Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 9. kapitola

10.06.2011 (17:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 32× • zobrazeno 6166×

9. kapitola

„Edward, prečo ste vlastne prišli na toto miesto?“ spýtal sa ho po chvíli Henry.

„Myslím, že by sme si mohli tykať. Predsa len žijeme v dvadsiatom storočí,“ povedal mu Edward pobavene. Nemohol si nevšimnúť Bellu, ktorá sa potichu zachichotala. Zahrialo ho to pri tom pri mŕtvom srdci.

„Och, samozrejme.“ Henry mu nastavil ruku, Edward mu ju nevrlo podal. Bella sa pekne pobavila na ich výrazoch, ktoré boli viac-menej znechutené.

„Takže?“ Henry čakal na odpoveď. Edward mu musel, samozrejme, klamať.

Keď hovoril, pozeral sa Belle do očí. „Potreboval som menší oddych a na tomto mieste je krásne. Tá príroda je krásna, som z nej úplne unesený.“ Pri posledných slovách mrkol na Bellu, ktorá sa pousmiala, ale sklopila oči.

„Áno, je tu pekne,“ odvetil Henry súhlasne.

„A aký bol tvoj dôvod návštevy tohto miesta?“ spýtal sa ho Edward laškovne, veľmi ho zaujímalo, aké klamstvo si vymyslí. Asi ťažko by priznal, že má v pláne o dva týždne požiadať Bellu o ruku.

„No... ja...,“ Edward zadržiaval smiech nad jeho koktaním. „Tiež som potreboval menší oddych a Esme je moja dávna priateľka, tak mi napadlo ju navštíviť. A okrem toho som chcel veľmi spoznať jej krásnu dcéru, keďže som ešte tú možnosť nemal.“ Pozrel sa na Bellu, ktorá sa naňho jemne usmiala. Edwardom prešla vlna žiarlivosti, musel zaťať päste, aby nejako neublížil tomu slizkému upírovi.

„A Edward, už máš nejakú stálu priateľku, či stále sa tvoje noci hemžia milenkami?“ spýtal sa ho Henry nesmelo. Edwardom prešla taká zlosť, že ho takmer chytil pod krkom, ale Bellin výraz ho trochu upokojil.

„Nie, nemám už žiadne milenky. Stačil mi pohľad na jednu istú ženu a už túžim len po nej,“ odvetil mu Edward a nežne sa usmial na Bellu, ktorá len krútila hlavou. Henry si, našťastie, tieto ich pohľady nevšimol.

„Musí to byť úžasná žena, ak ťa takto zmenila,“ poznamenal Henry.

„Je viac ako len úžasná, je výnimočná, dokonalá. Ach, keby si ju len videl,“ pozdychol si Edward a jeho pohľad patril len Belle, ktorá pred jeho očami uhýbala. Ale bola vyvedená z miery z jeho slov. Nemalo by sa jej to páčiť, ale nemohla si pomôcť.

„To verím, ženy sú jedno veľké čaro, však Bella?“ spýtal sa jej a Bella nevedela, čo na to povedať.

„Hmm.“ Na nič viac sa nezmohla.

„Nechcem rušiť našu príjemnú prechádzku.“ Edward sa uškrnul pri jeho slovách, vraj príjemnú. „Ale mali by sme sa vrátiť naspäť. Pokiaľ viem, Bella, dnes Esme robí večierok, však?“

Bella na to takmer zabudla. „Áno.“

„Mal by som sa ísť prezliecť, mám pocit, že som nevhodne oblečený,“ poznamenal Henry, a tentoraz musela aj Bella zadržiavať smiech.

„Pokojne choď popredu,“ povedala mu Bella a pokynula mu rukou, aby išiel.

„Dobre, uvidíme sa neskôr.“

„Smiem prísť?“ spýtal sa jej Edward, keď Henry odišiel.

„Kam?“

„Predsa na ten večierok,“ objasnil jej a postavil sa presne oproti nej. Hľadel jej do očí a jemnučko sa usmieval.

„Musíš sa spýtať mojej matky, ona ho pripravuje,“ odpovedala mu s úškrnom. Vtom k nej Edward urobil ešte jeden krok, Bella nemala kam ujsť, ale ani to nedokázala. Jeho zlaté oči ju prepaľovali, zdvihol ruku a nežne jej prešiel po líci. Bella sa zachvela pod jeho dotykom a potichu vydýchla.

Sklonil sa k jej uchu, až na ňom ucítila jeho pery. „Prišiel by som veľmi rád. Pamätáš si ten posledný večierok vo Volterre? Veľmi by sa mi páčilo, ak by sme sa z neho vyparili ako tam. Išli by sme do tvojej izby, tam by som ťa stiahol na posteľ pod seba. Najskôr by som ti spôsobil neskonalú slasť, ale to by nebolo všetko. Ľahol by som si medzi tvoje stehná a...“ šepkal jej do ucha erotickým podtónom a jemne jej skúsol ušný lalôčik. Belle sa takmer podlomili kolená, dokonale ju omámil už len pár slovami.

„Myslím, že to nie je taký dobrý nápad. A okrem toho sa musím venovať nášmu hosťovi,“ povedala mu a laškovne sa usmiala.

„Je nejaký zvláštny, ktorá žena by ho chcela?“ odfrkol si Edward.

„Len aby si sa nemýlil,“ odvetila mu a rozbehla sa domov. A znova ho nechala zmäteného stáť. Ako to myslela? Žeby sa jej Henry páčil? Veď to je nemožné. Snažil sa sám seba upokojiť, ale zrazu si bol neistý. Chce to nejaký plán na dnes.

Bella prišla domov práve, keď začalo prichádzať pár upírov. Na schodoch ju zastavila Esme.

„Bella, obleč si tie šaty, ktoré som si prichystala, máš ich na posteli,“ oznámila jej a išla vítať hostí. Bella rýchlo prikývla a vybehla do svojej izby. Na posteli boli položené červené saténové šaty. Už teraz videla, že sú príliš krátke a majú veľký výstrih. Bolo to zvláštne. Esme chcela, aby bola vždy oblečená slušne. A teraz jej prichystala šaty, ktoré prilákajú pozornosť každého muža. Nuž, nemala na výber. Vyzliekla sa a dala na seba ten satén. Jemne pohladil jej tvrdú pokožku, pôsobil na ňu veľmi príjemne.

Ešte sa pozrela do zrkadla. Vypleštila na seba oči. Preboha, veď vyzerala ako nejaká... Ani si to slovo radšej nepovedala. Mahagónové vlasy si nechala voľne rozpustené a išla dole.

Edward sa rýchlo prezliekol vo svojom malom domčeku a išiel na ten večierok. Úprimne mu bolo jedno, že nie je pozvaný. Vedel, že ho musia všade prijať napriek jeho vysokému postavaniu, vládci Volterry boli vítaní všade.

Bez klopania vošiel do sídla, Esme ihneď stále pri ňom. „Dobrý večer, Edward. Prepáčte, ale zabudla som vás pozvať ráno. Dúfam, že sa tu budete cítiť príjemne,“ povedala mu, ale Edward vedel veľmi dobre, že ho nepozvala zámerne.

Vtom sa väčšina upírov v miestnosti prudko nadýchla. Edward sa na nich zmätene pozrel, ale ich pohľady smerovali na schody. Edward sa otočil, to čo uvidel, mu takmer vyrazilo dych. Bella kráčala dolu v krásnych červených šatách, ktorá podtrhli jej krásu a zvýraznili jej dokonalé krivky. Túžobne si ju prezeral, až sa im stretli pohľady. Bella rýchlo sklopila oči, no to už u nej stál Henry. Jemne ju chytil a šiel s ňou do miestnosti, kde boli takmer všetci. Edward musel zadržať vrčanie, keď videl, že sa jej dotýka.

K Edwardovi sa pristavilo pár upírov, tak sa s nimi rozprával. Ale jeho pohľad stále utekal k Belle, ktorá sa rozprávala s Henrym, dokonca sa aj smiala. O chvíľu začala hrať pomalá hudba, väčšina išla tancovať. Edward nenávistne sledoval ako Henry chytil Bellu okolo pása a za ruku. Stále jej hľadel do očí, ale Bella sa zrazu pozrela cez Henryho rameno na Edwarda. Ten na ňu len zúfalo pozeral, visel na nej pohľadom a nechcel sa od nej odtrhnúť. Bola taká krásna, nesmierne ho priťahovala. Jeho oči kĺzali po jej nahých stehnách, až sa zastavili na jej hlbokom výstrihu. Už si predstavoval, ako jej tie šaty vyzlieka. Ako by jej ramienky z podprsenky skĺzli a odhalil by jej nádherné prsia. Rýchlo pokrútil hlavou, lebo jeho nohavice začínali byť tesné.

Na nič nečakal a šiel za Bellou. „Smiem prosiť?“ spýtal sa jej slušne, keď s Henrym dotancovali. Bella prikývla, no Henry ešte chytil jej ruku do svojej a pobozkal ju na vrch dlane. Edwardom znova prešla vlna zúrivosti.

„Bolo mi potešením s tebou tancovať, Bella,“ povedal jej a odišiel. Edward si odfrkol a chytil Bellu do svojho náručia.

„Je veľmi milý,“ šepla Bella a pozrela sa do jeho zlatých očí.

„Mal by sa vrátiť do doby ľadovej,“ odvetil jej laškovne.

„Myslím, že Henry je presným stelesnením dokonalého manžela,“ šepla a nereagovala na jeho odpoveď.

Edward nemohol uveriť jej slovám. „Bella, ty potrebuješ manžela, ktorý ti dokáže splniť všetky túžby. Ktorý ťa rozvášni, spôsobí ti slasť, vzruší ťa.“ Bella omámene počúvala jeho slová.

„Edward, ty vieš veľmi dobre, akého manžela potrebujem. Takého, ktorý ma bude milovať,“ odvetila mu vážnym hlasom.

„Henry ťa nebude milovať,“ šepol zničene.

„Ale ani ty, Edward. No idem sa venovať hosťom,“ oznámila mu a vykrútila sa z jeho náručia. Edward bol trochu sklamaný sám zo seba, ale Edward Volturri sa nikdy nevzdáva. Možno by sa ju naučil časom milovať, ale sám veľmi dobre vedel pravdu. On potreboval jej telo, až ho to bolelo. Nakoniec si sadol do jedného kresla v miestnosti a pozoroval Bellu. Henry za ňou stále behal, až sa mu ospravedlnila, že ide do svojej izby. Videl jej na očiach, že ju to tu príliš nebaví.

Bella vyšla po schodoch a zapadla do svojej izby, nikdy ju nebavili tieto nudné večierky jej matky. Zhodila zo seba šaty, spodné prádlo a vybrala sa do sprchy. Pustila na seba vodu, keď zrazu niekto otvoril dvere od jej sprchového kúta.

Bella sa zľakla, no keď uvidela jeho nahé, svalnaté, dokonalé telo, zmohla sa len na vzdychnutie. Podišiel k nej, zatvoril dvere od sprchového kúta a natlačil sa na jej telo.

8. kapitola - 10. kapitola

Znovu vám ďakujem za komenty pri minulej kapitole. Ďalšia bude od 15+, takže asi viete, čo sa bude diať. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 9. kapitola: