Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nephilim - 13. kapitola

04.04.2011 (18:00) • Nephilim • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1185×

„Och, naša hrdinka vstala z mŕtvych?“ ozvala sa Rosalie afektom podfarbeným hlasom. Už nemohla vyznieť chladnejšie.

„Rosalie,“ upozornil ju Carlisle.

„Keď sa budeš nabudúce pokúšať zabiť, aspoň daj pozor na koberec... Teraz ho môžeme vyhodiť,“ prehlásila ešte útočnejšie. Zahanbene som sklopila zrak uvedomujúc si, že opäť som svojím nerozvážnym činom niekomu spôsobila problémy.

„Rosalie!“ povedal tentoraz už nahnevane. Ešte som ho takého nevidela – aby sa ma zastával. Rosalie mu opätovala rozzúrený pohľad a urazene vypochodovala z miestnosti. Bola som zvyknutá, že ma ľudia nenávidia. Cítila som sa previnilo. Kvôli mne sa Carlisle na Rosalie nahneval. Pričom to celé bola len moja vina.

 
„Nič si z toho nerob,“ povedal Emmett pokojne. „Ju to prejde. Aj voči Belle sa tak správala,“ dodal.

„Naozaj?“ spýtala som sa s nádejou v hlase. Žeby to nebolo len mnou?

„Áno,“ prehovorila Bella, „s Edwardom sme sa zoznámili asi pred štyridsiatimi rokmi.“ Hodila som po nej neveriacky pohľad. Premerala som si ju od hlavy po päty, obdivujúc jej krásu. Nepovedala by som, že má niečo okolo päťdesiatky. Jej dokonalá štíhla postava, dlhé nohy a úzky pás akoby patrili ani nie osemnásťročnému dievčaťu.
„Bola som vtedy ešte človek,“ pokračovala Bella nevšímajúc si moje obdivné pohľady. „Keď sme sa vzali, premenil ma. Rosalie ma vtedy nemala veľmi v láske.“

„Za to, že si bola človek?“ Zostala som prekvapená.

„Nie tak celkom. Preto, že ona nie je človek...“

„Nechcela byť upírom?“ Už vôbec nič z toho som nechápala. V hlave mi skrslo zopár otázok.

„Nie. Každý z nás sa stal upírom len pre to, že iná možnosť nebola,“ vysvetlil Edward.

„Všetci okrem Carlislea.“ Švihla som po ňom rýchly pohľad, no hneď som odvrátila zrak, snažiac sa sústrediť na to, čo mi Edward hovoril. „Carlisle bol nedobrovoľne premenený okolo roku 1666, počas inkvizície.“

„Potom chápem,“ zamrmlala som si potichu sama pre seba, „čo je to nemať na výber."

„Istým spôsobom sme si podobní,“ povedal Edward.

„Zaujímalo by ma, ako si sa premenila ty,“ zamyslene skonštatoval. Prepaľoval ma pohľadom, keď sa mi to snažil vyčítať z mysle, no ani ja sama som to netušila. Jednoducho som sa taká narodila.

„Ako ste sa premenili vy?“ spýtala som sa premerajúc si ich. „Viem len veľmi stručnú verziu od Carlislea.“

„To, že nás premenil Carlisle už vieš. Okrem Alice a Jaspera, ktorí prišli ako poslední. Bellu som premenil ja,“ povedal Edward a pritom, ako si spomínal na jej premenu, sa mu tvár zvraštila pod váhou nepeknej spomienky.

„Takže, upírom sa môže stať človek len keď ho niekto premení?“ Snažila som sa zrovnať si to všetko v hlave.

„Áno... ale nie vždy tak je,“ chopil sa slova Carlisle. „Niekedy sa upíri aj narodia. Ako napríklad Renesmee.“

„Renesmee je vlastne aká stará? Celkom to nechápem.“

„Renesmee sa ako poloupír vyvíjala úplne inak, ako by bolo bežné u človeka,“ vysvetlil. „Jej rast bol veľmi rýchly. Začal sa spomaľovať, keď dosiahla pubertu a keď mala sedemnásť, dospela. Napriek tomu, že je stále človek, je zároveň aj upír. Takže, teraz má oficiálne 37 rokov,“ vysvetlil.

„Takže, Bella bola ešte človek, keď ste...?“ Nervózne som sa poškrabala po hlave, keď som sa zdráhala vysloviť slovo splodiť.

Edward sa zasmial. „Áno, ešte bola človek.“

„A upíri môžu mať deti?“ opýtala som sa premýšľajúc nad tým, ako je to s čistokrvnými.

„Nie. Nie žena upírka. Keď sa staneš upírom, tvoj čas sa zastaví. Zostaneš naveky zamrznutá v tom čase, keď si bola premenená. Takže nemôžu mať deti, pretože nemajú cyklus. To je jedna vec. A aj keby sa ich ľudskosť zastavila presne v tom čase, keď môžu otehotnieť,“ pokračoval Edward, keď zachytil, kam sa uberá tok mojich myšlienok, „ich plod by sa nikdy nevyvinul. Tehotenstvo je plné zmien.“ V hlave mi začali chodiť bizarné veci - keďže nemennosť platí aj pre mužov upírov, rozmýšľala som, ako je možné, že ju mohol oplodniť, veď sa mu predsa netvorili nové spermie a ak... Rýchlo som zarazila svoje myšlienky, uvedomiac si, že ma Edward počuje. Pozrela som na neho zahanbeným pohľadom.

On trochu vyvedený z miery dodal. „Nie, tak na toto ti určite neodpoviem.“ Obaja sme sa rozosmiali. Bella sa na neho spýtavo pozrela. Na jej mieste by som žiarlila, pretože by som nevedela čo si myslieť o tej tichej konverzácií, ale Bella bola skôr len zvedavá.

„Nič dôležité, zlato.“ Usmial sa na ňu. „Len si lámala hlavu nad tým, ako je to s mužskou nemennosťou a prišla k záveru, že ak sú tiež nemenní, tak je to trochu dosť nepravdepodobné, aby po storočiach bez, ehm, lásky...“ Bella pochopila o čo mi išlo a razom vybuchla do smiechu.

„Čo je?“ nechápavo sa pýtal Edward sledujúc Bellinu reakciu.

„On bol ešte, ehm, panic, takže na toto sa odpoveď asi nikdy nedozvieš,“ vysvetlila mi a opäť sa začala chichotať. Edward po nej hodil naštvaný pohľad.

Carlisle sa uškrnul. „Všetci sme raz boli,“ povedal smerom k Edwardovi, akoby sa ho snažil zachrániť z tejto trápnej situácie. Na chvíľu som zmĺkla pri pomyslení, že Carlisle... Nechcela som na to ani pomyslieť, nech už by to bolo z ktorejkoľvek strany. Po prvé, tak by som na neho nemyslela snáď ani v najdivokejších snoch, pretože by sa to minimálne Edward dozvedel a po druhé, myslieť na to, že mal ženu a spal s ňou...

Sekundu ticha, ktorá mi prišla nekonečne dlhá, prerušila napokon Alice. Carlisle odo mňa odtrhol zamyslený pohľad, akoby vedel nad čím som práve rozmýšľala. V duchu som si nadávala, že som si nedala pozor na výraz tváre. Určite si všimol, ako som pri jeho vete zvážnela.

„Som unavená,“ vyšlo zo mňa napokon. „Ak sa nenahneváte, pôjdem si ľahnúť.“

Carlisle prikývol. „Keď budeš niečo potrebovať, neboj sa prísť.“ Prikývla som a vykročila som po schodoch späť do svojej izby.

„Občas ťa prídem skontrolovať,“ dodal, na čo som sa prudko otočila a vrhla na neho škaredý pohľad. Carlisle na mňa však hľadel pokojne. Rozhodla som sa zahryznúť si do jazyka.
OK, pomyslela som si, keď som vošla do izby. Dala som si záležať, aby som za sebou netresla dverami.

<< 12. kapitola | 14. kapitola >>

Autor: Nephilim (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nephilim - 13. kapitola: