Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Night after dark - 1. kapitola Daybreak

18.04.2010 (15:15) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1256×

Dvere sa otvorili a vzduch, ktorý vošiel spoločne so zahalenou ženou, zvíril prach. Všetci, ktorí sedeli v tomto zafajčenom lokále sa ako na povel otočili a pohliadli na prišelkyňu. Žena si nikoho z nich nevšímala, len sa posadila k baru. Barman k nej podišiel, žena zdvihla hlavu a kapucňa jej spadla na plecia. Už sa neozval prekvapený výdych ako vtedy, keď vošla po prvý krát.

Každý ju tu poznal, no nikto o nej nevedel nič. Bola niekto, kto prišiel každý večer a odchádzal s posledným zákazníkom. Nikdy nič nepila a ani nikdy s nikým nehovorila. Barman aj tak každý večer k nej pristúpil, ona zdvihla hlavu, kapucňa šedého plášťa jej spadla na plecia, pokrútila hlavou, znova sklonila hlavu a takto nehybne stála až do záverečnej. Noc čo noc, týždeň čo týždeň.

Nikto nečakal, že sa to raz niekedy zmení. Hoc sa našli takí, ktorí si mysleli že ju prinútia rozprávať. Skúšali to milo, pozvaním na drink či tanec, tí skončili iba s nemým odmietnutím. Niektorí mali toľko odvahy aby použili silu, no tí skončili v nemocnici. Odvtedy ju nechali na pokoji. 

Stála sama, každý večer. Blonďavé vlasy jej padali na plecia. Boli zanedbané a špinavé. Boli len úbohou karikatúrou tých, ktoré videla každý deň v zrkadle kedysi v dávnej minulosti. Vtedy keď to malo nejaký zmysel, aspoň ona si to vtedy myslela. Teraz jej to pripadalo smiešne.

 Zrazu sa dvere otvorili a dnu vošiel muž. Každý si ho prekvapene obzrel. Bol vysoký, tmavohnedá pokožka, neuveriteľne svalnatý, ale to čo bolo na ňom prekvapujúce bolo, že hoci vonku bolo mínus desať a husto snežilo, on mal oblečené len džíny, ktoré tesne obopínali jeho tvarované stehná. Dvere sa zatvorili a on zo seba striasol sneh a pobral sa k baru. 

Na veľké prekvapenie zastal pred blondínou a prehovoril na ňu, „hej blondínka, tento poznáš? Čo zostane po blondínke, keď sa vykúpe?“

Nastalo mŕtvolné ticho. Každý sa otočil k dvojici pri pulte čakajúc ako to bude pokračovať.

„Kurací vývar!“ vyhŕkol na prekvapenie ostatných bez strachu, zaškeril sa a posadil sa vedľa nej. Otočil sa k barmanovi a objednal si.

„Jedno pivo a tu pre slečnu,“ otočil sa k nej a znovu sa zaškeril, „radšej nič“ v celom lokále bolo hrobové ticho. Toto si ešte nikto nedovolil. Všetci čakali, že mu to tá blonďavá mrcha natrie. No ale to čo nasledovalo nikto nečakal.

„Ako si ma tu našiel?“ odpovedala. Konečne počuli jej hlas, ktorý bol nádherný ako zvončeky.

„Nepamätáš si? Vystopoval som ťa,“ povedal, no za týmito slovami sa schovávalo niečo, čo pochopila len ona. Znova nasadil ten zvláštny výraz, ktorý mal väčšinu času. 

„Na čo si prišiel? Bolo ti za mnou smutno?“ ozvala sa sarkasticky. 

„Nie. Ver mi, bol som šťastný, keď si zmizla. O jedného upí... teda o jedného z vás menej,“ povedal a zchuti sa napil. 

„Tak teda prečo si tu?“ opýtala sa znova.

„Keď ti mám pravdu povedať, poslala ma za tebou Bella. Vedela, že len ja ťa nájdem. Mám pre teba odkaz.“ Zamĺkol a čakal na jej reakciu. Odhadol ju správne. 

„Ha. Od tej ľudskej mrchy. Myslíš, že ma to zaujíma?“ odvrkla si.

„Myslím, že bude. Ver mi, nebol som šťastný, keď mi volala, ale ona si myslí, že len ty jej dokážeš pomôcť.“

„Prečo by som jej pomáhala, ale vieš čo, povedz mi to, nech vypadneš a dáš mi pokoj.“

Naklonil sa k nej a niečo je pošepkal.

„Čože?“ vykríkla, „to nemôže byť pravda. Ona nemôže byť tehotná. Veď my predsa nemôžeme mať deti.“

„Ja viem, tiež som tomu neveril. No oni to chcú dať preč. Ja som za to, aby to spravili. Veď je to pre ňu nebezpečné. Ona je len človek a môže ju to zabiť.“ Na chvíľu zmĺkol ako keby o niečom rozmýšľal. 

„Svoju úlohu som si splnil tak padám. Aj tak si myslím, že je najlepšie keď urobia to čo chcú. Bella nevie, čo robí.“ Vypil zvyšok piva, otočil sa a odchádzal.

„Počkaj. Čo mám podľa teba robiť?“ spýtala sa ho.

„To sa pýtaš mňa?“ prekvapene na ňu pozrel a ona len prikývla. Po chvíli povedal, „podľa mňa by si tu mala zostať a nemiešať sa do toho Edwardovi. On vie, čo robí. Bella si časom uvedomí, že mal pravdu.“

Otočil sa a ešte potichu dodal, aby to nemohli počuť, „snáď.“

Už otvoril dvere a chcel odísť, keď urobila niečo, čo by nikto nečakal.

„Kedy odchádzaš?“ spýtala sa.

„Hneď teraz. Už tu nemám čo robiť,“ spýtavo sa na ňu pozrel.

„Idem s tebou,“ povedala, nasadila si kapucňu a upravila plášť, aby je nebolo vidieť ani kúsok bledej kože. 

Muž len pokrčil plecami, rozrazil dvere a vyšiel von.

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Night after dark - 1. kapitola Daybreak: