Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život 7

12.07.2009 (18:14) • bershka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1044×

7. kapitola

Ako sme z Alice vošli do veľkej jedálne tak na mňa doľahol zvláštny pokoj. Asi jeden z upírov bude mať dar ako Alice alebo Edward, ale to zistím až neskôr.

Izba bola veľká a v strede stál veľký oválny stôl a okolo neho sedelo osem upírov. To že nás bude až toľko som si nemyslela.

Prekvapilo ma, keď som na Belliných rukách uvidela dievčatko. Mohlo mať asi dva roky. Malo bielu pokožku ako my všetci, hnedé vlnité vlásky ale oči malo iné, nemali odtieň karamelovej ako ostatný ale hlboké hnedé. A ešte niečo tu bolo iné. Počula som biť malé srdiečko. Ako to? Veď upírom sa srdce zastaví, no aspoň podľa toho čo som sa dozvedela, ale na človeka nevyzerá. Ale jediný pohľad mi na ňu stačil a úplne si ma získala. Ale nateraz to nechám tak.

Alice si sadla na voľné miesto vedľa Jaspera a ja som ostala stáť. Radšej počkám.

„Sadni si.“ Povedal Carlisle. No dobre, sadla som si na jedinú voľnú stoličku.

„Určite vieš že prečo sme tu, ale najprv ťa zoznámim zo zvyškom rodiny. Po mojej prevej ruke je Esmee, moja manželka. Vedľa nej sedí Edward a Bella. Tých už poznáš.“ Opäť mi padol pohľad nato krásne dievčatko v Bellinom náručí.

„A toto je Reneesmee, Bellina a moja dcérka.“ Odpovedal na moju nevyslovenú otázku Edward a ďalej pokračoval Carlisle.

„Vedľa Belly sedí Rosalie a Emmett.“ Rosalie, hneď na pohľad krásna, asi najkrajšia čo som kedy videla a Emmett, no tak on vyzerá v pohode, ale naháňa aj hrôzu. Je obrovský.

„A Alice a Jaspera už tiež poznáš.“ Dopovedal Carlisle a Esmee, jeho žena sa na mňa usmiala, tak mamičkovsky.

„Rada Vás spoznávam.“ Povedala som a usmiala som sa.

„Aj my teba.“ Odvetila Esmee a už sa blížila ku mne. Postavila som sa a objala ma.

„Vitaj v rodinke.“

„Ďakujem Vám za všetko.“ Nevedela som ako inak mám vyjadriť to čo  teraz cítim. Esmee si išla naspäť sadnúť na svoje miesto.

„Musíme sa dohodnúť na určitých veciach,“ vážne začal Carlisle, „najprv sa ťa chcem spýtať, chceš ostať s nami?“ Jasná že chcem, čo je to za otázka. Cítim sa z nimi veľmi dobre, aj keď ich poznám len pár hodín.

„Áno, chcem, no ak môžem a nebudem zavadzať.“ Povedala som opatrne.

„Nie jasné že nie, len ostaň,“ povedala Alice.

„Dobre, my budeme len radi. Keďže ľudia o nás nevedia, tak sa musíme správať nenápadne,“ pozorne som počúvala, „Budeš Esmeenina neter, ktorej po autonehode zomreli rodičia a nemala si kam ísť, tak si u nás.“ Znie to celkom dobre.

„V poriadku, súhlasím.“ Carlisle sa len usmial a pokračoval ďalej.

„Tak od teraz sa voláš Daniella Cullen, môže byť?“ Všetci sa na mňa zvedavo pozreli. To meno sa mi páči.

„Dobre, páči sa mi to,“ a pozrela som sa na každého čo sedel pri stole, od teraz sú oni mojou rodinou. Rodinou. To slovo vo mne vyvolalo smútok, rodina, rodina. Nečakane som si matne spomenula na mojich rodičov, ako sa so mnou lúčia na letisku, prekvapilo ma že aké sú tie spomienky matné, zároveň mi toho prišlo ľúto. Čo bude teraz z rodičmi? A vlastne čo sa stalo so mnou? Hlboko vo mne som pocítila smútok, bolo to akoby som mala dieru v srdci, aj keď mi už nebilo. Musela som to vedieť.

„Carlisle?“ opýtala som sa, smútok v mojom hlase asi bolo počuť, pretože Alice si položila ruku na môj chrbát a snažila sa ma utešiť.

„Áno? Niečo sa ti nepáči?“ zvedavo sa pozrel.

„Nie, nie, všetko je v poriadku, naozaj som Vám vďačná. Len chcem vedieť čo sa stalo so mnou? No vlastne s Daniellou Langdon.“ Daniella Langdon bolo moje meno. Meno, ktoré už nebudem používať.

„Ako si možno pamätáš, tak v Siettle ťa napadli dvaja neznámi muži,“ áno, pamätám sito, nato už nikdy nezabudnem, „Keď si sa do jednej rána nevrátila, tak hotel, v ktorom si bola ubytovaná zavolal agentúre a začalo pátranie. Nenašli ťa, tak tvoju fotografiu zverejnili v novinách a aj v televízii. Na druhý deň prišiel na políciu jeden z nich, vraj ho trápilo svedomie. Chytili aj toho druhého a čaká ich súd. Obaja  vypovedali, podľa nich  si bola už mŕtva keď ťa hodili do vody. O dva dni si bola už oficiálne vyhlásená za mŕtvu, pátranie sa skončilo. Polícia vyhlásila že tvoje telo mohli prúdy vody odniesť ďaleko, že je už malá šanca nato aby tvoje telo našli.“ Mŕtva! Toto slovo sa mi ozývalo v hlave a nechcelo z mojej hlavy odísť.

Neviem ako som sa tvárila, ale Esmee hneď pribehla ku mne a silno ma objala. Ja som sedela na stoličke ako bez duše. Počula som ako ma ostatný utešujú, ale ja som ich hlasy nevnímala. Jediné načo som teraz myslela boli moji rodičia a to že som.....že som mŕtva.

Chcela som kričať že ja žijem! Ale nemôžem. Musím nato zabudnúť. Nesmiem mojej novej rodine spôsobiť problémy.

Ale aj tak mi v hlave vírili slová: ,bola si oficiálne vyhlásená za mŕtvu,.

Autor: bershka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život 7: