Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Noc je predsa super! - 15. kapitola

18.07.2010 (09:15) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1569×

15. kapitola

„Už čoskoro pochopíš, že to je presne to, čo chcem. Óóóó, ja nepochybujem o tom, že ťa príde zachrániť, ty ľudský červ. A keď príde, tak budem mať konečne možnosť zabiť ho. A ty to všetko uvidíš!“

LAYLA: 

Po týchto slovách sa tá podivná ženská zodvihla a odkrivkala preč. Takže o toto jej ide? Chce zabiť Kaena kvôli niečomu, za čo ani nemôže... Lenže to JA nedovolím. Nedovolím, aby mu taký blázon niečo urobil a len kvôli tomu, že ju nemiloval a ona jeho pravdepodobne hej. Aj keď pochybujem, že taká kreatúra, ako ona, môže vôbec niekoho milovať. Samozrejme, okrem seba. Ale asi toho nie je schopná. Jediný cit, ktorý sa v nej ukrýva, je s najväčšou pravdepodobnosťou nenávisť a zatrpknutosť.

Poobzerala som sa po svojom väzení. Až na tú tmu a temnotu to tu nevyzeralo až tak zle, ale za to môže asi tá tma, nevidím na viac ako pol metra okolo seba. Vyzeralo to tu ako v nejakej jaskyni, mohla byť veľká tak pár metrov, teda dosť malá. Spoločnosť mi tu okrem tej kreatúry, čo stála pri vchode, robilo niekoľko druhov odporného hmyzu, ktoré sa za hmyz takmer nedali považovať. Možno nejaký druh mini príšeriek...

Takže aké mám šance... Popravde, žiadne. Mizivé, dokonca možno ani také nie. Jediná moja výhoda je, že si myslí, že som obyčajný človek. To by sa dalo ako-tak využiť.

Za dva – možno tri – dni, sa stanem plnohodnotnou vílou, pre mňa to má jednu zásadnú výhodu – prejaví sa moja schopnosť. Pomocou nej by som sa odtiaľto mohla dostať bez toho, aby sem prišiel Kaen, či ktokoľvek iný. Lenže ako využiť schopnosť spojenú s kreslením, keď nemám na čo kresliť? A hlavne čím...

Pozrela som smerom k východu, kde stále stála tá podivná kreatúra. Možno nebude aspoň natoľko sprostý a bude mi rozumieť.

„Hej, ty!“ zakričala som na neho a malo to presne ten efekt, ktorý som chcela – otočil sa mojim smerom. Až teraz som si všimla, že má namiesto dvoch očí len jedno... Kyklop?! Dobre, na svete je možné naozaj všetko. Ja som toho dobrým príkladom: som polovičný upír a polovičná víla.

„Čo chceš!“ vybafol na mňa, až som podskočila. Dvakrát som sa zhlboka nadýchla, aby som sa upokojila. Dúfam, že môj hlas bude znieť aspoň trošku obstojne.

„Čo tak niečo na kreslenie? Nudím sa tu!“ vykríkla som na neho a bola som spokojná sama so sebou. Podaril sa mi perfektný znudený tón. Akoby ma vôbec nezaujímalo, či povie áno alebo nie.  

„Čo ma je po tvojej nude!“ vykríkol, ale neotočil sa. Vyzeral, akoby premýšľal, či bude jeho pani súhlasiť s tým, aby mi dal niečo na kreslenie. Dlho mlčal, potom však pokrčil plecami a dvakrát luskol prstami. Predo mnou sa objavil skicár a jedna ceruza. Aspoň niečo... Toto bude stačiť.

„Opováž sa ešte niečo pýtať,“ povedal výhražne a potom sa opäť otočil k stene pred jaskyňou. Pokrčila som plecami, ale neodpovedala som mu. Pravdepodobne by ma aj tak ignoroval.

Otvorila som skicár a za pár hodín som mala tri kresby, ktoré mi pomôžu v úteku: na jednej boli kliešte na železo (budú sa hodiť na tú príšerne hrubú reťaz, čo mám na členku), na druhý papier som nakreslila niečo podobné bráne (dúfam, že to budem môcť použiť ako dimenzionálnu bránu a pomocou nej sa dostanem domov), no a na tretí papier som nakreslila Kaena. Teraz už treba počkať na jediné – pokiaľ sa premením na vílu a potom ešte dúfať, že nikto z rodiny zatiaľ nepríde, a predovšetkým Kaen.

KAEN:  

„Prepáč, Kaen. Ale tvoj starý otec nesúhlasí s tým, aby som povedala pravdu,“ povedala nešťastným tónom Afrodita a previnilo sklopila pohľad. Práve prišla spolu s mojimi rodičmi a sestrou, aby pomohli, ale čo nám pomôžu, keď môj vlastný starý otec nám hádže polená pod nohy?

„Čo tým chceš povedať, že nesúhlasí?“ spýtal som sa pre uistenie. Afrodita sa rada vyjadruje v hádankách, to ale všetci Olympijský Bohovia a Bohyne. Našťastie, moji rodičia to vo zvyku nemajú. To by som ich asi povraždil už veľmi, veľmi dávno.

„Nesúhlasí s tým, aby sa to dozvedeli všetci. Vraj pôjde so mnou do podsvetia a sám sa porozpráva s Hádom,“ objasnila a mne odľahlo, ale len trochu.

„Mali by ste si švihnúť. Layla je dolu už druhý deň a Thália je poriadne šialená, nechcem, aby jej ublížila,“ povedal dom zúfalým hlasom a opäť sa posadil na pohovku. Okolo mňa postávali, alebo posedávali, členovia mojej rodiny a členovia Laylinej rodiny.

„Kaen, napadlo ti vôbec, že jej nejde o Laylu?“ spýtal sa zrazu Laylina matka, Rosalie. Pozrel som na ňu. Samozrejme, všetkým som vysvetlil o čo ide Thálii a prečo to robí – kvôli tomu, že ma obviňuje za to, že vyzerá tak, ako vyzerá. A predovšetkým je voči mne zaujatá kvôli tomu, že som ju odmietol v čase, keď bola najkrajším dievčaťom na Olympe.

„A o čo iné by jej išlo?“ spýtal som sa nechápavo a pozdvihol som jedno obočie. Afrodita medzitým zmizla.  Som si istý, že práve teraz je niekde na Olympe a čaká na môjho drahého starého otca. Ten si tiež rád dáva načas.

„Zamysli sa predsa nad tým. Chce sa pomstiť predovšetkým tebe a urobila to tak, že uniesla Laylu a niekde ju drží. Dobre vedela, že to zistíš, že zistíš kde je. A s tým počítala. Layle ani dieťaťu by neublížila – teda, pokiaľ sa nenarodí. Teraz jej poslúži ako návnada pre teba. Dostane ťa tam, kde ťa potrebuje a potom ťa pred Laylinimi očami zabije, aby trpela podobne ako ona, keď si ju odmietol,“ povedala svoje dohady a na tvárach všetkých som videl, že súhlasia. Musím uznať, že je to dosť pravdepodobné, ale aj tak ju musím priviesť späť.

„Asi máš pravdu, ale aj tak musím ísť dolu a nájsť ju,“ povedal som nekompromisne, ale nikto nevyzeral, žeby len tak súhlasil. To bude ešte ťažké...

„My ju môžeme nájsť rovnako dobre, ako ty, Kaen,“ povedala moja matka a chytila ma za rameno. Cítil som ako ma svojimi psychickými schopnosťami presviedča, ale to asi zabudla, že na mňa pôsobia len o niečo dlhšie ako na moju sestru – teda vôbec.

„Matka, to, že si Psyché ti aj tak nepomôže presvedčiť ma. Nikto z vás sa tam nevyzná. Neviete ako prejsť cez všetky nástrahy,“ povedal som popravde. A je to tak. Nikto tam nikdy nebol – dostanú sa tam až po smrti. No a ja jediný som bol po smrti.

Všetci si povzdychli, ale už neprotestovali. Konečne si priznali, že jediný spôsob ako priviesť Laylu späť, je počúvať ma. Aj keby som mal prísť o život, urobím to kvôli Layle a nášmu dieťatku.

„Mali by sme vymyslieť nejaký plán,“ povedal ten blonďavý upír, Jasper. Podľa toho, čo som pochopil, bol kedysi niečo ako vojak. Aj ja som bol, takže som si už stratégiu prezeral zo všetkým možných uhlov, ale predsa len sa stratégia plánuje ešte lepšie s niekým ďalším.  

„Najskôr však budeme musieť počkať, kým sa vráti Afrodita. Dúfam, že uspeje a podarí sa jej presvedčiť Háda, aby nás pustil dole. Ja som totiž ochotný ísť tam aj bez neho,“ povedal som a ignoroval odmietavé krútenie hlavy mojich rodičov. Penelope sa tvárila akoby tam ani nebola, ale to len navonok. Som si istý, že vďaka svojim psychickým schopnostiam vnímala ešte viac ako my ostatní.

„Len počkaj a nerob nič nerozvážne,“ povedal autoritatívne môj otec. To asi žartuje, nie?!

„To mi hovoríš práve ty, otec? Tak od teba to vážne nebudem počúvať,“ povedal som a sarkasticky sa uškrnul. Ak je na svete človek, ktorý by držal rekord v nerozvážnosti, tak môj otec by ho niekoľkonásobne pretromfol.

Zrazu sa v miestnosti zablyslo, čo mohlo znamenať jediné: Afrodita sa vrátila. A jediný pohľad na ňu ma utvrdil v tom, že nenesie dobré správy...

„Máme tu menší problém.“

»» zhrnutie ««

Ešte venovania k tejto kapitole: CullenkaM, maggy881, Wolf1701, Letti, NoemiVolturiCullen a mo. Vďaka za vaše milé komentáre, veľmi ma potešili.

Zároveň oznamujem, že táto poviedka bude pribúdať tak raz za týždeň, hlavne kvôli nedostatku času a znižovaniu záujmu zo strany čitateľov.

Vaša ness :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Noc je predsa super! - 15. kapitola :