Po dosť dlhom čase som sa sem rozhodla pridať ešte nejaký ten bonus k poviedke Never Back. Som strašne vďačná tým, ktorí ma podporovali, ale mám aj zvláštne akoby poďakovanie. Hlavne MCullen, mojej dvojičke, izzie22, mojej sestričke, a ostružinke a MillieCull, mojej inšpirácií. Ďakujem.
30.04.2010 (16:45) • Jane359 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 7598×
„Jane, nevieš, prečo nás Aro zvoláva?" spýtala som sa, keď sme išli do izby prezliecť sa.
„Netuším," zaštebotala, ale ja som vedela, že to vie. Nechcela som jej rušiť túto idylku, a tak som to nechala tak.
„Obleč si toto." Podala mi krabicu a to už sme boli v izbe. Jemne som ju otvorila. Boli tam nádherné červené šaty. Bez zaváhania som si ich obliekla. Sadli mi akurát.
„A načo?"
„Uvidíš," usmiala sa, a začala ma maľovať. Keď skončila, tak sme vyšli z izby a utekali do sály. Pred sálou bolo až priveľké ticho.
„Jane, čo to...?"
„Počkaj." A otvorila dvere.
Všetci z gardy stáli v koridore a Jane sa k nim s úsmevom pridala. Všetky oči sa pozerali presne na mňa. Pomaly som prišla k Arovi a podala som mu ruku. Keď v mojej ruke uvidel môj zmätok, usmial sa.
„Ria," šepol za mnou Alec a ja som sa otočila. Alec čupel na kolene a v rukách držal krabičku s prsteňom.
„Čo sa deje?" Ignoroval ma.
„Vezmeš si ma?" Rozpačito som sa obzrela. Netušila som, čo mám povedať. Na jednej strane som ho milovala, ale na druhej strane som bola ešte mladá. Naozaj mu to Aro dovolil? Všetci traja, dokonca aj Marcus sa usmievali. Celá sála sa na nás pozerala. Trvalo mi asi päť sekúnd kým som sa rozhodla. Alec už začal byť nervózny.
„Áno." A oslnivo som sa usmiala.
„Ďakujem." A nasadil mi prsteň. Padol mi ako uliaty.
„Úžasné!" Zatlieskal Aro rukami. Schytila som Aleca a vybehli sme zo sály.
„Ria, nevrť sa!" okríkla ma Jane, keď som už bola oblečená vo svadobných šatách. Práve mi robila môj účes. Svadba mi s Alecom padla práve na 23. augusta (vtedy mám narodeniny xD). Pozvaná bola nielen garda a Volturiovci, ale aj Cullenovci a iné klany. Trvala som na malej svadbe, ale Aro s tou jeho detskou radosťou ma presvedčil. Oddávať nás mal Marcus. Za družičku mi šla Jane, ale ona bola už samozrejme hotová.
Alice bola na Jane nahnevaná, lebo jej nedovolila pripraviť ma. Hnev jej však prešiel hneď, ako jej dovolila pripraviť gardu.
„Tak a si hotová."
Pozrela som sa do zrkadla. Bola som doslova rozprávková. Bola som aj prekrásne namaľovaná.
„Už je aj na čase," šepla som.
„Počúvaj. Aro ťa zavedie k Alecovi ku oltáru." Na súhlas som len prikývla. Rýchlo mi ešte obula moje topánky.
Potom sme už spolu vyšli a zamierili do sály prerobenej kvôli tejto príležitosti. Pred sálou stál Aro.
„Si nádherná, dcérka," povedal a veľmi zjemna ma objal.
„Ďakujem."
Jane medzitým vošla do sály a zrazu začala hrať svadobná hudba.
„Je čas," povedal Aro a spolu sme vošli.
Hneď som si všimla Cullenovcov. Na moje prekvapenie tam bol aj Jacob Black. Všetci muži mali na sebe čierne smokingy. Ženy mali nádherné šaty (Rosalie, Alice, Esme, Bella, Nessie).
Alec stál pri oltári a mal biely smoking. Bol nádherný aj napriek jeho červeným očiam. Tie teraz pozerali na mňa. Pomaly sme k nemu prišli a Aro ma "predal" Alecovi. Otočili sme sa k Marcusovi.
„Drahý svadobčania. Zišli sme sa tu kvôli jednej nádhernej udalosti." Takto rečnil minimálne päť minút, až došiel k hlavnej časti. „Alec Jose Volturi. Berieš si tu prítomnú Riu Bates?"
„Áno," povedal rozhodne.
„Ria Bates. Berieš si tu prítomného Aleca Jose Volturi?"
„Áno."
„Týmto vás prehlasujem za muža a ženu. Môžete pobozkať nevestu."
Alec mi dal dole závoj a vášnivo ma pred všetkými pobozkal. Z davu sa ozvalo nadšené jasanie. Jemne sme sa od seba odtiahli, a usmiali sme sa na seba.
„Konečne svoji," povedal.
Vyšli sme zo sály a smerovali sme do vedľajšej izby, kde nám mali gratulovať. Prvý prišli Aro, Marcus a Caius. Potom nasledovali Cullenovci a potom garda a ostatný. Medzitým na nás hádzali lupene ruží.
Neskôr som začula ako Alice frfle, že ona by tú svadbu urobila krajšie.
„Ria?" spýtal sa ma zrazu niekto. Otočila som sa. Bola to Bella. „Mohla by si, prosím ťa, odprevadiť Jaka a Ness do nejakej izby? Ness sa už chce spať."
„Samozrejme," usmiala som sa.
„To sú roky, čo som ťa nevidel, a vôbec si sa nezmenila," povedal mi Jacob cestou na izbu.
„Ďakujem. Koľko má Reneesme rokov?" spýtala som sa po dlhšom čase.
„Legálne? Tri roky a nelegálne má jedenásť. Však?" usmial sa na ňu. Vtedy mi to došlo. Jasné. Bol k nej pripútaný.
„Tu je vaša izba."
„Tak ahoj," zaštebotala Ness a rovno pred očami mi zabuchli dvere.
Ja som sa tomu len zasmiala a vrátila som sa do haly.
„Poď," schytil ma Alec a ťahal ma von, do bezmesačnej noci. Zastali sme až na kopci ďaleko od Volterry.
„Milujem Ťa," povedal.
Autor: Jane359 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Never Back - Bonus:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!