Tak tu je ďalšia kapitolka.......neviem mam písať ďalej? Ak áno tak napíšte v komentárikoch. V tejto kapitole idú na prvý lov, ale niečo sa tam stane?!
04.07.2009 (19:00) • bershka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1023×
5. kapitola
Išli sme smerom k lesu a pred nami sa objavila široká rieka. Jeden po druhom ju bez problémov preskakovali, ja som samozrejme stála pri brehu a snažila som sa to pochopiť. To upíry vedia všetko? Alebo je niečo čo nedokážu? Alebo to čo vidím je iba výmysle mojej hlavy?
„Dobré čo?“ ozvala sa Alice z druhého brehu. Nato že bola odo mňa asi dvadsať metrov tak som ju počula zreteľne, akoby stála pri mne. Kedy sa prestanem čudovať nad tým že čo všetko ešte dokážeme? Musím z tým prestať pretože určite vyzerám ako poriadne nemehlo.
„Tak to hej“ pokúsila som sa o úsmev, ale zjavne my nevyšiel.
„Nič sa neboj, to zvládneš, veď si upír.“ Povedala Bella a usmiala sa. Uf...no uvidíme. Urobila som veľký krok dozadu a skočila som. Cítila som sa ako veľmi silná, v podstate takou aj som. Ten skok bol pre mňa prirodzený, akoby som to nerobila po prvý krát.
Zľahka som pristála na mäkkej tráve. Nebolo nič počuť. Vystrela som sa a usmiala sa.
„No vodíš, ide ti to.“ Zrejme aj Alice bola nadšená že sa teším.
„Ale teraz príde niečo ešte lepšie.“ Záhadne povedal Edward. Niečo ešte lepšie? Tak to som zvedavá. Toto bolo super, ešte nikdy som sa necítila taká voľná a silná....
Nato sa všetci rozbehli nadľudskou rýchlosťou a ja som sa pustila za nimi. Moje nohy sa podo mnou rýchlo hýbali ale ten pohyb mi bol prirodzený.
Tak teraz som už chápala o čom hovoril Edward. Je to neskutočné, taká rýchlosť...wow.
Zrazu všetci prudko zastali a s nimi aj ja. Beh ma vôbec neunavil, nebola som ani zadychčaná.
Uvedomila som si že každý sa na mňa pozerá. Nenápadne som pokukovala aj ja po nich pretože som nevedela prečo tak na mňa pozerajú. Bolo to veľmi smiešne tak som chytila záchvat smiechu a začala som sa nekontrolovateľne smiať. Najprv sa na mňa začudovane pozerali ale potom sa pridali aj oni.
„Tak toto bolo super, ešte nikdy som nič také nezažila.“ Snažila som zrozumiteľne rozprávať pomedzi smiech.
„Akoby si aj mohla.“ Z úsmevom na tvári podotkol Jasper. Mal pravdu. Ale čo ma na tom upútalo bol jeho hlas. Počula som ho po prvý krát. Bol krásny tak ako aj ostatných ale zároveň aj iný.
„Máš pravdu.“ povedala som a usmiala som sa. „A teraz čo? Čo ideme loviť? A ako sa to robí?“ hmm...blbé otázky ale nič iné ma nenapadlo. Veď som upírkou ešte len pár hodín.
„Zatvor oči a zhlboka sa nadýchni.“ Povedala Alice „Čo cítiš?“ Urobila som presne to, čo mi povedala že mám urobiť. V hrdle som pocítila pálivú bolesť ale bolo tu ešte niečo čo som nevedela presne vysvetliť. Bola to vôňa. Sladučká a silná vôňa, ktorá ma nesmierne priťahovala. Ešte viac som sa uvoľnila a skúmala som okolie. Počula som jemný vánok, chrobáky ktoré sa pohybovali podo mnou v tráve a počula som aj päť silných, veľkých bijúcich sŕdc. Keď som si predstavila krv celé telo sa mi naplo a akoby sa tešilo. „Srnky? Päť?“ odpovedala som na Alicinu otázku.
„Si blízko, ale sú to soby.“ Netrafila som sa, ale nevadí. Teraz som sa sústredila len na tie soby, na ich vôňu, na ich krv.
„Ide sa!“ zakričala Bella a všetci sa rozbehli smerom k sobom. Nechala som sa riadiť mojimi inštinktmi a rozbehla som sa aj ja.
Skočila som na druhého najväčšieho soba čo som tam videla. Zrejme som ho zaskočila pretože sa nestihol ani brániť a ja som už mala svoje ostré zuby zahryznuté v jeho krku, presnejšie v jeho tepne.
Krv som pila nenásytne, rýchlo. Bola teplá a dobrá, vedela som že je aj niečo lepšie a vedela som aj to že kde by som to našla, ale túto myšlienku som rýchlo zahodila a dúfam že aj navždy pochovala. Nechcela som nato myslieť. Nechcem zabíjať ľudí, veď som napokon som ním sama bola. Aj keď som si predstavila tých dvoch chlapov či mi spôsobili.....chytil na hrozný hnev, myslela som že sa hneď rozbehnem a pôjdem ich hľadať. Nech trpia aj oni.
A prečo nie? Veď si to zaslúžia! Už koľkým dievčatám to urobili? A koľkým to ešte urobia? Rozhodla som sa. Idem im to vrátiť, nech trpia aj oni.
Už som sa chystala že sa rozbehnem keď ma zozadu chytili niekoho silné ruky. Otočila som sa aby som naňho videla, bol to Edward. Určite si prečítal moje myšlienky. To som nemohla byť nenápadnejšia? Ale asi ani to by mi nepomohlo, určite ma sledoval. Všetci už boli pri nás a na tvárach im bolo vidieť prekvapenie a obavy.
„Pusti ma!“ skríkla som na Edwarda.
„Nie, nepustím ťa. Potom by si to zbytočne ľutovala.“ Ľutovala? A čo? Že som sa im odplatila? Nie to je hlúposť.
„Edward!“ Tak strašne som tým chlapom chcela odplatiť to, čo urobili. Pokúsila som sa mu vymknúť z pevného zovretia jeho rúk, skoro sa mi to aj podarilo a to ma už držali ďalšie ruky. Dajako sa ich už len zbavím ale v hlave mi vírili iné plány, plány že ako ich nájdem a potom.........
Autor: bershka, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nový život 5:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!