Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 8. kapitola

09.03.2011 (07:45) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 772×

Pomaly som sa spamätávala. Ešte stále som ležala na studených kachličkách, až som sa rozhodla pozrieť sa znovu. Určite sa mi to iba zdalo. Opatrne som vstala a jedným očkom hodila pohľad na zrkadlo. Tentoraz som (našťastie) nespadla, ale moje oči skoro vypadli z hlavy. Ostala som nehybne zízať. Čo malo byť v zrkadle? Moja hlava a okolo nej hviezdičky rôznej farby.

Čo bolo v zrkadle? No, takpovediac, čierno. A v tej odpornej tme bol odraz mojej hlavy a pliec, ibaže som mala naštvaný výraz. Samozrejme, že som sa vlastne sama seba zľakla, veď som bola hrôzostrašná. Ako keby som chcela zabíjať.

Keď som chvíľku rozmýšľala, čierno sa vytratilo. V odraze ostalo len to, čo malo - kúpeľňa a môj normálny výraz.  Aj keď malo trošku šedý odtieň, nechala som zrkadlo zrkadlom a šla konečne do kuchyne. Rozptýlenie to bolo veľmi účinné.

„Ahoj. Čo to tu vonia?“ Prižmúril oči Charlie, keď prišiel.

„Makaróny so syrom.“
„A už sú hotové?“
„Nie.“
„Môžem ti pomôcť,“ ponúkal sa Charlie.

„No jasné. Ty by si to spálil,“ odvetila som horko. „Ale môžeš dať na stôl taniere.“
„Samozrejme.“ A už letel. Niežeby si sadol na gauč a pomocou moci by všetko poukladal, on to musel robiť ručne. A ja som mohla prestrieť stôl sama a miešalo by sa to samo. Že ma to skôr nenapadlo. Už to bolo hotové. Nebola som hladná. Charliemu som nabrala plný tanier a ten čistý som odložila.

„Prečo nechceš?“ opýtal sa prekvapene.

„Nie som ani veľmi hladná,“ zašepkala som. Zase som sa po schodoch rozbehla do svojej izby. Zvalila som sa na posteľ. A som tu zase. Toto isté som urobila pred hodinou. Ešte mám kopec času. Prevalila som sa na bok a zavrela oči. Krátky šlofík mi len pomôže.

Nemôžem zaspať!

No a má toho dosť. Naštvane som vstala a ako tornádo sa vyrútila von. Schody som preskákala a dole zbadala, ako sa Charlie zase niekam chystá.

„Kam zase ideš?“ zaúpela som.

„Za Billym. Ideme na pozerať zápas k môjmu kolegovi.“
„Super.“
„Ak chceš, môžem ťa zobrať a nechať v La Push,“ navrhol nadšene.

„A čo by som tam akože robila?“
„Je tam plno ľudí v tvojom veku. Spoznala by si nových priateľov a...“
„A?“
„A. Ideš?“
„Nie.“ Otočila som sa k televízoru.

„Prečo?“
„Mám voľnú telku. Budem radšej zízať do nej.“
„Ako chceš. Ahoj.“
„Ahoj.“

Ja za nejakými primitívnymi indiánmi nepôjdem. Určite by som ich lepšie spoznala, jasné, naučili by ma poskakovať okolo ohňa, ako uloviť mamuta a ako kresliť v jaskyni s krvou. To teda nie.

Zapla som televíziu a unudene sa posadila do kresla. Veď ja ju nechcem pozerať. No musím to skúsiť. Prepla som na kanál o varení a ľahla si. Za chvíľu som sa musela premáhať, aby som nechala oči otvorené a potom som zaspala.

„Dobré ráno, Bells.“ Usmial sa Charlie. Sedel na kresle a čučal na mňa. Po chvíli som rozdrapila oči. Hm, ja som zaspala?

„Koľko je hodín“ zakrákala som.

„Pol ôsmej.“ Keď som to počula, skoro som vyskočila z kože?

„Čože?!“ zavrieskala som.

„Pokoj! Okolo jedenástej som sa vrátil. Vieš, trochu sme sa s Jimom a Billym zarozprávali. A keď som tak v noci blúdil po dome, ani som si nevšimol, že tu ležíš. Domnieval som sa, že si hore. Tak som teda šiel spať a až ráno som ťa zbadal.“

Dobre. To beriem. Ťarchavo som sa postavila a zívla si. Idem si dať sprchu.

„Tak ja idem do práce,“ vyhlásil Charlie a zmizol za dverami.

V kúpeľni som na seba pustila vlažnú vodu. Dúfala som, že ma preberie k životu.

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 8. kapitola: