Tu je moja štvrtá kapitolka. Mám tu iný perex, dúfem že nevadí. Dúfem že sa Vám poviedka páči a ďakujem za komentáriky :). V tejto kapitolke sa Daniella chystá na prvý lov. Čakám ďalšie komentiky. :)
27.06.2009 (18:00) • bershka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1088×
4. kapitola
Ako ma Alice ťahala do izby všimla som si, že dom v ktorom sa nachádzame je poriadne veľký, priestranný a veľmi vkusne zariadený. Alice ma vtiahla do veľkej izby, predpokladám že to bola jej izba. „Tvoja izba?“ spýtala som sa, len pre istotu.
„Áno, páči sa ti?“ a pozerala na mňa so zvedavými očami.
„Jasné že sa mi páči,“ ale to ma už ťahala do veľkého šatníka. Takýto šatník som ešte nikdy nevidela. Bol možno ešte väčší ako jej izba a plný rôznych šiat. Alice si všimla že stojím vo dverách šatníka z otvorenými ústami.
„Čo? Je to priveľa?“ pozerala na mňa z obavami.
„Nie, keby som mohla tak aj ja mám toľko šiat. Milujem módu a aj nákupy. Aj keď viem že teraz tak nevyzerám......“ začali sme sa smiať z plného hrdla.
„Konečne niekto kto ma chápe! Stále som vedela že budeme priateľkami, ale nemyslela som si že si budeme až tak rozumieť.“ Postrehla som že sa veľmi teší, keby mohla tak by podľa mňa aj poskakovala od radosti a ja s ňou. Ale aj tak som tomu veľmi nerozumela. Vedela že budeme priateľkami? Postrehla môj nechápavý pohľad.
„Vidím budúcnosť, zabudla si?“ otočila sa a tanečným krokom sa pohla k veľkej poličke na ktorej boli šaty.
„Och, áno.“ Ospravedlňujúco som sa usmiala aj keď len na jej chrbát. A zrazu na mňa letela kopa oblečenia a započula som Alicin chichot keď zbadala môj prekvapený výraz.
„Chytaj!“ Ešte skôr ako to povedala tak som tie šaty držala v rukách. Wow, aj môj postreh bol oveľa lepší. Som zvedavá že čo všetko sa zlepšilo a čo zmenilo.
„Mám to.“ Začala som si prezerať kôpku oblečenia.
„Malo by ti byť dobré, vyskúšaj si.“ Nato sa otočila a už bola nespäť v izbe a ja som si vyzliekla moje šaty. Obliekla som sa, aj to my išlo rýchlo a zručne a keď som bola hotová tak som sa pozrela do veľkého zrkadla. Vyrazilo mi to dych. Na mňa sa pozerala krásna baba, vysoká, štíhla s kučeravými vlasmi, bielou pokožkou, s plnými perami a s......červenými, žiarivo červenými očami. Od mojich očí som nemohla odtrhnúť zrak. V tom do šatníka vtrhla Alice.
„Čo robíš že ti to tak dlho trvá?“ spýtala sa ma zo smiechom a postavila sa vedľa mňa.
„Moje oči sú.......“ a bola som ticho.....nemala som slov.
„Áno sú červené, ale nič sa neboj, po čase zmenia farbu. Nakoniec budeš mať oči ako aj my ostatný. A vyzeráš nádherne.“ Žmurkla na mňa v zrkadle a potľapkala ma po chrbte.
„Ďakujem.“ žmurkla som aj ja na naše odrazy v zrkadle.
„Poďme na lov, ostatný nás už čakajú.“ Ostatný? To ideme všetci?
„Kto každý s nami ide?“ V tom som v zrkadle uvidela neznámu, tiež veľmi krásku upírku. Bola nižšia ako ja, mala dlhé tmavo hnedé vlasy, bielu pokožku a karamelovo hnedé oči ako každý, koho som tu zatiaľ spoznala.
„Ahoj ja som Bella.“ Mala krásny hlas.
„Ahoj, som Daniella.“ Rozmýšľala som, že ešte koľko upírov je v rodine.
„Teší ma. A prišla som sa spýtať či môžem ísť s vami na lov.“ Všetci čo tu sú, sú takí milí.
„Áno, poď s nami“ povedala Alice „ súhlasiš ?“ obidve sa pozreli na mňa.
„Jasné.“ Usmiala som sa na Alice a aj na Bellu. „Kto každý ide s nami?“ zvedavo som sa pozrela na Alice.
„Jasper, Edward, Bella ty a ja“ Jasper? To bude asi ten čo stál v miestnosti kde som prebudila.
„Jasper je ten čo bol tiež v miestnosti?“ zvedavo som sa vypytovala.
„Áno, to je on. On je moja láska, vlastne je to najlepšie čo ma stretlo.“ Jeej, to je krásne ako zaľúbene o ňom rozpráva.
„A Edward je môj život“ Z úsmevom na tvári hovorila Bella.
„Počkaj keď spoznáš ostatných.“ Natešene povedala Alice.
„Ostatných? Koľko nás tu je?“ Potešila som sa že nás bude pravdepodobne veľa.
„Carlisle a Esmee, Emmet a Rosalie, Edward a Bella, Jasper a ja, Reneesmee a ty.“ Och, to je ale veľká rodina.
„Ste veľká rodinka.“ Usmiala som sa a Bella s Alice sa usmiali na mňa tiež.
„A ty samozrejme patríš k nám.“ Čo? Mám takú krásnu rodinku? Veľmi ma to potešilo to, že niekam patrím.
„Ani neviem čo vám mám nato povedať, som šťastná, ďakujem.“ Keby mi ešte bilo srdce, tak určite by podskakovalo od radosti.
„My sme sa ale zarozprávali,“ povedala Bella „poďme“ otočili sme sa a spoločne sme vyšli najprv zo šatníka a potom aj z izby na veľkú chodbu a dole schodmi. V hale nás už čakali. Ale kde sú tí o ktorých mi hovorila Alice? Esmee, Emmet a ostatný?
„Neboj sa, keď sa vrátime tak sa zoznámiš z celou rodinou“ Edward mi odpovedal na moju nevyslovenú otázku. Prečítal si to v mojej hlave. Usmial sa. Takže to bolo áno.
Spoločne sme vyrazili na lov. Keď sme vyšli z domu, tá krásne príroda mi vyrazila dych. Očami, ktoré mám teraz vidím oveľa lepšie, lepšie vnímam krásu okolo seba.
Som zvedavá čo budeme loviť. Viem iba, že ľudí nie. Som rada že táto rodina, no vlastne už to je aj moja rodina nelovíme ľudí. Sme ´´vegetaliáni´´.
Autor: bershka, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nový život 4:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!