Celé vyznanie lásky dopadlo trochu mimo očakávania. Carlisle je neústupčivejší, než všetci predpokladali. Najhoršie je, že už vôbec nič nejde podľa plánu a Mary sa nakoniec dozvie šokujúcu správu, kvôli ktorej sa jej zrúti svet ako domček z kariet. Trochu kratšia kapitolka, no zbehne sa tam dosť vecí. Život sa kdesi musí pohnúť v pred, nie? :D
04.01.2012 (07:15) • Nephilim • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 861×
„Mary, ja ti nedovolím sa zabiť!“ zahrmela Alice v momente, keď som na to len pomyslela. Sakra, Jacob už asi odišiel.
„Alice, pochop, je to len pre vaše dobro. Nedovolím, aby kvôli mne zomrel Carlisle. Milujem ho,“ zlomil sa mi hlas. Prvýkrát som nahlas priznala svoje city. Striasla som sa pri pomyslení, že by to mohol niekto počuť. „A okrem toho zomrú všetci! Edward, Bella, Rose, Emmett, ty... Jasper... To dopustíš? Dopustíš, aby ho zabili?!“ Vedela som, že hrám na citlivú strunu. Alice sa striasla pri pomyslení na Jasperovu smrť, no zrejme s tým bola zmierená. Na jej výraze som videla neochvejnú odhodlanosť a odovzdanosť.
„Bola to naša slobodná vôľa. Naše rozhodnutie,“ povedala bez váhania. Rozrevala som sa. Nič iné som v tej chvíli nemohla robiť. Oni všetci sú ochotní za mňa zomrieť... Bez jediného mihnutia oka obetovať svoje životy. Ale prečo? Preto, aby bol svet lepší? A čo moje rozhodnutie vziať si život? Nemal snáď rovnakú váhu ako ich rozhodnutia?
Chvela som sa od plaču. Pocítila som chladnú podlahu pod lakťami. Mala som chuť na mieste zomrieť od žiaľu, no vedela som, že moja smrť je ešte ďaleko. Musí to počkať.
„Ale prečo Carlisle?!“ zastonala som napokon. „Prečo musí zomrieť aj on? A ak tu aj zostanem, ak budem žiť.. prečo, pre koho mám dýchať?“ Zdvihla som pohľad, no tam, kde mala stáť Alice bolo len prázdnotou zívajúce miesto. Za sebou som zrazu pocítila niečiu prítomnosť. Chladné ruky ma vzali do náručia a tuho si ma privinuli na hruď.
„Ó Bože,“ šepla som cez slzy a pustila som sa do ešte väčšieho plaču. Bola som si istá v koho náručí sa nachádzam. Cítila som jeho neodolateľnú vôňu, ktorá ma pripravovala o všetky zmysli. Roztriasla som sa ešte viac.
„Čo všetko si počul?“ zavzlykala som. Nemala som odvahu sa otočiť a pozrieť mu do očí. Skryla som si hlavu do dlaní. Jeho odpoveďou bolo ešte pevnejšie objatie. Počul všetko. Počul minimálne moju poslednú vetu - a to úplne stačilo. Jeho prsty zľahka prešli po mojej tvári a zastavili sa pod bradou. Jemne si pritiahol moju tvár bližšie k svojej.
„No tak, pozri sa na mňa,“ šepol svojim zamatovým hlasom. Cítila som sa ako nahá. Vedel, že ho milujem. Vedel to. Opatrne som otvorila oči, no cez slznú záclonu som videla len obrysy jeho dokonalej tváre. Dlaňou mi zotrel slané more z tváre, no ani to, že som na neho mohla pozrieť konečne jasnejšie, ma neupokojilo.
„Budeme bojovať zo všetkých síl a urobíme čokoľvek, aby sa nikomu nič nestalo. Nebudem klamať, že to bude veľmi riskantné a nebezpečné... Ale aspoň sa pokúsime.“
„Nie!“ povedala som tvrdohlavo. „Nechcem, aby niekto za mňa riskoval život. V žiadnom prípade!“
„Mary, nejde len o teba, to dobre vieš,“ prízvukoval Carlisle, držiac ma stále za hlavu, nútiac ma, aby som mu hľadela do očí. „Ak by to dopadlo zle, bol by ohrozený celý svet, milióny nevinných ľudí.“
„Ja... ja viem,“ znovu som sa rozplakala. „Odpusť mi to. Už som napáchala škody dosť. Chcem pomôcť najviac ako sa dá. Čo mám robiť? Povedz mi, ako môžem pomôcť?“ Hľadela som mu do očí a hľadala v nich aspoň náznak nádeje. Môžem nejako zachrániť situáciu? Napraviť, čo som zničila svojou existenciou?
„Nerobiť hlúposti, nepokúšať sa zabiť a byť pokojná,“ pousmial sa. Rozčuľovalo ma to. Keby som sa tak netriasla z jeho prítomnosti, bola by som mu niečo odvrkla.
„Takže žiadny boj? Nebudete ma trénovať?“
Carlisle sa zamračil. „Kto ti povedal o tréningu?“
Na chvíľu som zaváhala. „Nessie,“ šepla som. „Tak je možnosť, že by som mohla bojovať?“ naliehala som s nádejou v hlase.
„Nie,“ zavrtel hlavou Carlisle. „To nepripadá do úvahy. Nebudem ťa servírovať tým bastardom ako na podnose,“ zavrčal. Prvýkrát som od neho počula sprosté slovo. Byť tak v inej situácií, zasmiala by som sa.
„Výborne,“ zamrmlala som si popod nos, „takže ma schováte kdesi v dome, aby ma nikto nenašiel?"
„Nie, odvedie ťa Jacob. On sa postará, aby ťa Demetri nenašiel.“
„Demetri?“ zdvihla som obočie.
„Má dar stopovať. Našiel by ťa kdekoľvek, ale cez vlkov nevidí, takže u nich budeš v bezpečí.“ Začalo mi to dochádzať. Posledné chvíle svojho života strávim bez Carlislea.
„Nie, nechcem ťa opustiť!“ Zúfalo som ho chytila za košeľu. Bála som sa, že sa mi v momente, keď ho pustím, jednoducho vyparí. „Prosím, nie...“ No on vstal, úplne ignorujúc moje prosby. Vytrhol sa z môjho objatia.
„Nemáš na výber, Mary. Jedine tam si v bezpečí.“
„Kedy?“ Srdce mi divoko bilo. Nechcela som počuť odpoveď.
„O týždeň. Odídeš spolu s Jacobom a Renesmee.“
<< 25. kapitola | 27. kapitola >>
Autor: Nephilim (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nephilim - 26. kapitola:
Tak toto ma úplne dostalo ! Skoro som sa rozplakala a to myslím vážne. Carlisle to nakoniec nemieni uľahčiť čo? Je taký chladný... brrrr, až mi je zima. Ale verím, že tú masku čoskoro zloží, lebo asi inak prifrčím do tej poviedky a vyťahám ho za tie blond pačesy. Aj keď mu na druhej strane rozumiem, snaží sa len ochrániť rodinu a Mary. Už by som si priala (a to hovorím od začiatku tejto poviedky) aby boli konečne spolu, ale to napätie tiež nie je na zahodenie. Napínaš ma teda poriadne, sedím ako taká struna a neviem sa dočkať nejakého rozuzlenia. Ten komentík od Inomi inak aj ja nad tým premýšľam. Netvrdil Edík s Jakom niečo iné? Alebo o tom Carlisle nevie?
Ešte raz congratuation, táto kapitola ma úplne uchvátila!
Je to uzasne rychlo pokracko!!!
ďalšia výborná kapitolka som zvedavá ako to bude pokračovať
Som strašne rada, že si to ešte pamätáš , naozaj som nečakala, že po takej dlhej dobe to bude ešte vôbec niekto čítať. Jo, máš úplnú pravdu, Jake plánuje odísť s Nessie a potom sa vrátiť, ale Carlisle sa to ešte nestihol dozvedieť. Nejak som to zabudla zakomponovať do deja. Bude trošku konflikt záujmov. Carlisle bol v tom, že o Mary sa postará Jake. Jake však chce bojovať... Takže tak. Hm a s Carlisleom to nie je len čisto pocit viny - aj to, hlavne, ale aj niečo iné, však sa dočítaš ;)
Opět jsem malinko zmatená - neříkal náhodou Jacob, že odvede Nessie do bezpečí a pak se vrátí do boje i se smečkou? Jinak mi je strašně líto Mary... nemůže udělat vůbec nic, jen čekat a ani Carlisleova reakce na její vyznání nebyla zrovna dvakrát růžová. Chjo, že on cítí vinu, protože miluje Mary a bojí se, že kdyby to přiznal tak pošpiní památku Esmé, že?
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!