Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemyslím si, že vieš, kto som! - 1. kapitola

31.10.2010 (15:30) • pata123 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 985×

Nemyslím si, že vieš, kto som! - 1. kapitola

Nemôžem tomu uveriť. Dnes musím ísť na Zem. Prečo? Ja nechcem, ale stávka je stávka. Čo by si o mne pomysleli, keby som ich neplnila. Ale povedala som si, že tých pár rokov na Zemi vydržím, veď to nie je na večnosť.

„Ahoj, sesternička. Dúfam, že sa tešíš na výlet," ironicky povedal. Mala som sto chutí mu jednu vraziť, ale našťastie som sa udržala.

„Nevieš si ani predstaviť, aká som nadšená," odpovedala som.

Nemala som na neho už náladu, tak som sa otočila a luskla prstami, a už som bola na Zemi. Poobzerala som sa dookola a cítila som, ako na mňa dopadajú studené kvapky dažďa. Bola mi dočasne zima, kým sa neprispôsobím podmienkam. Od zimy som sa až otriasla. Musela som sem
prísť kvôli môjmu prihriatemu členovi rodiny, lebo na pobyt mi vybral mestečko Forks. Samozrejme, že je najchladnejšie a najdaždivejšie mesto na svete, aby som mala nervy.

Poobzerala som sa dookola a uvidela moje auto. Povedala som Frederikovi, nech mi všetko vybaví. Zajtra už nastupujem na strednú školu. Pôjdem do druhého ročníka, lebo do prvého sa mi nechcelo ísť. Rozmýšľala som aj nad tretím, ale nakoniec som sa rozhodla pre ten druhý. Nastúpila som do auta, naštartovala a šla do mesta. Chcela som sa pozrieť po nejakom obchodnom dome. Za svoju existenciu som nebola nakupovať, tak by som to chcela vyskúšať.

Šla som najrýchlejšie, ako mi dovoľovalo auto, ale nebolo to nič moc. Behom by som tam bola oveľa rýchlejšie. Odrazu som počula, ako za mnou niečo vydáva zvláštny zvuk. Pozrela som sa tam a videla som policajné auto, ako sa ma snaží dohnať, čo sa mu, samozrejme, nikdy nepodarí, takým slimačím tempom. Sedeli v ňom dvaja ľudia.

„Zastavte!"  kričal jeden z nich.

To si vážne myslia, že mne budú rozkazovať? Tak to sa poriadne mýlia. Zastavila som, ale ešte uvidia, čo ich čaká. Čakala som, kedy sa ku mne priplazia.

Stáli už pred mojim autom, otvorila som dvere a vystúpila. Vražedne som sa na nich pozrela, ale oni sa tvárili zarazene, so strachom v očiach a sánku mali padnutú na zemi. Cítila som z nich očarenosť, strach, prekvapenie a mnoho iných citov.

„Želáte si niečo?" opýtala som sa ich.

Stáli tam, ako keby onemeli. Priblížila som sa k nim a oni urobili pár krokov vzad. Ani nevedia, akú radosť mi robia. Vyžívam sa z ich strachu.

„Pýtala som sa Vás niečo." Úsmev sa mi rozšíril.

Videla som, ako sa im trasú nohy a snažia sa byť čo najbližšie pri sebe. Ľudia sú takí predvídateľní. Odrazu som zacítila pach upírov. Medzi nimi bol aj Carlisle. Vymazala som pamäť policajtom, ktorí by sa tu za chvíľu od strachu zložili. Chcela som, aby o mne nikto nič nevedel a pri Carlislovej „rodine" by sa mi to nepodarilo.

Odstránila som stade svoj pach a prikázala policajtom, aby nasadli do auta a odišli. Ja som prišla k svojmu autíčku a trochu sa pohrala s motorom. Stiahla som svoju auru, ktorá by vyľakala aj upíra a čakala na to, kedy ma uvidia a zastavia. Alice som poslala víziu, že sa mi pokazilo auto a som bezbranná. Som taká šťastná. Stretnem upíra, kvôli ktorému som musela prísť na Zem hneď v prvý deň, čo som tu. Nemám to ja ale šťastie? Rozmýšľam nad tým, či dovolím Edwardovi, aby mi čítal myšlienky. Samozrejme, iba tie, ktoré mu dovolím ja. Ale asi áno, bude to ešte zábavnejšie. Čo také by som im mohla urobiť? Mám veľa nápadov, ale vybrať si z nich je veľmi ťažké. Stále som chcela vyskúšať, či by sa dalo, aby sa upír zbláznil. Mohla by som to vyskúšať.

Pomyslela som si na knihu Prítomnosti, ktorá mi pristála na rukách. Otvorila som ju, vyhľadala kapitolu upíri a otočila na stránku Cullenovcov. Prečítala som to a zistila, že chodia na školu, kde ja. Skvelé. Lepšie som ani nemohla dopadnúť.

Videla som ich ako sa približujú so svojimi autami. Tak ako som predpokladala, zastavili, keď už boli pri mne. Z auta vystúpili Carlisle a Edward, a išli smerom ku mne. Ten Edward je ale pekný, ale poznám aj krajších. Povedala by som, že medzi upírmi vyniká, ale bohovia sú už iná kategória, ale ani tam by sa nestratil.

Autor: pata123 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemyslím si, že vieš, kto som! - 1. kapitola: