Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život 6

08.07.2009 (08:00) • bershka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1011×

5. kapitola

Chcela som ísť za nimi, za tými čo mi tak ublížili. Ale držali ma dva páry silných rúk. Nemala som šancu. Na nich musím inak. Prestala som klásť odpor, zovretie rúk trocha povolilo, ale stále ma pevne držali. Nedôverujú mi. Keď som si toto uvedomila prišiel na mňa smútok. Veď sú to jediné osoby ktoré poznám, ako som zistila chcú mi len dobre, prečo im to robím?

Podlomili sa mi kolená a klesla som k zemi a začala som vzlykať, Nemohla som plakať, upíri to asi nemôžu. Prečo každému len ubližujem? Bolo by lepšie keby ma Alice nezachránila. Bolo by lepšie keby som teraz dakde hnila, takto by som už nikomu neublížila. Každému som len na obtiaž. A tak som len sedela na zemi. Ruky, ktoré ma držali ma už pustili.

„Daniella, čo sa stalo?“ počula som Alicin ustarostený hlas. Prečo si robia také starosti? Veď sa vlastne ani nepoznáme, ale ja tak som rada že som ich stretla.

„Keď ja, ja ani sama neviem. Zrazu som ich chcela zabiť. Ja neviem čo to do mňa vošlo. Prepáčte. Nechcem vám byť na obtiaž a už vôbec nie vám spôsobiť problémy.“ Na pleciach som pocítila Edwardove ruky.

„Nie, to nie je pravda. To je teraz v poriadku, si novorodená, novorodený to znášajú ťažko ale ty nie. Vieš sa dobre ovládať.“ Povedal Edward. Ja sa dobre ovládam? Veď som skoro odišla za nimi. Už nikdy nesmiem takto zapochybovať! Nikdy! To je môj sľub, ktorý chcem dodržať. Nechcem zabíjať ľudí. Nie, ja nie som taká.

„Znášam to dobre? Veď keby ste ma neudržali tak by to dopadlo úplne inak!“ Pozrela som sa na nich. Alice si sadla ku mne a ostatný sa na mňa pozerali, ale nie tak akoby som očakávala, ale z pochopením.

„Mnohý z nás zabíjali ľudí, a iný na tvojom mieste by tým chlapom už ublížili, lenže ty si sa včas zastavila. Došlo ti žeby si to potom ľutovala. A to je dobre. Je pravda že ťa zadržali ale netrvalo dlho a prišla si nato.“ Vľúdne sa na mňa usmiala.

„Nič si z toho nerob, naozaj.“ Povedala Bella.

„Daniella, cítim to čo cítiš ty. Nemaj obavy, nie si nám na obtiaž.“ Pridal sa Jasper.

„No dobre, ale sľubujem že viac krát sa to už nestane.“ Odpovedala som a postavila som sa.

„Ideme?“ Spýtala sa nás Alice.

Ako sme bežali domou, počas behu som rozmýšľala o tom, čo sa dnes stalo na love. Prisahala som si že sa to nestane, už to nie je môj sľub, ale moja prísaha.

Behom sa mi pekne ´´vyčistila´´ hlava. Cesta domou netrvala dlho. Rýchlo sme sa dostali k rieke.

Teraz sa už nikto nezastavil pri rieke ale každý z behu plynule preskočil rieku. Tak som to spravila aj ja.

Ako sme stáli pred domom tak Alice povedala.

„Asi sa pôjdeme ešte prezliecť.“ A pri tom sa pozerala na mňa. Pozrela som sa aj ja a zbadala som že tričko mám od krvi. Och, to som si nemohla dať väčší pozor?

„Ja som ale dopadla.“ Pokúsila som sa zažartovať. Podarilo sa. Alice sa usmiala a aj ostatný.

„Nevadí, časom sa naučíš loviť bez toho, aby si sa zašpinila.“

„Keď to hovoríš ty.“ Jemne som sa usmiala.

„Ver mi, proti mne nikto nedá.“ Začala sa smiať a ťahala ma do domu.

„Čakáme vás v jedálni.“ Kričal za nami Edward.

„Niečo sa deje?“ spýtala som Alice, mala som obavy či to nie je kvôli tomu čo sa stalo dnes na love.

„Ale nie, nerob si starosti. Len sa zoznámiš zo zvyškom rodiny a dohodnú sa nejaké maličkosti.“ Hovorila tak pokojne že ten pokoj prešiel aj na mňa.

„Aké maličkosti?“ Bola som zvedavá, veľmi zvedavá.

„Tvoje meno, odkiaľ si prišla a tak. Ale ako oznám Carlisea, tak on už určite niečo má. Nerob si starosti.“ Meno? No veď hej, nemôžem vystupovať pod mojim starým menom.

„Aha, chápem.“

Zase sme sa ocitli vo veľkom šatníku a Alice mi podala nové šaty.

„Kedy pôjdeme na nákupy?“ veselo sa ma opýtala. Nákupy. Dávno som nebola. Hneď ako to spomenula tak som sa strašne potešila.

„Kedy len chceš, ale musím mať lepšiu sebakontrolu.“ Povedala som šťastná že pôjdeme ale aj trocha z obavami.

„Neboj, tvoja sebakontrola je dobrá a treba ti šaty!“ Zasmiala sa a nechala ma aby som sa mohla v pokoji prezliecť.

Ako som vyšla zo šatne tak ma chytili obavy, ako ma ostatný z rodinky príjmu.

„Vyzeráš výborne!“ Spokojne zhodnotila Alice.

„Ďakujem.“ A vykročili sme  izby. Moje obavy pocítila aj Alice.

„Ničoho sa neboj, všetko bude okay.“ Povzbudzovala ma.

„Verím ti.“ A nahodila som nesmelý úsmev ako sme vstúpili do veľkej jedálne.

Autor: bershka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život 6: