Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » No chance for happiness? 1. kapitola

27.07.2011 (21:00) • HellaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1021×

Už sú to štyri mesiace, čo ma opustil, nechal ma tu samú – krvácajúcu. Úplne mi zničil moje srdce – rozbil ho na milión malých kúskov, ktoré už nik nedokáže poskladať. Povedal, ž ma nemiluje. A ja som mu hneď uverila – síce predtým mi stále pripomínal, že ma miluje. Odišiel s celou rodinou – a ani sa so mnou neprišli rozlúčiť, ani len Alice, ktorá bola moja najlepšia priateľka. Zobral mi moju rodinu, ktorú som milovala najviac, ako moje srdce dokázalo.

Odvtedy som sa s nikým poriadne nerozprávala, lebo som nemala o čom. V škole som stratila všetkých svojich ľudských priateľov – nik sa so mnou nechcel baviť, lebo ja som ich aj tak nepočúvala.

Dnes, ako každý deň v tomto poslednom týždni, som sa ráno prebudila a mojím žalúdkom prešla vlna bolesti. Hneď som utekala na záchod a tam som vyvracala skoro celý žalúdok. Rozhodla som sa, že dnes do školy nepôjdem, ale okamžite zájdem za doktorom.

Obliekla som sa do svojich obľúbených vecí a vyrazila som. Našťastie Charlie išiel skoro ráno do práce – aspoň som mu nemusela vysvetľovať prečo dnes nejdem do školy. To by bol problém – musela by som si vymyslieť nejakú normálnu výhovorku.

Nastúpila som do svojho auta a mierila k doktorovi. Cestou som ešte rozmýšľala z čoho by mi mohlo byť tak zle, ale na nič som neprišla. Prišla som do čakárne. Už tam boli dvaja ľudia, takže nebudem musieť dlho čakať. Pohodlne som si sadla a čakala som, dokým neprídem na radu.

Netrvalo dlho a mňa volala sestra dovnútra. Postavila som sa, upravila som si šaty a vošla som do ambulancie. Za stolom s počítačom sedel postarší doktor s okuliarmi na nose.

„Dobrý deň.“ Pokúsila som sa o úsmev – dúfam, že sa mi podaril. Odkedy odišli, nedokázala som sa správať šťastne.

„Dobrý deň, slečna Swanová. Ako vám môžem pomôcť?“ opýtal sa ma milo doktor.

„Mám časté bolesti a každý deň ráno vraciam.“

„Je možné, aby ste boli tehotná?“ opýtal sa ma. Nad tým som ani neuvažovala.

„Nie, nie je.“

„Takže, odoberiem vám krv a zajtra si prídete po výsledky.“ Sestra medzitým doniesla všetko potrebné na odber krvi.

„Hotovo, môžete ísť, nezabudnite zajtra prísť!“ povedal doktor.

„Ďakujem, dovidenia.“

„Dovidenia.“

U doktora som bola krátko. Ešte musím ísť do školy. Nasadla som do auta a šla som do školy. Keď som prišla do školy, bola našťastie prestávka – potom by som musela profesorovi vysvetľovať, prečo meškám a musela by som si niečo účinné vymyslieť. Vystúpila som a hneď som si všimla ako ku mne cez celé parkovisko beží Angela – moja jediná priateľka. Po tom, ako odišli, som bola ako telo bez duše, takže sa so mnou nikto nebavil. Len ona so mnou ostala, mám ju naozaj úprimne rada. Vrhla sa mi okolo krku.

„Ahoj, Bella! Kde si bola? Už som sa zľakla, že sa ti niečo stalo.“ Vedela som, čo tým myslela, aj keď to chcela zakryť. Myslela tým moje samovražedné sklony, ktoré som už dosť veľakrát skúšala.

„Bola som len u doktora. Neboj sa,“ odpovedala som jej.

Zazvonilo na hodinu, tak sme sa na ňu vybrali. Mali sme obe biológiu. Prišli sme do triedy, ona si išla sadnúť na svoje obvyklé miesto a ja tiež. Ona sedela s Benom a ja sama, lebo vedľa mňa vždy sedel on – Edward. Túto hodinu som vôbec nevnímala, pretože mi v hlave stále prúdili myšlienky o nich. Odkedy odišiel, sedela som tu sama, nikto si ku mne neprisadol. Nebola som už zaujímavá, stále som smútila, nerozprávala a odpovedala som len na priame otázky.

Tento deň už prešiel rýchlo. Vyučovanie skončilo, tak som sa pobrala domov. Charlie ešte nebol doma, tak som sa mohla podať svijim citom. Prišla som do izby, hodila som si tašku do kúta a ľahla som si do postele. Plakala som asi tak hodinu, kým som nepočula na príjazdovej ceste auto môjho otca. Postavila som sa a utekala do kuchyne pripravovať večeru. Charlie vošiel dnu vyzul sa a odložil si svoji policajnú bundu.

„Ahoj, Bella. Čo to tu varíš?“ snažil sa aspoň nadviazať nejaký rozhovor, ja som sa do neho ako vždy moc nemala.

„Ahoj, ocko. Francúzske zemiaky. Ako bolo v práci?“ odpovedala som a položila som otázku, ktorú používam každý deň.

„Celkom fajn, hrali sme s Markom skoro celý deň karty.“

„No úžasné.“

„Idem si pozrieť zápas,“ povedal a odišiel si sadnúť do obývačky.

„Oci, už je večera, poď si sadnúť.“ Prišiel, naložila som mu a v tichosti sme jedli.

„Bolo to dobré, Bells. Ďakujem.“ Charlie sa postavil od stola a zase si šiel sadnúť ku telke.

Pozbierala som špinavý riad a umyla som ho a potom som sa pobrala do svojej izby.

„Idem sa učiť a potom pôjdem spať. Dobrú noc.“

„Dobrú noc, zlatko.“

Prišla som do izby. Nechcelo sa mi síce nič učiť, ale zobrala som si aspoň na chvíľu nejaký zošit. Bola som už dosť unavená, tak som sa rozhodla, že je na čase ísť spať. Pripravila som si veci na zajtra a odišla som sa osprchovať. Po sprche som si ľahla do postele a okamžite som zaspala.

Prebudila som sa do krásneho slnečného rána. Bola som prekvapená, takéto krásne počasie sme tu už dávno nemali. A dnes mi nebolo ani zle – konečne, na takéto rána som aj zabudla.

Dnes som si mala ísť po tie výsledky k doktorovi, tak som sa obliekla, naraňajkovala a šla som, aby som stihla prísť včas do školy. Prišla som tam práve keď bola sestra vonku, tak som ju hneď zatavila.

„Dobrý deň, som Isabella Swanová a prišla som si iba po výsledky.“ Otočila som sa a ona sa na mňa usmievala, nechápala som prečo – ale nechala som to tak.

„Dobre, poďte do ambulancie.“ Zaviedla ma tam, už tam bol doktor, ktorý práve vyťahoval nejaké papiere.

„Dobrý deň, slečna Swanová, mám tu pre vás tie výsledky,“ podával mi papiere a zaroveň mi podával ruku.

„Gratujem...“

Autor: HellaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek No chance for happiness? 1. kapitola: