Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neverím, že ťa milujem - 1. kapitola

19.04.2011 (19:45) • NessiePusinkaBlacky • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1019×

„Veď už idem!“ zakričala som k dverám.

„Ahoj, Bella!“ vypískla Alice a už sa hnala k môjmu šatníku. V rukách držala obal s nejaký oblečením, ktoré hneď začala ukladať do mojej skrine.

„Neuveríš, čo sa mi stalo,“ začala.

„Čo?“

„Volala mi Jenny. Nejaký obchodník by chcel najať modelku, ktorá ma vyzerať ako ty.“

„Super! Ďalšia akcia. Na tento týždeň sú štyri,“ povedala som s obavami.

„Ale táto akcia je iba na tento víkend. Preto som tu. Mohla by si pohnúť kostrou?“

„Čo? Na tento víkend? Vy ste sa zbláznili. Ja na to vôbec nie som pripravená.“

„A akú prípravu potrebuješ? Ty si niečo také môžeš dovoliť,“ povedala, akoby to bolo nad slnko jasné.

„Tak fajn. Oblečenie som ti zbalila, ostatné dokúpime. Všetko je vybavené. Máš desať minút. Ja ťa počkám dole v aute,“ povedala a vybrala sa k dverám.

„Alice? A kam to vlastne ideme?“

„New Jersey. Táto ponuka je výhodná. Uvidíš. Oveľa lepšia než tie, ktoré máme naplánované tento týždeň.“

„Ok. Vieš, že sa celkom začínam tešiť? Daj mi desať minút a som dole.“

Alice odišla a ja som pribehla do spálne, aby som sa pozrela, akú spúšť tu zanechala. Žiadnu. Dokonca som našla aj pripravené oblečenie. Ako to všetko stíha?

Boli to modré šaty bez ramienok a k nim modré topánky na opätku. Asi to našla v mojej šatni. Neviem. Mám tam toľko oblečenia, že to nestojí za počítanie. Začala som sa obliekať a premýšľať, ako to bude tento raz prebiehať. Zabudla som sa Alice spýtať, či tam bude náš štáb alebo niekto iný. Vlastne je to jedno. Aj tak sa hanbiť nebudem, zvykla som si.

Cez plece som si prehodila kabelku, vzala kľúče a poslednýkrát sa pozrela po mojom byte. Vyšla som von a zamkla. Bývam vo veľmi rušnej a peknej štvrti. V tejto budove je viac, než tisíc bytov. Žije tu plno ľudí, takže nikdy nie je nuda. Na prízemí je malý bar, kde sa stretávam s priateľmi cez nedele. Zajtra som tam tiež mala byť, ale práca je, samozrejme, na prvom mieste, takže oni to pochopia. Stále nám v parte niekto chýba, pretože všetci pracujeme na maximum.

Vošla som do výťahu, vyťukala osemdesiatšestku a čakala. Keď som konečne bola dole, utekala som von z budovy a mierila k autu, kde už sedela Alice.

„Konečne,“ povedala nervózne a podala mi papier.

„Tu je napísané, čo od teba požadujú.“

„Alice, takýchto papierov mám snáď milión. Vždy je tam to isté,“ pretočila som oči.

„Ja viem, ja viem. Je to súčasť zmluvy, vieš. Preto ich stále čítaš.“

Bola som zvedavá, či je tam to isté, ako na každom papieri.

Otvorila som a začala čítať:

1. Pokožka pleťovej farby. Nepotrebujeme svetlú a ani tmavú.
2. Vlasy po pás. Hnedej farby.
3. Hnedé oči, ale kontaktné šošovky nie sú povolené.
4. Odolnosť voči chorobám.
5. Chudá postava, samozrejme.

Vopred upozorňujeme, že fotenie prebieha spolu so spoločníkom (opačného pohlavia), ktorého, samozrejme, spoznáte. Hlavne nebuďte hanblivá, lebo členom zo štábu to vadí. Podpísaním tejto zmluvy potvrdzujete, že ste bola poučená a súhlasíte s podmienkami. Rada by som vás upozornila, že fotograf je veľmi prísny a neznáša, ak mu nejaká modelka odporuje. Mali sme dosť prípadov a neskončilo to dobre. Tak prosím o pochopenie a dúfam, že som Vám týmto listom pomohla a budete si dávať pozor na tieto chyby.

Ďakujem.

List som si prešla ešte raz a otočila sa na Alice.

„Takéto hlúpe podmienky som ešte nevidela. Ok, všetkom spĺňam, ale to fotenie s chlapcom?“ povedala som a moja tvár musela byť fialová.

„No, vieš... Nechcela som ťa vystrašiť. Je to fakt veľká ponuka a bola by škoda, keby si to nevzala. Honorár ti všetko vynahradí, ak ťa to poteší,“ povedala nervózne.

„Alice! Vieš, že peniaze nie sú všetko!“

„Ja viem. Ale videla som titulku toho časopisu, porovnala som si teba a tú stránku. Nemaj obavy, budeš sa tam náramne hodiť. Ty sa hodíš na veci, ktoré práve teraz letia.“ Použila na mňa svoje psie oči.

„No fajn,“ povedala som oduto.

Je to moja práca. Všetko bude v pohode. Hlavne sa nehanbiť. Bože, ale fotiť s cudzím chalanom. To sa mi ešte nikdy nestalo. Toto je prvýkrát a ja sa strašne hanbím. Pri najhoršom budem v tvári celá červená. Ešte k tomu v plavkách. Tak s tým som naozaj nepočítala a je jasné, že Alice mi to nepovedala.

Dobre vedela, že by som tam nešla. Ako ma dobre pozná. Niekedy mi položí otázku, ja nestihnem ani odpovedať a ona povie, že je to super výber a kúpi to, čo sa mi páči. Akoby vedela dopredu moje kroky, ale na to sa poznáme iba krátko. Už som aj paranoidná. Preboha! To mám za to, že som v takom strese. Ale ja to zvládnem. Určite. Musím!

Alice si začala listovať v časopise a hľadať niečo v kabelke. Ja som sa usadila na sedadle, zavrela oči a snažila sa zaspať.

Ak sa niekomu páčilo, alebo ak niekto číta, prosím o komentáre. Stačí aj smajlík, aby som vedela, či má cenu pokračovať.

Naschvál som napísala kratšiu kapitolu, pretože v ďalšej sa to rozbehne a veľa sa toho stane. Preto som zvolila túto kapitolu ako úvod na to, čo sa udeje na tom fotení... :)

V ďalšej kapitole nájdete priebeh celého fotenia, trochu tej akcie a spoznáte aj chlapca, ktorý bude baliť Bellu. Viac nepoviem. :)

A ďakujem za komentáre k prológu. Veľmi ma potešili. :*

Autor: NessiePusinkaBlacky (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neverím, že ťa milujem - 1. kapitola: