V tejto kapitole sa stretne Bella s Jasperom. Chcela by som sa opýtať, prečo sa vám predošlá kapitola nepáčila. Mala som k nej zatiaľ najmenej komentárov. Nechcem vám dávať nejaké „ultimáta," alebo niečo podobné, ale keď nebude viac komentov, nebudem pokračovať v poviedke. Ďakujem. :)
22.08.2010 (11:45) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1680×
6. kapitola
Bella
Prišla som do triedy a ako klasicky som si sadla na svoje miesto. Čakala som, kedy už zazvoní. Dúfam, že budem mať nejaké hodiny aj s upírmi. Je to môj posledný rok v tejto škole, tak si ho chcem užiť. Už som aj vymyslela nejaké tie vtipy. Zákerne som sa usmiala. Chudáčikovia, budú ľutovať toho, že ma vôbec stretli. Ale kto im kázal sa tu presťahovať. Ja určite nie.
Zvoní. Po pár minútach do triedy vošiel učiteľ.
„Dobrý deň, na dnešnej hodine budeme prekladať články," povedal po taliansky.
Počula som, ako sa otvárajú dvere a uvidela som tam stáť upíra. Zo svojou dokonalou chôdzou sa vybral k učiteľovi. Počula som, ako za mnou dievčatá vzdychajú a tie, čo boli bližšie pri mne, ako hovoria, že ten bude ich. Tak o tom môžu len snívať, iba keby sa chceli stať jeho dezertom. Dal nejaké papiere učiteľovi, aby mu ich podpísal. To je super! Čo také mu asi urobím? Zamyslela som sa nad všetkými plánmi, čo som doteraz vymyslela.
Počula som, ako vedľa mňa zaškrípala stolička. Pozrela som sa tam. Ale čo nevidím. Budem mať suseda a to rovno upíra. Zachichotala som sa. To bude sranda. Pozrela som sa okolo seba a videla som, že spolužiačky ma vraždia pohľadom, ako keby som mohla zato, že si sadol ku mne a nie k ním. Vyzeral, ako keby ho niečo bolelo. Takže sa dlho neživí zvieracou krvou, alebo je proste len slabý. Jeho blonďavé vlasy vyzerali ako levia hriva, dokonalá pleť ako každý upír a zlaté oči. Keby sa tak nemračil, bol by aj zlatý.
Hra môže začať.
Usmiala som sa na neho, ako najlepšie som vedela. Vypúlil oči, mal ich úplne zlaté, takže len niekedy teraz bol na love. Pozerala som sa mu priamo do nich.
„Ahoj, volám sa Bella," predstavila som sa mu.
„Ahoj, ja som Jasper," sladko povedal.
Keď si myslí, že som sliepka ako moje spolužiačky, tak sa mýli. Sebavedome som sa naňho pozrela a pozdvihla obočie.
„Máš zvláštne oči. Ešte u nikoho som nevidela, že by ich mal zlaté," usmiala som sa.
Teraz vyzeral, že mu tie oči vypadnú, ale aby to nebolo málo, tak sánku mal pomaly na zemi. Jemne som si oblizla peru. Hups, to som asi robiť nemala. Tvár mal viac napnutú ako predtým, a to je už čo povedať. Mňa tak baví sa s ním zahrávať.
„Stalo sa ti niečo?" opýtala som sa nevinne.
„Nie, prečo? Malo by sa niečo stať?" snažil sa pokojne hovoriť.
No, ako som si myslela, iba sa snažil. Stavím sa, že keby sa mohol potiť, tak už plávam. Nasadila som si pokerovú masku.
„Nie. Ja, lenže...“ nechala som tu vetu vyznieť, aby to znelo dramatický.
„Čo?" opýtal sa napäto.
„Ale, radšej nič," uťahovala som si s neho.
Mala som s toho obrovskú radosť, ale snažila som sa to zakryť vážnou tvárou.
„Povedz čo," hovoril stále napätejšie.
„No, radšej ti to nepoviem. Ale potom možno. Ešte uvidím. Dúfam, že ti to nevadí," hovorila som nevinne a urobila šteňacie očká.
„Samozrejme, že nevadí," povedal zaskočene.
„To som rada."
„Slečna Smisová? Mohli by ste prečítať a preložiť článok na strane dvadsaťosem?" opýtal sa ma profesor Ripson.
„Samozrejme, pán profesor," odpovedala som mu.
Všetko som prečítala a preložila. Taliančinu ovládam možno aj lepšie ako angličtinu. Zbožňujem ten jazyk.
„Výborne, slečna Smisová," pochválil ma profesor.
„Pán Hale? Ako ovládate taliansky jazyk vy?" opýtal sa ho profesor.
„Výborne," povedal Jasper taliansky.
„Tak o tom sa hneď presvedčíme. Prečítajte článok zo strany dvadsaťosem a preložte ho."
Tak sa aj stalo. Učiteľ sa naňho prekvapene pozrel. Určite si myslel, že tu má ďalšieho žiaka, od ktorého sa môže učiť.
Zvoní! No, super. Ja som sa chcela ešte pobaviť. Nevadí, o pár hodín je obed. Zákerne som sa usmiala. Som zvedavá, ako sa budú tváriť, keď tu budú musieť jesť ľudské jedlo. Spomínam si, ako sa pri tom tváril Felix.
Radšej idem na ďalšiu hodinu, lebo keby som mala na všetko spomínať, tak už ležím na zemi a smejem sa ako nenormálna.
Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nevieš, kto som! - 6. kapitola:
Strašne sa mi páčilo, ako si Bells uťahovala z Jaspera. Skvelé.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!