Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Niet ruže bez tŕnia - 4. kapitola

15.08.2012 (13:00) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 4034×

Minulosť:

Vďaka tomu, že ma Edward zachránil, sa mi zmenil celý život. Spoznala som celú jeho dokonalú rodinu. To myslím vážne, nie je v tom žiadna irónia. Alice, jeho sestra, je malý škriatok s diablom v tele. Malé, čiernovlasé, streštené čudo, ktoré je zároveň totálnym maniakom na nakupovanie. S ňou a s Emmettom sme si rozumeli neskutočne. Stále sme sa smiali a vymýšľali vtipy na ostatných. Edwardova druhá sestra, Rosalie, bola neskutočne krásna. Bola priam nadpozemsky krásna a otáčali sa za ňou nielen muži, ale dokonca aj ženy. Mala krásne dlhé vlasy a úplne bezproblémovú pleť, vlastne každý člen Cullenovskej rodiny bol dokonalý. Musím ale povedať, že Rosalie si ako jediná držala odo mňa akýsi odstup. Nikdy som nechápala prečo, nijako som jej neublížila, ba ani som ju neurazila. Bolo mi to ľúto.

Jasper bol druhým bratom Edwarda a bol vysoký, štíhly a tiež svalnatý, akoby celá rodina posilovala. Mal krásne husté kučeravé vlasy pripomínajúce leviu hrivu. Jasper miloval hrať šach a dokonca ma to aj naučil, ale vďaka jeho dokonalej stratégii som nemala šancu vyhrať. Carlisle a Esme boli dokonalými rodičmi. Milovali svoje adoptované deti, akoby boli ich vlastné. Aj keď sa na nich niekedy nahnevali, stále mali v očiach tú rodičovskú lásku, ktorá mne už tak dlho chýbala.

Esme mi veľakrát povedala „dcérka“ a mne vždy utiekla nejaká zablúdená slzička. Bolo krásne počuť, ako vám niekto povie dcérka. Ten, kto má svojich rodičov, nedokáže pochopiť význam toho slova, tak isto, ako nedokáže pochopiť, aké je šťastie mať rodičov a môcť ich oslovovať mami, oci. Párkrát som sa preriekla pri Esme a povedala jej mami, vždy som zahanbene sklopila zrak a chcela a zahrabať hlboko pod zem, ale ona ma objala, alebo pohladila po vlasoch a krásne sa usmiala. Dávali mi pocit rodiny, toho, že už nie som sama a vďaka nim som aj tomu verila.

Mojou srdcovkou bol však Edward. Nie preto, že ma zachránil, ale preto, aký bol. Niekedy som mala pocit, že nie je z nášho storočia. Bol inteligentný, sčítaný, hudobne nadaný, neskutočný gentleman a k tomu všetkému bol neskutočne nádherný. Dával mi pocítiť, že som niekto. Pri Johnovi som sa cítila ako obyčajná chudera a nula, ale pri Edwardovi som bola niekto viac. Nebola som tá šedá myška, ktorá sa bojí povedať svoj názor, nemala som strach mu povedať: „Teraz chcem robiť toto a nie tamto.“ Proste mohla som byť sama sebou a on ma bral takú, aká som.

Dokonca aj s mojimi náladami, mojimi nedokonalosťami. Veľakrát som mu chcela povedať, že ho už dlhšiu dobu neberiem, ako obyčajného kamaráta, ale že ho ľúbim, no nenabrala som odvahu. Veď uznajte, akoby sa mu mohlo páčiť dievča, ako som ja?! Stále neupravená, no čo, špirála, očné tiene mi nič nehovoria, moje vlasy vyzerajú ako krave z pysku vytiahnuté, nepomôže im nič a keď vidím jeho dokonalé sestry bez pieh, bez pubertálnych vyrážok, nemôžem sa s nimi vôbec rovnať. Krásny princ sa nikdy nezaľúbi do škaredého kačiatka ako som ja. No nikto mi nebráni ho milovať potajomky. To mi nik nemôže vziať.

„Ahoj, princezná, pozývam ťa dnes na večeru. E,“ došla mi smska od Edwarda. Jasné, zdvihnúť mobil a zavolať to nie, ale ťukať do tých malých tlačidiel, to áno. Rýchlo som začala ťukať odpoveď.

„Nemám si čo obliecť, práčka štrajkuje,“ neklamala som, moja práčka sa pokazila a ja som všetko pekné oblečenie mala špinavé a na večeru s ním určite nepôjdem v teplákoch.

„Hm, tak ja to zariadim. Pre mňa nie je nič prekážkou. Príď o siedmej. Prosím. E.“ Jasné, teraz priletí biela hrdlička v zobáku a bude mať oriešok a z neho vypadnú krásne šaty. Celý Edward.

„Som zvedavá, čo si zase vymyslel. Dobre, budem tam. B.“ Tak fajn, ide sa na to.

Najprv som si dala kúpeľ a relaxovala som si v mojej, síce maličkej, vani, z ktorej mi nohy trčali, ale bolo mi fajne. Na to niekto zdola zazvonil. Rýchlo som na seba natiahla župan a letela som dole. Dvakrát som zakopla o vlastné nohy, ale to mi nezabránilo sa ísť pozrieť, koho sem čerti nesú. Otvorila som dvere a tam stál poštár. Čo tu chce?

„Isabella Swanová?“ spýtal sa milým hlasom. Neschopná slova som prikývla.

„Toto je pre vás,“ podával mi obrovskú škatuľu a ja som sa ju normálne bála prijať. „Tu mi to, prosím, podpíšte.“ Podpísala som sa mu a vzala od neho balík.

„Dovidenia,“ pozdravila som sa mu naozaj na viac som sa nezmohla. Položila som ten balík na stôl a sadla si na gauč oproti nemu a nespúšťala som z neho oči. Kto mi to posiela? Čo tam je? Priložila som ucho na škatuľu a počúvala som, či tam niečo netiká. Nesmiať sa prosím, videla som to minule v jednom filme. Mladej žene prišiel balík, a keď ho otvorila, tak to vybuchlo a jej kúsky tela lietali po celej izbe. Hotový krvák. Vtom mi prišla smska a ja som skoro od ľaku umrela.

„Už to otvor, ty strachopud. E.“ Na konci si neodpustil rechtajúceho sa smajla. To ma mohlo napadnúť hneď, že to je on. Ale ako vie, že som už dostala? Ako vie, že sa ho bojím otvoriť? Ale to je teraz jedno. Rozviazala som obrovskú mašľu a otvorila som balík. Bol tam odkaz:

Bells,

prosím ťa, toto si obleč, urobíš mi tým veľkú radosť. Budeš určite okúzľujúca. Vyberala to, samozrejme, Alice.

S pozdravom, Edward.

No nie je sladký? Odkryla som papier a sadla som si na zadok. Páni. Vedela som, že Alice má skvelý vkus, ale toto by som nečakala. Boli tu krásne šaty, ale nie pre mňa, ja šaty nenosím. Toto si nemôžem obliecť. Ale sú fakt bombové. Prečítala som si ešte raz vetu: urobíš mi tým veľkú radosť. No dobre, kvôli Edwardovi aj do pekla.

Vytiahla som zo škatule krásne šaty, ktoré boli nad kolená, uväzovali sa na krku a chrbát bol odhalený a aby toho nebolo dosť, mali dokonca aj výstrih. Boli to rozprávkové šaty, ale čo si obujem? Tenisky k tomu asi nepôjdu a balerínky asi tiež nie. Pozrela som sa ešte raz do škatule a tam boli nádherné fialové lodičky na vysokom, pekelne vysokom, opätku. Myslím si, že do siedmej mám o zábavu postarané.

Šla som sa obliecť, skúsila som použiť tú špirálu, čo sa dáva na mihalnice, ale len preto, že nedať si ani špirálu k takým krásnym šatám by bola urážka. Na pery som si dala niečo ako lesk a v poslednom rade som si obula tie topánky. Ostávali mi dve hodiny času, ale ako som povedala, o zábavu mám postarané. Treba sa naučiť chodiť v tých topánkach. Som ja vlastne poistená proti nehodám? Do kelu aj s Edwardom, vždy si niečo vymyslí. Ale pre lásku sa niekedy oplatí trpieť, aj keď je jednostranná. Rýchlo som zbehla do šatníka a vyberala som všetky možné vankúše, paplóny a deky, ktoré som našla a poukladala som ich z oboch strán po mojej osem metrovej chodbe. No čo? Pre každý prípad.

O siedmej som stála pred dverami ich domu a stále premýšľala, či sa otočím. Toto predsa nie som ja. Ja som na tričká, rifle a tenisky a nie na takéto nóbl oblečenie. Už-už som sa aj chcela otočiť, keď mi Edward prišiel otvoriť. Sakra, ako vie, že som tu. Bella, spamätaj sa, počul predsa auto, okríkla som sa v duchu a myslela som, že mi oči vyskočia. Vyzeral, preboha, on vyzeral nádherné. Mal na sebe bielu košeľu. Rozopnutú, ale len tak decentne, že bolo vidno jeho chĺpky na hrudi a čierne nohavice. Na tvári ten najneodolateľnejší úsmev. Takto si predstavujem anjela.

„Ahoj, som rád, že si si to obliekla. Vyzeráš nádherne,“ vydýchol a pobozkal ma líce. Zachvela som sa a privrela som oči. Chcela som si aj ten letmý bozk vychutnať do sýtosti, no cítila som, ako naberám odtieň červenej.

„Ahoj, čo by som pre teba neurobila. Však? Inak ani ty nie si na zahodenie,“ lišiacky som sa usmiala a prijala jeho ruku. Viedol ma do domu, do zadnej časti záhrady.

„Páni,“ vydýchla som. „To... to... to si kedy stihol? A čo vlastne oslavujeme?“ Celú záhradu osvetľovali malé lampióniky, ktoré viseli ponad stôl, ktorý bol prichystaný pre dvoch ľudí. Na stole bolo šampanské, jahody s čokoládou a tanier s jedlom, ktoré rozvoniavalo až k nám. Edward je romantik, ale prečo to všetko?

„Pomáhala mi Esme, musím sa priznať. Ale sklamem ťa, neoslavujeme nič, len som chcel s tebou stráviť krásny večer a niečo ti povedať.“ Povedať? Čo je také výnimočné, že potrebujeme niečo takto dokonalé?

Pomaly ma usadil na stoličku oproti sebe a s chuťou sme sa pustili do toho jedla. Vravela som, že Esme je skvelá kuchárka? No vážne, od nej zjem všetko. Edward ma hypnotizoval pohľadom, nikdy som nechápala, čo ho tak fascinuje na tom mojom jedení. Najhoršie však bolo to, že vždy som ja toho zjedla viac ako on. Pripadala som si potom trápne. Keď sme dojedli, odniesol taniere, a keď sa vracal, už nemal na tvári ten krásny úsmev. Bol úplne vážny, vyzeral ako pred popravou.

„Bells, už dávno som ti chcel niečo povedať...“ povedal, keď sa posadil oproti mne. Chytil mi ruky do svojich a pozeral sa mi priamo do očí. Začínala som pociťovať strach. Keby mi však chcel povedať niečo zlé, tak predsa neprichystá toto, alebo áno?

„Edward, vieš, že sme najlepší priatelia a môžeš mi povedať všetko.“ Chcela som ho upokojiť, lebo naozaj bol veľmi nervózny.

„Veď to, Bella. Veď to. Sme najlepší priatelia...“ Odmlčal sa a ja som pochytila ešte väčší strach a nervozitu. Ruky sa mi začínali pomaly potiť, ale odvážne som čakala, čo bude ďalej.

„Vieš, že si zmenila celý život mojej rodiny od kedy si do nej vstúpila. Stala si sa pre mojich súrodencov novou sestrou, pre mojich rodičov novou dcérou. No pre mňa si sa stala najlepšou priateľkou, dôverníčkou. Pri tebe som mohol byť sám sebou, mohol som byť pri tebe úplne bez slova a ty si mi aj napriek tomu rozumela. Poznáme sa síce krátko, ale vniesla si do môjho života radosť, do môjho srdca nádej a lásku. Bells, chcem ti týmto všetkým povedať, že už dlhšie nedokážem mlčať a len sa na teba prizerať. Chcem ti byť ešte bližšie ako doteraz. Zamiloval som sa do teba, bezhlavo som sa zamiloval už v ten osudný deň a to som ti nevedel ani meno. Milujem ťa celým svojím bytím, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. Si to najkrajšie a najúžasnejšie na tomto svete.“ Sklopil svoj zrak pri posledných slovách a ja som od úžasu pootvorila ústa.

On mi vyznal lásku? On ma miluje? Miluje ma a ja milujem jeho. Čakala by som všetko, ale toto nie. Z očí mi začali tiecť slzy a tiekli mi po lícach až dopadli na Edwardove dlane. Zodvihol pohľad a jeho tvár sa skrivila do nečitateľnej grimasy. On si určite myslí, že plačem preto, že ho nemilujem. Blázinko, ja plačem od šťastia. Prečo mi to tak dlho nepovedal? Prečo tak dlho mlčal? Mohli sme byť spolu už dávno. Vytiahla som ruky z jeho dlaní a vzala do rúk pohár šampanského a odpila som si.

„Ochutnaj šampanské,“ povedala som ešte plačlivým hlasom a on nechápavo na mňa hľadel. Viem, čakal vyjadrenie. Musí si počkať.

„Prosím?“ Nechápavo stále hľadel a nemal sa k tomu.

„Povedala som, ochutnaj šampanské,“ hovorila som to trošku príkazom, ale nech robí, čo mu hovorím, lebo sa neposunieme ďalej. Vzal pohár a ochutnal.

„Teraz ochutnaj mňa,“ zašepkala som, keď prehltol a položil pohár. Pozeral na mňa, akoby som povedala neviem čo. Nahla som sa k nemu a čakala som na svoj prvý bozk od Edwarda Cullena, od toho najlepšieho muža pod slnkom. Konečne sa spamätal a spojil naše pery. To je ešte lepšie, ako v mojich dennodenných predstavách. Chvela som sa a to, čo som cítila pri obyčajnom bozku, som v živote necítila. Odtiahol sa odo mňa, pretože si určite všimol, že sa potrebujem nadýchnuť.

„Bella,“ vydýchol ešte stále omámený. Pomaly otvoril oči a pohladil ma na tvári a konečne sa usmial.

„Milujem ťa. Tiež ťa milujem, ale mala som strach, že mi nikdy neopätuješ moje city,“ priznala som sa a on prešiel ku mne, postavil ma na nohy a otočil tvárou k sebe.

„Ja ťa budem milujem navždy, a to ja som sa bál, že nie som pre teba dosť dobrý. Myslel som si, že si ťa nezaslúžim.“ Už som chcela mať námietku, keď opäť spojil naše pery.

Pomaly mi prechádzal špičkou jazyka a mne sa chvelo celé telo. Chcela som, aby ochutnal celé moje telo. Áno chcela som, aby on bol môj prvý. Poznala som ho, verila som mu. On je iný. To proste vycítite, že je niekto pre vás ten pravý. Pootvorila som pery a on zapojil celý jazyk. Bol to dlhý a vláčny bozk. Kĺzal mi po chrbte a stúpal stále vyššie a vyššie, až jeho prsty do mojich vlasov. Zároveň prehĺbil náš spoločný bozk, až som ticho zastonala a oprela som sa celou váhou o jeho mužné telo a pevné svaly. Nepatrne sa odo mňa otiahol a začal mi zľahka prechádzať palcom po kontúrach mojich horúcich a vlhkých pier. Pokračoval ďalej cez moje hrdlo až sa zastavil pri mojom srdci. Priložil celú dlaň a sledoval môj zrýchlený dych, mala som pocit, že jeho oči stmavli, ale to mohlo byť následkom toho, že je večer.

„Milujem ťa a chcem byť dnes tvoja,“ povedala som šeptom a začervenala som sa. Krásne sa usmial, vyhupol si ma do náruče a odniesol do svojej izby. Opatrne ma položil na posteľ a zadíval sa na mňa.

„Ak by sa ti niečo nepáčilo, alebo ti bolo nepríjemné, zastav ma,“ vydýchol predtým ako spojil naše pery. Ja som vedela, že on by neurobil nič, čo by mi mohlo ublížiť. On toho nebol schopný. Pomaly mi rozviazal šaty za krkom a nechal látku spadnúť z mojich ňadier. Prekvapene som otvorila oči a zakryla sa rukami. Edward mi ich však začal dávať od seba so slovami:

„Si krásna, neskrývaj sa predo mnou.“

Pomaly som spustila ruky a on mi pomaličky prechádzal po jednom prsníku, krúživými pohybmi krúžil okolo mojej stvrdnutej bradavky, ktorá reagovala na jeho dotyk po svojom. Potom privrel oči a sklonil sa k nemu. Sotva sa dotkal pier mojej bradavky, bezmocne som zastonala. Zľahka som zašla rukami do vlasov. Chvela som až tak, že sa mi prsty začali chvieť v jeho vlasoch.

„Edward,“ vydýchla som jeho meno. Túžila som po ňom, chcela viac. Potrebovala som viac. Zišiel zo mňa, ale neodišiel presunul sa vedľa mňa a pomaly mi vyzliekol moje šaty.

„Je to sen? Alebo je to pravda?“ opýtal sa chrapľavým hlasom, keď prechádzal očami po mojom tele.

„Je to skutočné, láska moja,“ uistila som ho.

Pomaly mi roztiahol nohy, aby mohol preskúmať ďalšiu časť môjho tela, ktorá bola doposiaľ pred ním, a vlastne pred celým svetom, ukrytá. Pomaličky kĺzal svojimi prstami tam a späť, až som sa začala zvíjať rozkošou. Bola som pripravená, aby si ma vzal úplne. Moje vzdychy boli čoraz naliehavejšie, moje lono bolo vlhké a čakalo, kedy si ho vezme. Ešte chvíľku sa to snažil oddialiť, ale keď som nahlas vzdychla, pomaly do mňa vnikol. Už sa to nedalo zastaviť, už sa to nedalo vziať späť. Práve zo mňa urobil ženu.

V hlave mi vybuchovali iskričky erotickej rozkoše vždy, keď sa ma dotkol. Zaplavovala ma jedna horúca vlna za druhou. Pohyboval sa vo mne pravidelne, sem-tam zrýchlil, čo mi vôbec neprekážalo. Mala som pocit, že lietam, že každým pohybom som bližšie a bližšie k vrcholu, o ktorom som doposiaľ nemala ani najmenšie tušenie. Vedela som, že som na hranici najvyššej rozkoše a tom si Edwarda pritiahla ešte viac k sebe. Moju hruď som oprela o jeho a nechala sa uniesť tou extázou. O chvíľku na to prišiel k svojmu vrcholu aj Edward a vydal zo seba chrapľavý ston a tiež upadol do svojho orgazmu. Túto noc sme sa milovali asi ešte dvakrát, až kým sme vedľa seba nezaspali únavou a vyčerpanosťou z toho najkrajšieho zážitku, ktorý som zažila s milovanou osobou. 

Má význam vôbec pokračovať v poviedke? Páči sa vám táto poviedka? Pretože podľa komentárov to vyzerá tak, že nie. :(

Od budúcej kapitoly už by bol dej odohrávaný v prítomnosti a 6. kapitole som Vám chcela dať pohľad Edwarda...

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Niet ruže bez tŕnia - 4. kapitola :