Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život 3

20.06.2009 (21:00) • bershka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1078×

3. kapitola

Hneď ako som otvorila oči vedela som že sa veľa zmenilo. Už len samotný pohľad na svet bol iný. Videla som tak ako nikdy predtým. Ako som sa pozerala tak som videla každú čiastočku prachu, ktorá pomaličky poletovala vzduchom, každú malú prasklinu v stene, takú, ktoré by ľudské oko nikdy nemohlo postrehnúť. A farby som tak isto videla lepšie, nikdy v živote, v mojom ľudskom živote by som nepomyslela že existuje toľko rôznych farieb a zároveň podobných. Taká som bola fascinovaná že som úplne zabudla nato, že v izbe nie som sama. Zrazu ma prepadol nepríjemný pocit, pocit, ktorí mi hovoril že teraz ma čaká niečo ťažké. Ale v hlave mi vírilo nekonečne veľa otázok o tom, že kto som, čo sa vlastne zo mnou stalo, ako to teraz bude, kto ma to vlastne zachránil a hlavne o tom že čo sa dialo posledných pár hodím, aspoň si myslím že hodím. Totiž neviem že ako dlho som bola v tom stave. Na tieto otázky som chcela vedieť čo najskôr odpoveď. A tak som otočila hlavu smerom k tým ľudom. Ľuďom.....?

Otočila som hlavu smerom k tým osobám. Pohľad na nich mi vyrazil dych. Všetci čo tam stáli boli neuveriteľne krásny. V miestnosti stáli štyri osoby. Najbližšie ku ne stál krásny mladý muž. Mohol mať asi tak dvadsaťpäť až tridsať rokov. Mal blond vlasy a karamelovo hnedé oči, ktoré boli plné múdrosti ale aj obáv. „Ahoj, ako sa cítiš?“ Zrazu som stála prikrčená v rohu a premeriavala som si toho, čo ku mne prehovoril. Moja reakcia ma prekvapila. Kedy som stihla tak rýchlo zareagovať? Akoto že som taká rýchla? To bude tou premenou o ktorej hovorili. „Neboj sa nás“ povedal „ ja som Carlisle. Nemáš sa čoho báť“. Hovoril len on, tí ostatný boli ticho. Dôverovala som mu. Veď som nemala dôvod im nedôverovať, veď ma tu prichýlili. Uvoľnila som sa. „Daniella ako sa cítiš?“ Čo? On vie moje meno?

„Ako viete že sa volám Daniella?“ Jemne sa pousmial, „vo vrecku si mala peňaženku a v nej doklady“. To je logické. „Aha.“ Lepšia odpoveď mi nenapadla. „Ako som sa k vám dostala, no vlastne pamätám sa že ma niekto priniesol a...“.

„Ja som ťa videla že potrebuješ pomoc.“ Milo sa na mňa usmiala krásna žena, nízka, z tmavými dlhými vlasmi čo jej neposlušne stáli okolo jej tváre. A ako všetci bola neuveriteľne biela. Nedalo mi to, tak som sa usmiala aj ja.

„Videla som že ťa ktosi hodil do vody, bola si takmer mŕtva, ale na šťastie si cestu sem ešte prežila. Pár krát si sa aj prebudila, ale len na pás sekúnd a hneď si upadla do bezvedomia“. Ako mi to hovorila tak som si matne spomínala nato čo sa v ten večer stalo. Ale chcela som vedieť viac. „Ty si ma videla? Ako?“ Teraz prišla ku mne a jemne mi položila ruku na moje rameno. „Pomaly, pôjdeme nato pekne od začiatku dobre?“ Hlas mala taký krásny ako sa ešte nikdy nepočula.

„Dobre.“ Nemohla som sa ubrániť úsmevu. Cítila som sa tu naozaj dobre, cítila som akýsi pokoj.

„Volám sa Alice a vidím budúcnosť.“ Vidí budúcnosť? Ako to?

„My sme upíry, Teraz aj ty. A inak ja som Edward a viem čítať myšlienky.“ Čo? V mysli som mala poriadny zmätok.

„Ste upíry? Aj ja som? A prečo, vlastne ako som sa stala upírkou?“ to slovo sa mi vyslovovalo zvláštne.

„Áno, my všetci. Sme rodina Cullenových.“ Opäť ku mne prehovoril Carlisle.

„Nebola iná možnosť, len takto si sa dala zachrániť.“ Povedala Alice. „Carlisle ťa premenil.“

„Ďakujem.“ Nič iné som nato nevedela povedať. Naozaj som im bola vďačná že mi zachránili život. Myslím že budeme dobre vychádzať. No aspoň dúfam že budem môcť ostať s nimi. Je to zvláštne ale s nimi sa cítim dobre, akoby som ich poznala už dlho.

„To nestojí za reč.“ Všetci sa na mňa usmiali. „A ako sa cítiš?“ Carlisle sa ma nato už pýtal po tretí krát. Och, v hlave mám taký zmätok že zabúdam odpovedať aj na otázky.

„Prepáč, som zmätená. Ale ďakujem dobre len, len som smädná.“

„Jasné prepáč, si novorodená, to je normálne, najprv pôjdeme na lov a potom sa porozprávame“. Povedala Alice.

„Na lov?“ Nevedela som čo ďalej povedať.

„Áno, na lov, musíš uhasiť ten smäd, ale neboj sa naša rodina neloví ľudí, my žijeme z krvi zvierat. Hovoríme si aj ´´vegetaliáni´´. Vysvetľoval mi Carlisle.

„Ale najprv sa musíš prezliecť.“ Povedala Alice z úsmevom na tvári a ťahala ma z miesta kde sme stály.

Pozrela som sa na seba. Vyzerám hrozne. Stále som mala ne sebe moje šaty, ale boli hrozne špinavé. „Hmmmm.....máš pravdu.“ A nechala som sa ťahať Alice, ani neviem kde. Ale jej dobrá nálada bola nákazlivá.

Autor: bershka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život 3: