Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neskrotný milenec - 6. kapitola

07.06.2011 (16:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 27× • zobrazeno 6514×

6. kapitola

Bella bola neuveriteľne rada, že sa konečne vrátila domov. Bolo to síce len pár dní, ale dali jej poriadne zabrať. Teda, skôr on jej dal poriadne zabrať. Snažila sa nemyslieť naňho, ale nešlo to.

„Ach, Bella, chýbala si mi,“ vítala ju matka a nežne ju objala.

„Bolo to len pár dní, mami,“ pripomenula jej s tichým smiechom. Esme bola vždy tá najstarostlivejšia matka pod slnkom. Je to jej naozajstná matka. Porodila ju, keď bola človekom. Jej manžel bol jeden rumunský upír. Bol to bojovník, ale zaľúbil sa do Esme, keď bola ešte človekom. Bol neuveriteľne silný, ale mal aj dobré srdce, no len zo začiatku. Keď Esme porodila Bellu, jej manžel ju premenil, ale z Esme sa nestal silný upír. Začal ju biť, keď bola ešte Bella malá. Napriek tomu, že bola Esme upírka, nedokázala sa pred tak silným upírom ochrániť. Bella to znášala veľmi ťažko, párkrát po ňom sama skočila, keď videla, ako jej matke otec ubližuje, ale jej pokusy boli márne. Magnus, ako sa volal jej otec, bol jeden z najsilnejších upírov na zemi. Našťastie, po tridsiatich rokoch odišiel. Povedal, že musí ísť bojovať a už ho nikdy nevideli.

A vtedy sa Esme zmenila. Nabrala trochu síl a Belle dávala prísnu výchovu, aby jej nikto neubližoval ako jej. Chcela, aby si Bella vzala za manžela nejakého slušného upíra z dobrej rodiny. Bella si vždy hovorila, že jej matka by mala žiť tak v sedemnástom storočí.

„Aká bola slávnosť?“ spýtala sa jej, keď sa posadili na sedačku v ich obrovskej obývačke.

„Ako u Volturiovcov,“ odvetila jej výstižne, ale aj tak jej musela všetko vyrozprávať. Teda, všetko okrem jej zážitkov a zvrhlostiach, ktoré mala s jedným z vládcov Volterry.

Edward už bol zbalený, ale ešte sa pri jeho aute zastavili jeho bratia.

„Tipujem, že ťa môžeme zajtra očakáť, keďže ťa Bella okamžite vykopne,“ podpichoval ho Demetri, jeho mladší braček. Boli to síce nevlastní súrodencí, ale za tie storočia sa už berú ako ozajstní súrodenci.

Demetri mal ťažký osud. Ani sám nevie, ako sa stal upírom. Narodil sa niekedy v devätnástom storočí. Vie, že raz šiel domov totálne opitý, a potom sa po štyroch dňoch prebudil z obrovskej bolesti, ktorá znamenala jeho premenu. Mal to šťastie, že jedného dňa narazil na Edwarda, ktorý mu pomohol. Vtedy bol na tróne Edwardov a Emmettov otec. Bol to silný upír s tvrdou výchovou. Edward s Emmettom pred ním vždy utekali za ich nevlastnou matkou. Milovali ju, nebola to síce tá, čo ich porodila, ale bola to pre nich vždy matka.

No jedného dňa Volterru napadlo stovky upírov, ktorí sa chceli zmocniť Volterrského trónu, a vtedy zabili ich nevlastnú matku. Síce dokázali Volterru ochrániť, no ich milovanú matku nie. Ocitla sa vtedy na zlom mieste a v zlom čase. Všetci to brali veľmi zle, no Edwarda to zasiahlo najviac. Pri pôrode zabil svoju matku, a teraz bola mŕtva aj tá druhá, ktorú miloval. A jeho otec ešte v den deň niekde zmizol, už ho nevideli takmer dve storočia.

„Sklapni, Dem, nevrátim sa odtiaľ, pokiaľ ju nezískam. Nevzdám sa jej,“ povedal rozhodným hlasom a nastúpil do svojho auta. Cestou premýšľal, ako by ju mohol získať. Možno by sa k nej mal začať správať trochu slušnejšie. Prišiel na to, že Bella chce očividne nejakého gentlemana, tak prečo nie? Ale jedno nechápal, naozaj to robil len kvôli tomu, aby sa mohol zmocniť jej doknalého tela? Veď o to mu išlo alebo nie?

Radšej si zapol tichú hudbu a myslel na Bellu, ako sa mu rýchlo odovzdala. Tak strašne túžil po jej tele, po jej dotykoch. Chcel, aby mu spôsobila rovnakú slasť, akú spôsobil on v nej. Keď si predstavil jej nahé telo, ako sa naňho tisne. Ako by ju pritiahol k svojim bokom, vnikol do nej a ucítil vlhosť a teplo jej lona. Jeho úd okamžite stál v pozore, až ho to zabolelo. Preboha, tá žena ho jedného dňa zabije, aj keď je nesmrteľný.

Len čo sa Bella porozprávala s matkou, vyšla z ich veľkého domu, ktorý bol na polostrove, a išla sa prejsť k moru. Mala to šťastie, že žili na mieste, kde nežije nikto. Tento polostrov bol ďaleko od ľudí a nechodili sem ani žiadni dovolenkári. Asi by nereagovali najlepšie, ak by stretli na pláži ženu, ktorá sa trblieta.

Sadla si na pláž, ktorá bola z opačnej strany než ich dom, a zahľadela sa na more. Milovala ho, tie vlny predstavovali voľnosť, ktorú ona často nemala. Vždy sa musela správať ako slušné dievča, ale nevinila za to svoju matku. Chápala ju, musela si toho veľa prežiť, tak sa to teraz odráža pri jej výchove. Ale na druhej strane, Bella už žiadnu výchovu nepotrebovala, vie sa o seba postarať. Párkrát ju napadlo, že by odišla z Talianska, ale nechcela tu nechať matku samú.

„Bella, toto je od teba hnusné, ani neoznámiš, že si prišla,“ ozval sa za ňou hlas jej najlepšej priateľky. Bella sa okamžite postavila a objala ju. Potrebovala sa niekomu vyrozprávať a Rose bola v tomto najlepšia.

„Prepáč, Rosie. Prišla som len pred pár hodinami a bola som s mamkou,“ odvetila jej a sadli si spolu na piesok.

„Tak hovor, ako bolo?“ spýtala sa jej dychtivo s malými iskričkami v očiach.

„Slávnosť bola super,“ odpovedala jej vyhýbavo. Rose si povzdychla.

„Bella, vieš, že ma ani prinajmenšom nezaujíma nejaká slávnosť, čo nejaký upír?“ Proste typická Rose. Bella nevedela, či jej má povedať pravdu, no boli priateľkami už takmer storočie, rozprávali si všetko.

„No... bol tam jeden muž, ktorý prejavil istý záujem.“ Bella sa cítila trápne.

„Bella, okamžite mi všetko povedz, lebo...“ povedala jej Rose výhražne.

Bella si povzdychla. „Bol tam jeden upír, ktorého som poznala aj predtým, ale teraz za mnou stále liezol. Vraj túži po mojom tele...“ Blbšie som to povedať nemohla, pomyslela si Bella.

„Kto?“ spýtala sa jednoducho.

„Edward Cullen,“ vydýchla Bella a odvážila sa jej pozrieť do očí.

Rose sa na ňu vystrašene pozrela. „Bella, prosím, povedz mi, že si s ním nespala?“

„Nie... teda, nie tak celkom,“ odpovedala jej opatrne. Ak by bola človek, jej líca by teraz horeli.

„Nie tak celkom?“ Rose nadvihla obočie a čakala, čo z nej vylezie.

„On... on mi spôsobil také pocity, ktoré som si ani nedokázala predstaviť. Nechcela som, aby prestal. Bol úžasný, dokonalo si hral s mojím telom, ešte som takú slasť nikdy nezažila,“ šepkala Bella pravdivo.

„Preboha,“ vzdychla si Rose. Sadla si k nej ešte bližšie a chytila ju za ruku. „Bella, nesmieš mu dovoliť, aby sa s tebou vyspal. Zlomí ti srdce a ja viem, aká si krehká. Urobil to už každej žene. Viem, že je to neuveriteľný milenec, aj ja som mu podľahla, ale ty nesmieš,“ prosila ju Rose. Nadovšetko mala rada Bellu, nechcela ju vidieť trpieť, keď ju Edward odhodí ako kus handry.

„Sľubujem, Rose,“ šepla a pozrela sa na more. Vedela, že má Rosalie pravdu, ale hlavou jej stále lietali myšlienky o Edwardovi, o jeho slovách. Predsa jej povedal, že ho tak nepriťahovala ešte žiadna žena.

Edward práve zastavil pred svojim novým domom. Nebol príliš veľký, ale vystačil mu. Jedna obývačka, veľká spálňa, kúpeľňa a kuchyňa. Pár metrov od domu bolo hneď more. Už odtiaľ videl na obrovské sídlo Swanovcov. Bol to taký menší zámok na polostrove.

Edward mal v pláne ísť hneď za Bellou, ale najprv si skočil zaloviť do lesa, ktorý bol dosť ďaleko, ale pri jeho rýchlosti tam bol hneď. Nemal príliš veľký výber, ale nakoniec ulovil dve pumy. So širokým úsmevom šiel pomaly za ženou, po ktorej tak veľmi túžil.

O pár minút už stál pred sídlom, keď si všimol, že tam prichádza ešte nejaký iný upír. Ešte ho nikdy nevidel.

„Ach, čo sa stalo, že už Volterrskí upíri chodia na toto pokojné miesto?“ spýtal sa ho ten neznámy. Mal nejaký zvláštny prízvuk, očividne to bol Angličan.

„A ty si kto?“ spýtal sa ho pohŕdavo Edward. V mysli sa musel zasmiať jeho spôsobu obliekania, vyzeral ako z osemnásteho storočia. Ale to ešte nevedel, že ho ten smiech veľmi rýchlo prejde.

„Moje meno je Henry, budúci manžel slečny Belly Swanovej.“

5. kapitola - 7. kapitola

Opäť vám ďakujem za komenty pri minulej kapitole. V ďalšej sa dozviete, kto je vlastne Henry a Edward sa už stretne s Bellou.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neskrotný milenec - 6. kapitola: