Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Noc patrí upírom - 2. kapitola

28.08.2013 (22:00) • VampireAlice1235 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1191×

Tanyu som nemiloval, ale priťahovala ma. A tak sme aj patrične trávili noci. Aspoň vtedy mi nevravela o svadbe. A čím sa blížil termín svadby, tým som mal väčšiu chuť odísť a nevrátiť sa. Moja manželka, by mala byť láskou môjho života a nie žena, ktorú mi vybrali rodičia. Od Jaspera som vedel, že ani ona ma nemiluje. Našťastie. No vedel som, že jej nie som ľahostajný. A preto všetka táto maškaráda na šťastný párik. Aj teraz bola na nákupoch s Alice. Boli vyberať svadobné šaty. Aspoň som mohol rozmýšľať o včerajšku. Bola to noc ako každá iná, ale zmenilo ju malé panovačné dievčatko. Dievčatko? Skôr žena. Nie samica. Tak či tak môj prvý dojem z nej bol chaotický - jedna moja časť ju chcela zabiť, kvôli jej spievajúcej krvi a druhá ju chcela chrániť. Dúfal som, že ju viac nestretnem, ale to by môj otec nemohol pracovať v tom istom hoteli ako ona - Bella. Keď ma zavolal a oslobodil od Tanyi, najprv som bol rád, pokiaľ som neprišiel do hotela. Chcel som ísť rovno za otcom, no v tom sa stalo niečo neuveriteľné. Zas som ju cítil, ale intenzívnejšie. To znamenalo, že krváca. Viac mi nebolo treba. Moja myseľ vypla a konal som inštinktívne. Vletel som do izby, odhodil som tú opachu a vzal si to, na čom mi v tej izbe najviac záležalo. Poriadne krvácala, a tak som sa snažil moju myseľ zamestnať inak:

„Zachránil som ti život. A po druhý raz. Si mi zaviazaná.” Keď som si uvedomil, čo trepem, zvýšil som rýchlosť a vošiel do ambulancie.

„Máš pacientku,” povedal som a položil ju na stôl.

„Á, Bella, dlho sme sa nevideli. Čo sa stalo tentoraz?” A začal ju prehliadať. Vedel som, že by som mal odísť, ale nemohol som z nej spustiť oči. Voňala neskutočne.

„Gill,” odvetila mu.

„Zase kompletka?” odvetil jej Carlisle a nakrčil pri tom čelo.

„Dnes nie. Bola to moja chyba. Pichla som sa na spone,” odvetila.

„A čo sa stalo potom?” opýtal sa s neskrývaným záujmom.

„No čo asi? Zacítil krv, skočil po mne a skôr ako ma stihol Jimmy zachrániť, zjavil sa tento tu.” A ukázala na mňa. To upútalo otcovu pozornosť.

„Ty si ešte tu?” opýtal sa ma.

„Ako vidíš, tak áno. Volal si ma predsa, či nie?” odvetil som nervózne.

„Vy sa poznáte?” opýtala sa s neskrývaným záujmom.

„Áno. To je môj syn Edward,” predstavil ma.

„My sa už poznáme, však, Vyvolená?” opýtal som sa jej.

„Bohužiaľ áno,” hlesla.

Celý čas z nás Carlisle nespustil oči.

„Počkaj ma vonku,” odvetil po chvíli a ukázal na dvere. Videl, že som nesvoj. Vyšiel som a zistil som, že má prasknuté rebrá a stratila dosť krvi. Keď jej oznámil, že ostane doma, neznela nadšene. Chvíľu bolo ticho a mne došlo niečo podstatné, čo mi uniklo. Nepočujem jej myšlienky. To mi na pokoji nepridalo. Skvelo vonia a jej myseľ je pre mňa záhadou. Vedel som, že ju musím spoznať.  

 „Jimmy?” prerušila to ticho.

„Áno?” než som si stihol uvedomiť okolo mňa preletel ochrankár.

„Zvezieš ma domov?” opýtala sa ho.

„Jasné!” A už ju bral na ruky. Do druhej vzal igelitku s liekmi a odišli. Vedel som, že Carlisle chcel so mnou hovoriť, ale musel som vedieť, kde býva. A tak som sa rozbehol opačným smerom, ako bol Carlisle. Na parkovisko som dobehol akurát včas. Práve vyrážali, a tak som im dal náskok a potom som sa rozbehol za nimi. Počas behu mi zazvonil mobil:

„Edward, kam si zmizol, keď som potreboval s tebou hovoriť?” opýtala sa ma káravo.

„Prepáč, ale bolo to súrne. Musel som niečo ísť zariadiť. Potom sa zastavím.” A zrušil som ho skôr, ako stihol čokoľvek namietať. Auto bolo stále predo mnou a keď som uvidel ubytovne pre sociálne slabé jedince, vedel som, kam mieri. A tak som pridal a predbehol ich. Keď dorazili, zastali pri ubytovni číslo 3. Tam ju vysadil a povedal jej, že by ju odprevadil až hore, ale musí sa vrátiť. Podal jej lieky a už ho nebolo. Bella vošla dnu a ja som zistil, že som nahraný. Nemohol som vojsť len tak dnu a opýtať sa kde býva. Určite by jej povedali, že ju niekto hľadal, alebo pri mojom šťastí by som sa s ňou v hale zrazil. Ako som sa umáral vo vlastných myšlienkach, Bella mi všetko uľahčila. Otvorila si totižto okno a vyklonila sa.

„A mám ťa ” pomyslel som si s nadšením. Bývala na tretom poschodí. Nebolo to až tak vysoko. Chcel som preskúmať jej byt, ale vyrušil ma zase ten prekliaty mobil.

„Edward, kde si?” volala Tanya

„S Carlislom,” odvetil som pohotovo.

„Neklam. Teraz som s ním volala a vravel, že ste ani neboli.”

„Som v meste a pripravujem pre teba prekvapenie. Spokojná?” opýtal som sa podráždene.

„Prečo ti neverím? Edward, ak zistím, že mi zahýbaš, vlastnoručne ťa vykastrujem.” Vedel som, že ma bude ďalej obviňovať a na to som nemal nervy, a tak som ju vypol a vypol si mobil. Vedel som, že sa musím vrátiť. Keď som dobehol domov, už vo dverách ma tá fúria začala buzerovať, ako malého chlapca. A tak som ju umlčal najefektívnejším spôsobom - bozkom. A napodiv sklapla.

„Drahá, bol som len v meste. Kúpiť ti svadobný dar.” Hneď bola ako vymenená.

„Oh, Edward, to naozaj?” Len som prikývol na znak súhlasu. Aj tak by som viac nepovedal, lebo ma drvila v objatí.

„Ja ťa tak milujem.” A pobozkala ma.

„Veď aj ja teba,”  odvetil som tú obohranú frázu.

„Ale mám pre teba zlú správu. Musím odísť do mesta vybrať svadobné šaty. Ide so mnou aj Alice. A tak ťa tu na chvíľočku nechám samého. Nevadí?”

„Pokúsim sa, vydržať to bez teba,” odvetil som s hraným smútkom. No vnútri som sa tešil ako malý chlapec. Konečne chvíľa pokoja. Ani som sa nenazdal a boli preč. Chcel som ísť za Bellou, ale nastali komplikácie.

„Kam si sa vybral, braček?” opýtal sa ma Emm.

„Prejsť sa,” odvetil som a pobral som sa k dverám.

„Tak na to rýchlo zabudni. Sľúbil som, že ťa tu postrážim.” A už ma ťahal do izby. Vedel som, že nemám protestovať, lebo to bude nápadné. Musel som ostať doma, lebo ak by som sa pokúsil o útek, sledovali by ma. A tak som sa zvalil na posteľ a premýšľal o Belle a našom osudovom stretnutí.   

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Noc patrí upírom - 2. kapitola: