Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nevesta na úteku - 6. kapitola

28.11.2010 (12:45) • tsudlinkarose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1037×

6. kapitola ( Bella )

Všetko ladilo do červeno zlatej farby. Okrúhle stĺpy boli omotané červenou látkou, na ktorej bola zlatá mašľa.

„Dobrá práca. Aro bude nadšený,“ hovorila som očarene. Alice sa tichučko zachichotala.

„Dobre, všetci sa choďte pripraviť. Ples začína o hodinu a vy tu ešte len tak postávate. Musím ešte niečo zariadiť,“ hovorila rozčúlene Jane a trošičku mi pripomínala Alice. Všetci sme sa rozbehli do svojich izieb.

V izbe som sa zamkla a vbehla do kúpeľne. Osprchovala sa, usušila a vyfénovala vlasy, namaľovala si čierne vnútorné linky, slabé modré tiene, špirálu a šla som k posteli, kde som mala nachystané šaty. Tmavo modré, odhalené jedno rameno, na druhom trochu hrubšie ramienko, skoro nahý chrbát, úzke obyčajné, až po začiatok jedného kolena, tam je dlhý rozparok, ktorý odhaľuje lýtko. K tomu svetlo modrý, akoby šál, iba prehodený cez ruky, modré topánky na vysokom, štíhlom podpätku so striebornými trblietkami a náhrdelník s modrým erbom Vollturiovského kráľovstva.

Vlasy som si nechala len tak voľne vyžehlené a do nich som si pripla iba malú tmavo modrú sponu.

Hotovo, mohla som ísť. Bola som síce na love asi pre dvoma dňami, možno ani to nie, ale moje oči teraz boli neuveriteľne čierne.

Niekto mi zaklopal na dvere.

„Áno?“ povedala som opatrne. Dvere sa otvorili a v nich stál Demetri v čiernom obyčajnom obleku s modrým kvetom v prednom vrecku saka.

„Och, Iss,“ vydýchol prekvapene a ja som sa zľakla, že som to prehnala.

„Prehnala som to? Vyzerám až tak zle?“ vypytovala som sa ho zdesene.

„Nie, nie!“ konečne prehovoril. Trochu ťažšie sa mu prehĺtalo. „Si neuveriteľne krásna,“ povedal nakoniec a keby som bola človek, som červená až za ušami.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa placho.

„Aro ma poslal, aby si už prišla. Ples sa už začal,“ hovoril trochu nesmelo. Prikývla som na súhlas. Ešte stále, ale stál vo dverách.

„Chcel si ešte niečo, Demetri?“ opýtala som sa ho s úsmevom.

„Môžem ťa odprevadiť?“ opýtal sa s úsmevom.

„Samozrejme.“ Úsmev som mu vrátila. Chytila som ho za ruku a spolu sme odkráčali ľudskou chôdzou k spoločenskej miestnosti, kde sa konal ples.

Demetri jemne drcol do obrovských dverí, ktoré sa následne otvorili.

V miestnosti to hýrilo tancom, no len čo som vstúpil po Demetriovom boku, všetko utíchlo. Iba hudba hrala ďalej. Pozrela som sa na Ara sediacom na svojom tróne spolu s bratmi. Neveriacky na mňa pozeral, skoro až s otvorenými ústami.

„Nevravel som ti, že si krásna?“ pošepol mi Demetri do ucha a ja som sa pri jeho dychu nepatrne zachvela.

„Ďakujem,“ pošepla som mu ešte raz a ešte pred tým ako som rýchlym krokom preplávala k Arovi, venovala som mu letmý úsmev. „Aro,“ pozdravila som ho. „Caio, Marcus.“ Otočila som sa aj na nich a kývla na pozdrav.

„Si neskutočne krásna,“ hovoril Aro s očareným úsmevom.

„Ďakujem,“ šepla som do toho ticha. Aro kývol niekam rukou a v ten okamžik začala znovu hrať hudba.

„Môžem poprosiť o prvý tanec?“ spýtal sa ma Aro. Kývla som na súhlas a on ma viedol do stredu celej miestnosti.

Vďaka Arovi som vedela skvele tancovať. Niekedy ma po nociach vyučoval. Bolo to celkom zábavné a teraz mi to pripadalo podobné. Vlnili sme sa v melódií hudby a pri tom sa usmievali jeden na druhého. Takto som mohla ľahko zabudnúť ako zabil moju ľudskú lásku a odohnal ma od mojej neskutočne láskavej rodiny a snúbenca. No vlastne, keď sa nad tým teraz tak zamyslím, neviem presne, či sme ešte stále snúbenci.

Pohľadom som prechádzala všetkých účastníkov tohto plesu a neprekvapilo ma, keď som tu zbadala klan z Denali, z Kanady a z Paríža. Aro vie, že sú to moji neskonale dobrí priatelia, ktorí ho nemajú veľmi v obľube, ale keďže majú mocné dary, Aro ich musí strpieť.

Potom som konečne našla upíra s bronzovými strapatými vlasmi a medovo zlatými očami, ako hľadí na mňa. Usmiala som sa. Edward nevyzeral veľmi nadšene, ale musel sa snažiť. Obrátila som hlavu smerom k Arovi a usmiala sa aj naňho. Zrazu mu niekto poklopal po pleci. Zľakla som sa ako zareaguje Aro, ale ten len trochu zavrčal, napol sa a inač sa správal slušne.

„Môžem si zatancovať s kráskou večera?“ opýtal sa ho krásny upír s dlhšími tmavo hnedými vlasmi a karmínovými očami, tmavšou pokožkou a vypracovaným telom. Oliver.

„Samozrejme,“ odpovedal Aro, trošku nevľúdne a tak som na Olivera natiahla svoj štít.

Aro odišiel za Eleazarom a ja som sa venovala tomu krásnemu upírovi.

„Dlho sme sa nevideli, cudzinec,“ zasmiala som sa melodickým hlasom.

„Máš pravdu, kráska,“ povedal s lišiackym úsmevom. Začali sme tancovať. Už to nebol valčík, ale tango. Vášnivé a romantické. „Nemusela si používať svoj dar. Aro by sa ma nikdy ani nedotkol v miestnosti plnej upírov.“ Skonštatoval sucho, keď ma púšťal k zemi držiac ma za ruky.

„Nejak dobre ma poznáš.“ Zase som sa zasmiala. S Oliverom som mala krátky románik, ktorý bol zakončený odmietnutím k svadbe. Olivera to síce ranilo, ale naďalej sme tými najlepšími priateľmi, čo si naozaj cením.

„Mal by som,“ hovoril ticho. Možno aby nás nikto nepočul. „Veď ťa už poznám vyše sedemdesiat rokov.“ Tajuplne sa zasmial a mne prešli po chrbte zimomriavky. Už si spomínam, prečo som ho tak vášnivo milovala. Tajuplný cudzinec.

„Ako sa majú Xavier a Serena?“ opýtala som sa pri malej otočke.

„Sú šťastní ako blchy a niekedy mi to lezie fakt na nervy.“ Pritiahol si ma viac k sebe a pozrel sa mi do očí a ja som hneď vedela nad čím rozmýšľa.

Na tie spoločne strávené roky, keď sme sa mali tak radi.

„Oliver...,“ nechala som to visieť vo vzduchu a ďalej sme tam tak stáli pritisnutý na seba. Hudba sa skončila, ale my sme tam len stáli, hľadiac si navzájom do očí.

„Iss,“ šepol mi pri uchu. „chýbala si mi,“ povedal a odtiahol sa odo mňa. „Poď sa prejsť,“ povedal odrazu držiac ma za ruku a viedol ma do kráľovských záhrad. Po ceste som zachytila štyri pohľady. Serena s Xavierom nás sledovali plný očakávania, z toho, že by sme sa možno k sebe vrátili. Edward vyzrel zmätene a spoly žiarlivo. Aro mal v tvári iba zlosť.

„Aj ty si mi chýbal,“ šepla som do tmy osvetlenej mesiacom, keď sme sedeli na jednej z lavičiek v záhrade plnej rozkvitnutých ruží.

„Ako si sa ocitla vo Volterre v Arovom zajatí?“ bol zvedavý Oliver a ja som zostala sedieť úplne v šoku. „Iss, mne môžeš povedať všetko,“ prehovoril po chvíľke ticha.

„Ja viem,“ vzdychla som. Všetko čo som mu niekedy povedala a nikto iný o tom nemal vedieť, vždy to tak zostalo.

„Tak začni, Iss. Určite to nebude zas až tak hrozné.“ Podpichoval ma.

„No dobre, ale varujem ťa, že to nemá happy end. Tak začnem od vtedy čo som sa strela s Cullenovcami,“ nadýchla som sa a zbadala v Oliverových očiach otázku. „Ten príbeh pred tým, je strašne dlhý a nechce sa mi ho rozprávať,“ odpovedala som mu na jeho nevyslovenú otázku. „Takže, spoznala som sa s Cullenovcami, ktorí ma medzi seba prijali ako nevlastnú dcéru a sestru. Esme s Carlisom sú v tomto ohľade neuveriteľne milí, naučili ma živiť sa zvieracou krvou, aj keď to bolo pre mňa trochu ťažké. Veď som žila pred tým asi šesťdesiat rokov iba na ľudskej krvi.“ Trpko som sa zasmiala. „No, ako som povedala, všetci boli ku mne neskutočne dobrí. S Edwardom som si neuveriteľne rozumela a zamilovala sa, neskôr sme sa zasnúbili. Raz sme sa presťahovali na Aljašku a keďže Cullenovci žijú ako normálni „ľudia“, zapísali sme sa na strednú školu. Carlise s Esme si tam našli prácu. Hneď v prvý deň som sa zamilovala do ľudského chalana a neuveriteľne lahodne voňal. Keby sa vtedy Edward dozvedel, že ho milujem, zošalel by a ja som sa mu nemohla vtedy len tak pozerať do očí a tak som ešte v ten deň od nich odišla.

Odišla som do Kalifornie, kde som pred tým žila so svojou minulou rodinou, Rebecou a Patrikom. Obidvaja mi do istého času porozumeli, ale tak ako ja, ani oni veľmi nechápali ako som sa mohla zamilovať do človeka. Zapísala som sa tam na strednú školu no potom tam prišiel nový žiak,“ zhlboka som dýchala, aj keď som to nepotrebovala.

„Ten, do ktorého si sa zamilovala?“ opýtal sa ma dychtivo Oliver.

„Áno, bol to Kevin. Začali sme sa častejšie vídať, no on sa chcel bozkávať,“ spravila som grimasu. Oliver sa zasmial. „No ja som nemohla, mala som ho síce rada, ale predsa len som bola upírka. Musela som tiež neustále myslieť na Edwarda a moju rodinu.“ Vzlykla som a Oliver mi položil jemne ruku na plece.

„Čo sa stalo potom?“ opýtal sa zvedavo.

„Raz na mňa skúšal nejaké tie triky, aby som ho pobozkala, skoro som to nevydržala a zahryzla sa mu do krku. Okamžite som vtedy od neho utiekla do lesa blízko jeho domu. Ani som nad tým nerozmýšľala a sadla si na čo najvyšší strom v lese. Rozmýšľala som nad svojou existenciou a zrazu som začula Kevinov výkrik. Rýchlo som k nemu dobehla a všimla si obrovského grizliho, ako sa týči nad Kevinom. Zase som niekde stratila rozum a vrhla sa na medveďa. Zlomila mu väzy a obrátila sa na Kevina,“ hovorila som pomedzi vzlyky.

„Vtedy sa dozvedel čo si?“ chcel vedieť Oliver, stále ma držiac okolo pliec.

„Áno. Vôbec mu to nevadilo, niečo tušil, ale nebol si istý a ja som mu podložila dôkazy,“ hovorila som ďalej. „No o rok nato k nám zavítala jedna upírka, Sandra, ktorú si mal česť vidieť v sále. Prezradila Arovi, že som prezradila naše tajomstvo človeku a on ma zajal spolu s Kevinom. Mučili ho. Aro mi sľúbil, že ak sa k nemu pridám, nezabije ho.“ Teraz som už stála s rukami v päste a zúrila som.

„On ho nakoniec zabil, že?“ hovoril Oliver, akoby to čakal. Ara nepoznal až tak ako ja, ale aj tých pár stretnutí mu stačilo nato aby vedel, čoho všetkého je Aro schopný.

„Áno a mňa tu drží vďaka tomu, že sa mi vyhrážal, že ak nezostanem, zabije Cullenovcov,“ dokončila som a sadla si naspäť vedľa neho.

Autor: tsudlinkarose, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nevesta na úteku - 6. kapitola :