niečím pomôcť alebo hocičo iné? Stačí len povedať.“ Milo navrhla Esmee.

„Teraz nie, ďakujem.“ Snažila som sa hovoriť pevným a rozhodným hlasom, ale neviem či sa mi to aj podarilo.

„Kedykoľvek sa na mňa obráť.“ Pridala sa Alice.

„Jasné, veď mám iba Vás.“ Usmiala som sa aby som trocha odľahčila atmosféru. Myslím že sa mi to aj podarilo, počula som, ako sa jemne pousmiali.

„Poď, ukážem ti tvoju izbu.“ Z radosťou v hlase povedala Alice a už ma chytila za ruku a ťahala ma niekde na poschodie. Ja som ešte stihla rýchlo pozrieť na zvyšok rodinky v hale a usmiala som sa na nich, aj keď neviem že ako vyzeral môj úsmev, asi bol plný bolesti. Na tom ešte popracujem.

„Tak toto je teraz tvoja izba.“ Veľkolepým hlasom povedala Alice a ťahala ma do stredu izby.

„Teraz ťa tu nechám aby si sa zabývala, šatník máš tam, ale nie je tam veľa vecí. To doplníme neskôr.“ Šibalsky sa usmiala, otočila sa a pomaly vyšla z mojej novej izby.

„Alice?“ Zavolala som za ňou.

„Áno? Niečo sa nepáči?“ pozerala na mňa so zvedavými očami.

„Nie, všetko je v poriadku, len som sa chcela spýtať, kedy si stihla nakúpiť šaty?“ Toto mi nešlo do hlavy. Veď odkedy som sa prebudila tak bola stále so mnou, no až na pár výnimiek, ale to by nemohla stihnúť za ten čas.

„Jednoducho, ja som už dávnejšie videla že budeš žiť s nami,“ usmiala sa „tak som ten čas využila, aby si sa mala do čoho obliecť dokým nepôjdeme na nákupy.“ Aha, tak to ma nenapadlo. To jej schopnosť.

„Jasné, ty vidíš budúcnosť.“ Klepla som si z prstom po hlave. „A Alice?“

„No?“ podišla k veľkej posteli, sadla si a rukou ukázala na voľné miesto vedľa nej.

„Ako je to z tými schopnosťami? Máš ich len ty a Edward?“ začala som sa pýtať. Tie schopnosti alebo ako to mám nazvať ma zaujali.

„Každý máme niečo. Carlisle má takú teóriu, že každý si prinesie niečo zo svojho minulého života.“

„Každý?“ Tak teraz ma to zaujalo naplno.

„Áno, Esmee si priniesla dar silno milovať, Carlisle svoju ľudskosť, Rosalie húževnatosť, Emmett silu, Bella má ochranný štít, Edward číta myšlienky, Jasper, no on vie ovládať emócie u iných, Reneesmee keď sa ťa dotkne, tak ti ukáže čo len chce a ja vidím budúcnosť.

„Takže aj ja mám nijakú schopnosť?“

„Áno, máš, ale nato ešte len prídeš akú.“ Dopovedala a postavila sa.

„Budem dole ak by si niečo potrebovala,“ odchádzala „potom keď chceš tak sa pridaj k nám dole.“ Usmiala sa a už zatvorila dvere. Ani som jej nestihla odpovedať. Ostala som sedieť na posteli a rozmýšľala som o dare ktorý mám.

Som zvedavá kedy ho objavím.

Neviem ako dlho som sedela na posteli, ale ešte stále som nanič neprišla. Chce to čas.

Poobzerala som sa okolo seba. Ešte som si nestihla všimnúť ako vyzerá moja  nová izba, tak som sa poriadne poobzerala. Je to veľká izba, ktorá mala tvar obdĺžnika. Steny sú vymaľované pastelovou zelenou, podlaha je z masívneho dreva. Z takého dreva je vyrobený aj nábytok. Na nábytku sú doplnky ladené v levanduľovej a zelenej.  V strede izby stála veľká, pohodlná posteľ a vedľa nej malý, ale šikovný nočný stolík na ktorom je lampička. Celá izba je veľmi vkusne zariadená, každý jeden kus nábytku pasoval. Izba hrala najmä v dvoch farbách, pastelovej zelenej a levanduľovej. Obidve farby patria medzi moje najobľúbenejšie. Cítim sa tu veľmi dobre.

Všimla som si ešte dvoje dvere. Vstúpila som do prvých. Vošla som do veľkej kúpeľne. Vrátila som sa naspäť so izby a vošla som do druhých dvier. Bol to obrovský šatník. Bol asi tak veľký ako mala Alice. Nebol plný šiat ale aj tak ich tam bolo dosť. Mám si z čoho vyberať. Avšak teraz som nemala náladu skúmať čo všetko tam mám. Vrátila som sa do izby a hodila som sa na veľkú  posteľ.

Znovu som začala rozmýšľať o svojom novom živote.

Autor: bershka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život 8: