Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » No chance for happiness? 3. kapitola

28.08.2011 (07:45) • HellaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 825×

Pohľad Bella:

Rozhodla som sa. Odchádzam. Nepoviem to Charliemu, ani Renée, ani Jacobovi. Proste odídem bez rozlúčky. Bude sa mi síce ťažko odchádzať z tohto miesta, ale ja to musím urobiť. Nechcem ohrozovať ľudí, ktorých mám rada. A potom som sa pobrala do ríše snov.

Ráno som sa prebudila do prekvapivo slnečného počasia. Ako som sa rozhodla už včera, odchádzam z tohto mesta. Čím skôr, tým lepšie. Dôvodov, kvôli ktorým som sa rozhodla odísť, bolo viac. Po prvé - moje tehotenstvo, ktoré určite nebude vyzerať ako obyčajné. Po druhé - bolo tu príliš veľa vecí, ktoré mi pripomínalo jeho a mňa to bolelo. Po tretie - keby sa to dozvedel Jacob, neviem, čo by povedal na to, že čakám dieťa s upírom.

Poprehadzovala som sa na posteli a pozrela som sa na hodinky. Bolo sedem hodín, čo znamená, že Charlie už bude v práci a vráti sa až večer. Aspoň bude ľahšie odísť. Šla som sa osprchovať a išla som si zohnať niečo pod zub. Dala som si iba cereálie s mliekom.

Hneď, ako som dojedla, upratala som kuchyňu a šla si pobaliť veci. Medzitým som zavolala na letisko a kúpila som si letenku do Phoenixu. Lietadlo letelo o jednej, takže som mala ešte čas. Najskôr som sa chcela zastaviť doma a nechať list aj pre Renée, ktorá bývala teraz s Philom v Jacksonville. Tam sa rozhodnem, kde bude pokračovať moja cesta ďalej.

Posadila som sa k svojmu stolíku a začala písať list pre Charlieho.

Milý Charlie,

je mi ľúto, že ťa musím takto opustiť. Viem, akú bolesť ti spôsobím, lenže keby som ostala, trpel by si ešte viac. Už nevydržím v tomto meste, príliš veľa vecí mi ho tu pripomína. Nehľadaj ma, keď sa budú ľudia pýtať kde som, povedz proste, že som musela odísť, alebo si niečo vymysli.

Potrebujem si usporiadať svoj život. Nemôžem ti sľúbil, že sa vrátim, to neviem s určitosťou ani ja.

Opatruj sa. Budeš mi chýbať.

Nezabudni - ľúbim ťa.

S láskou, tvoja Bella

Dopísala som list a šla ho pripnúť na chladničku, na miesto, kam dávame odkazy.

Bolo už desať hodín, tak som sa rozhodla, že je najvyšší čas ísť. Išla som sa do svojej izby ešte prezliecť, obliekla som si obyčajné modré tričko a k tomu moje obľúbené modré tričko. Vzala som si batoh a šla som. Pred dverami mojej izby som sa ešte obzrela a chvíľu premýšľala, čo všetko som v tejto izbe zažila. Hlavne moje  spomienky na môjho Edwarda. Položila som si ruku na brucho a po tvári mi začali stekať slzy. Síce odišiel, ale aj tak mi tu niečo nechal - moje malé, ktoré mi teraz rástlo v mojom lone.

Zišla som dole ešte som sa rýchlo poobzerala a vyšla som pred dom. Zamkla som a zamierila som k svojmu novému autu Audi RS5, ktoré mi Edward kúpil na narodeniny aj napriek mojim protestom. Doteraz som s ním ešte nejazdila, ale teraz mi to pripadá vhodné. Nasadla som, svoju tašku som hodila na miesto spolujazdca a vyštartovala som smer Port Angels.

Po hodinovej ceste autom som prišla na parkovisko pred letiskom. Šla som si vybaviť lístok a čakala som v čakárni pre cestujúcich. Ešte som si kúpila v letiskovom bufete bagetu a najedla som sa.

Ohlásili príchod nášho lietadla, tak ľudia začali nastupovať do lietadla. Usadila som sa na svoje miesto medzi nejakou mamičkou s dieťaťom a pánom v obleku. Pozerala som sa na to malé dieťatko a predstavovala som si, ako bude vyzerať to moje.

Hneď, ako sa lietadlo zdvihlo zo zeme, zaspala som.

Ja a Edward v objatí na našej lúke a okolo nás poskakovala naša dcérka s bronzovými vláskami a Edwardovými zelenými očkami. Edward mi do ucha šepkal malé vyznania lásky. Aj v tom sne som vedela, že je to len sen, pretože on ma nemiluje. Ale aj tak sa mi ten páčil, aspoň na chvíľu som bola v tom, že ma miluje.

Prebudila som sa až na hlas, ktorý oznamoval pristávanie lietadla vo Phoenixe.

Vystúpila som z lietadla a vyzdvihla si batožinu. Prešla som cez letiskovú halu a pred letiskom som čakala na nejaký voľný taxík.

Ešte som tam stála ani nie minútu už predo mnou jeden.

„Dobrý deň, Chcete niekam odviesť?“ opýtal sa ma ten milý taxikár a vystupoval z auta, aby mi pomohol s mojou batožinou.

„Áno, ďakujem.“ Nasadla som dovnútra na miesto spolujazdca a čakala, kým príde.

„Tak, kam to bude?“

Nadiktovala som presnú adresu a už som len pozerala von oknom na okoloidúcich ľudí.

Po chvíli ma už šofér upozornil, že sme na mieste, inak by som si to ani nevšimla. Zaplatila som a vystupovala, zobrala som si batožinu a šla som dovnútra. Hneď ako som vyšla, som zamierila do svojej izby, ktorá vyzerala presne ako keď som odchádza.

Osprchovala som sa, najedla a rozhodla som sa ísť spať, síce som prespala celý let, ale aj tak som cítila silnú únavu. Hneď, ako sa moja hlava dotkla vankúša, pobrala som sa do ríše snov.

Sedela som v bielom, veľkom dome, ktorý sa veľmi podobal na ten, ktorý patril Cullenovcom vo Forks. Ja som sa len dívala na televíziu. A počúvala som na dvore za domom detský smiech a hurónsky Emmettov smiech. Keď som vyšla na terasu, videla som malého chlapčeka, ako sa naháňa s Emmom. Zozadu ma objali silné ruky a v tej chvíli, keď som sa otočila, sen skončil.

Prebudila som sa už úplne a keď som sa pozrela na hodinky, bolo iba sedem večer. Rozhodla som sa ešte ísť do obchodu pre nejaké potraviny. Obliekla som sa a bežala do obchodu. Chvíľu som sa prechádzala po obchode, a premýšľala, čo si kúpim. A zrazu som zbadala moju dávnu najlepšiu priateľku...

Autor: HellaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek No chance for happiness? 3. kapitola: