Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nevieš, kto som! - 11. kapitola

18.10.2010 (08:30) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1815×

11. kapitola

Alec

Stál som oproti Edwardovi, tomu debilovi, čo si o sebe myslí, že je majster sveta. Nemohol som sa už dočkať, kedy naňho skočím a roztrhám ho na malinké kúsočky a tie kúsočky ešte na menšie, pokiaľ by z neho nezostal ani prach a potom ho upáliť. Ako si vôbec môže myslieť, že bude s mojou Bellou? Počul som, ako zavrčal. Tak mu len treba! Nemá čo liezť do hláv iným. To mu ešte asi nikto nepovedal, že nemá počúvať, keď sa mu to nepáči.

Pozeral som sa naňho, ako sa na mňa rúti. Chcel ma chytiť pod krk, ale ja som mu to nedovolil. Jednoducho som rýchlejší. Zohol som sa, chytil ho za ruku a chcel som mu ju odrhnúť, ale podarilo sa mu prehodiť ma na druhú stranu. Skončil som na zemi. Videl som, ako na mňa skáče, urobil som kotrmelec a tým som sa mu vyhol. Postavil som sa a čakal na jeho ďalší ťah. Snažil som sa nemyslieť na hmaty, ktoré chcem urobiť, ale neváhať a inštinktívne útočiť. Viem, že by som mohol použiť svoju moc, ale chcem sa aspoň trošku zabaviť. Trošku vzrušenia nikdy nezaškodí, ale práve naopak.

Vyzeral byť dosť naštvaný, prepaľoval ma svojimi čiernymi očami ako svoju korisť. Teraz sa sústredím, lebo ma každú chvíľu prerazí a to by nebolo veľmi dobre. To by mi ešte chýbalo, aby on vyhral.

Radšej som sa už zameral len na boj, lebo si to mieril rovno na mňa. Odrazil som sa od zeme a vyskočil na strom. Ten debil ho celý vybral aj s koreňmi a, samozrejme, že s ním začal krútiť z jednej strany na druhú. Skočil som na ďalší strom a to všetko sa opakovalo ešte päť krát. Rozhodol som sa, že zoskočím dole, lebo ma to už prestalo baviť. Tak som aj urobil a hneď sa aj postavil do bojovej pozícii. Už som sa aj prestal baviť a zameral sa naňho ako na prioritný cieľ. Chcel som ho už dostať na lopatky. Vyčistil som si hlavu a snažil som sa nemyslieť na pohyby, ktoré chcem urobiť. Rozbehol som sa, čo najrýchlejšie vyskočil do vzduchu, urobil salto a toho idiota priklincoval k zemi. Snažil sa ma zo seba striasť, ale to som mu nedovolil. No, ale on sa nedal a nakoniec sa mu nejako podarilo uvoľniť z môjho zovretia. Chytil mi jednu ruku a oddelil ju od môjho tela. Sakramentsky to bolelo, ale nevydal som ani jedinú hlásku. Takú radosť mu neurobím. Zavrčal som naňho a zaútočil. Neviem ako sa mu to podarilo, ale za to mi zaplatí. Moju ruku odhodil niekde do lesa. Vyzeralo to, ako keby som bol jeho pes, moja ruka nejaký konár a dáva mi povel aport. Už som toho mal aj dosť. Ten jeho prihriaty úsmev mu hneď zmažem z tváre, že sa bude čudovať. Rozbehol som sa oproti nemu, skočil naňho a uhryzol som ho do krku. Okamžite sa ma snažil odstrčiť. Po pár sekundách sa mu to aj podarilo, ale predtým som mu tam urobil peknú značku.

„To by už aj stačilo!" zvrieskol Carlisle.

Vražedne som sa naňho pozrel. Ako si dovoľuje mi rozkazovať?

„A keď nie?" ironicky som sa opýtal.

„Nerozprávaj sa tak s Carlislom!" rozkázal Edward.

Ja som sa naňho pozrel, pozdvihol jedno obočie a zavrčal.

„Prečo by som nemal?" povýšenecky som sa spýtal.

Sakra, ale tá ruka ma stále bolí.

„Lebo som ti to povedal!" zavrčal.

Postavil sa do bojovej pozície. Napodobnil som ho a už chcel naňho skočiť, keď ma zastavili dve silné paže. Pozrel som sa, kto ma drží. Bol to Emmett, ktorý sa škeril na každého, ako keby sa nič nedialo. Otočil som hlavu späť na toho debila, ale aj jeho držal Jasper. Snažil som sa dostať z Emmettovho „objatia", ale nedarilo sa mi to. Mal väčšiu silu ako ja. Už som bol taký rozzúrený, že som použil svoju moc na Emmetta. Pustil ma a začal tu pobehovať ako splašené stádo kráv, ale on bral všetko, čo mu prišlo do cesty.

„Nevidím!" kričal Emmett a tváril sa, ako keby spadol z višne.

„Okamžite s tým prestaň!"

Vrieskala na mňa jeho šialená manželka.

Ale ja som ju mal v paži a zameral som sa len na toho, čo mi lezie na nervy, od kedy som ho stretol. Už som chcel naňho skočiť a na Jaspera použiť moju moc, keď mi neustúpi z cesty, ale zacítil som Bellin pach, ako sa približuje. Uvedomil som si, že za chvíľu príde a keď ma uvidí bez ruky ako trhám zakomplexovaného upíra, tak z toho nebude mať veľkú radosť.

„Pre tento krát máš šťastie!" zavrčal som.

Otočil som sa a šiel si po ruku, ale predtým som stiahol z Emmetta svoju moc.

„Ja vidím!" šťastne zvrieskol.

Bella

Už som nemohla vydržať to čakanie, tak som sa vybrala za Alecom. Cullenovci mi povedali, že mám počkať pre istotu tu, ale ja nikoho nepočúvam. Dokonca ani ocka, tak nevidím dôvod, prečo by som mala ich. Dúfam, že sa mu nič nestalo. Prosím, nech je ešte celý. Čo keď sa mu niečo stalo? Pri týchto myšlienkach som sa rozbehla ešte rýchlejšie. Cestu som veľmi ľahko našla. Šla som tam, kde boli vytrhnuté stromy, pomaly všetko zničené a podobne. Vyzeralo to tu, ako keby tade prešli prinajmenšom tri tornáda. Prišla som tam o niekoľko minút. Našťastie nešli ďaleko, ale točili sa len dookola. Videla som už Cullenovcov, ale Alec tu nikde nebol. Začala som sa oňho báť.

„Kde je Alec?" vystrašene som sa opýtala.

„Bella?" zaznel mi za chrptom jeho hlas.

Otočila som sa a stál tam. Tváril sa nejako zvláštne, ale teraz som sa tým nezaoberala. Namiesto toho som mu skočila do náručia. Zatočil sa so mnou a asi o minútu pustil. Už viem, prečo som stále taká šťastná v jeho náručí. Už viem tú pravdu, že ho milujem ako len viem a možno aj viac. Poriadne som sa naňho pozrela. Pomaly celé oblečenie mal roztrhané. Ostali mu len nohavice, ale aj tie neboli úplne celé. Bože, aké ma sexy telo. Musím sa upokojiť, lebo nechcem, aby to zistil. Neviem či ma miluje, alebo ma berie ako svoju sestru. Musím to nejako zistiť, ale ako? Ja už len niečo vymyslím. Ale čo?

„Bella," oslovil ma Alec.

„Musím sa s tebou porozprávať o niečom dôležitom!" naliehavo povedal.

Počula som, ako niekto za mnou zavrčal. Pozrela som sa tam a videla som Edwarda, ako sa snaží dostať z Jasperovho zovretia.

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nevieš, kto som! - 11. kapitola: