Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neverím, že ťa milujem - Prológ

17.04.2011 (16:45) • NessiePusinkaBlacky • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1142×

Neverím, že ťa milujem

Prológ

„Milujem ťa,“ povedal a naklonil sa ku mne, aby prekonal vzdialenosť našich pier.

„Aj ja teba.“

Keď bol ten neznámy, ale nádherný, chalan asi centimeter od mojich pier, začal zvoniť.

„Čo sa s tebou deje? Prečo zvoníš?“ opýtala som sa toho neznámeho fešáka.

Zrazu zmizol.

„Nie, neodchádzaj,“ kričala som za ním smutne a sa rozhliadala po tmavom lese. Zvonenie stále neprestávalo.

Odrazu zmizol celý les a ja som otvorila oči do ranného svetla.

Aha, takže to bol iba sen. To zvonenie bol môj otravný budík. Ach! Nechápem, prečo zvoní aj v sobotu ráno, keď som ho včera večer vypla. Hneď, ako sa mi bude chcieť vstávať, odhodím ho niekam!

Ach, ten môj sen. Ja normálne snívam o láske. Nechápem prečo. Mám sedemnásť rokov a zarábam si ako modelka a nemám žiadneho chlapca. Je to ponižujúce, ale ja čakám na toho pravého. Pravidelne navštevujem diskotéky. Na žiadnej oslave v New Yorku nechýbam a vždy sa zabávam do nekonečna. Niekoľkokrát som sa zobudila v úplne cudzej posteli a s úplne cudzím chalanom, no neriešila som to. Stále som sa zobudila oblečená, takže viem, že sa nič nestalo. Som mladá a zarábam si za svoje, tak si môžem aj užívať, ako sa patrí. Teda, ak by som chcela, čo ja ani nie. Mám tu tiež plno priateľov, ktorých zbožňujem a vo všetkom ma podporujú. Hlavne v mojej práci. Svoju prácu beriem ako koníček, ale aj starostlivo. Musím sa o seba stále starať, chodiť do solárka, jesť zdravé jedlá, nosiť pekné oblečenie, na ulici sa fotiť s ľuďmi a byť ku každému milá. Teším sa, že práve mne dali takú skvelú ponuku.

Ten deň si pamätám doteraz.

Išla som domov zo školy vo Forkse. Pred dvoma dňami som sa nasťahovala k môjmu otcovi, mestskému šerifovi, ktorý na mňa dohliadal. Bola som milé a tiché dievčatko. Vtedy som išla pešo, lebo som si nestihla kúpiť auto, keďže som tu bola iba dva dni. Zrazu ma zastavila nejaká žena vo veku dvadsiatich rokoch.

„Ahoj, som Jenny. Prepáč, že ťa otravujem. Ja pracujem v modelingovej agentúre Fashion. Hľadáme nejakú novú tvár pre našu agentúru. Ten niekto by mal vyzerať ako ty. Viem, že teraz si to asi nepochopila, tak tu máš moju vizitku a ozvi sa mi. Nič sa neboj. Pridelili by sme ti asistentku, ktorá by ti vo všetkom pomáhala a organizovala by tvoju prácu. Ozvi sa mi. Toto je ponuka stvorená pre teba. Nebudeš ľutovať,“ povedala mi a nervózne si prehrabla svoje červené vlasy.

„No... ja... vlastne... ani... vôbec... ako... to... že...“ koktala som. „ Fajn, možno sa ozvem.“

A je naozaj super, že som sa ozvala. Ešte v ten deň som všetko vysvetlila Charliemu, Renée a zavolala Jenny, ktorá mi vybavila letenku do New Yorku. Pamätám sa, že v ten deň som bola ako na tŕňoch. Nemohla som v lietadle zažmúriť oka. Stále som nemohla pochopiť, že ja by som mohla robiť niečo také. Samozrejme, že moja mama s otcom neboli nadšení, že odchádzam, ale ja som to musela vyskúšať.

Nechcela som byť stále tá Bella, ktorá navarí a uprace v rodinnom dome, urobí si úlohy a ide do školy. Chcela som skúsiť, aká bude chuť slávy a bolo to pre mňa vzrušujúce. Teraz je to môj stereotyp. Od prvého fotenia som si zvykla. Zavolala som mame a otcovi, vysvetlila im, že sa už nevrátim. Bolo to pre mňa ťažké, ale stále sa vraciam na sviatky a prázdniny.

V tejto práci som spoznala veľa ľudí. S každým členom štábu sa dobre poznám a na moju asistentku nedopustím. Pomáha mi úplne vo všetkom. Môžem jej povedať každý môj problém. Zlatá Alice. Bez nej by som to nezvládla.

Keď som priletela do New Yorku, hneď sa ma ujala. Ona aj Jenny ma zoznámili s ľuďmi, s ktorými som mala pracovať. Od kameramanov, štábu, vizážistiek, až cez ľudí, s ktorými sa priatelím dodnes. Brala ma na párty a naučila ma byť úplne inou Bellou. Stalo sa zo mňa milé, pekné, ale sebavedomé dievča.

Usmiala som sa nad tým, ako sa zvrtli moje myšlienky. Prestala som rozmýšľať nad prácou a vyhrabala sa z postele. Zamierila som do kúpeľne a odtiaľ som vyšla umytá a prezlečená. Pozrela som sa do svojho denníka a zistila som, že dnes mám voľný program. Žiadne fitness centrum, žiadna manikúra alebo pedikúra. Nič. Tak som sa rozhodla, že si niečo dobré uvarím.

Spravila som si iba zeleninový šalát, pretože ak by som zjedla praženicu, asi by ma šéfka s Alice zabili.

Sadla som si pred telku a začala jesť. Dávali nejakú romantickú komédiu. Myslela som, že bude fajn, ale po polhodine ma prestala baviť, tak som radšej prepla na pesničky. Chvíľu som počúvala a rozmýšľala nad tým, čo budem robiť zajtra.

Myslím, že tento víkend mám iba pre seba. Zamýšľala som sa, že by som šla navštíviť mamu a otca do Forks, pretože ma volajú každý deň, ale mne sa tam veľmi nechce. Nejde tu o to, že by som ich nechcela vidieť, ale nechce sa mi vybavovať letenky a všetky papierové záležitosti okolo, keď mám teraz toľko práce. Cez tento týždeň fotím pre štyri agentúry, ktoré chcú čo najlepší časopis a myslia si, že, keď najmú peknú modelku budú mať oveľa viac čitateľov. Neviem, ako to chodí ja iba robím svoju prácu. Alice a Jenny mi stále kladú na srdce, aby som všetko brala vážne. Ja to aj vážne beriem, ale niekedy mi príde fakt čudné, že ma chce mať Alice celý čas na očiach. Cestuje so mnou všade. A ja som jej za to vďačná. Aspoň mi vo všetkom pomáha. Vybavuje mi izby a moju výplatu. Snaží sa pre mňa urobiť to najlepšie. Takisto miluje nákupy. V každom jednom meste musíme nakupovať oblečenie a prejsť aspoň tisíc butikov. Strašne rada ma oblieka. Ja v tom problém nevidím. Pre prácu urobím všetko. Moja práca trvá nonstop. Musím byť perfektná aj pred ľuďmi v meste. Nesmiem vyjsť na ulicu neupravená, lebo okamžite by to bolo prinajmenšom v novinách.

Z premýšľania ma vytrhol zvonček. Vstala som a šla otvoriť dvere. Zvonček začal zvoniť rýchlejšie a netrpezlivejšie.

„Veď už idem!“ zakričala som k dverám.

Tak. Prológ je hotový. Ak chcete vedieť o poviedke viac? Prečítajte si v zhrnutí poviedok. Poviedka bude mať ešte veľmi veľa častí. Neviem presne koľko, ale viem, že dosť. Mám všetko naplánované, keďže mám stále nejakú inšpiráciu. Bude to dosť akčné, plné lásky a srandy. Edward a celá rodina Cullenovcov sa sem pripletie tiež. Ak sa niekomu páči, tak prosím o komentáre, aby som vedela, či v nej mám pokračovať. :) Ďakujem.

Autor: NessiePusinkaBlacky (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neverím, že ťa milujem - Prológ: